Kriminalistika
 čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi
ročník XXXV3/2002
ZE ZAHRANIČÍ

Zákon o analýze a databáze DNA na Slovensku

Doc. JUDr. JAROSLAV IVOR, CSc., Katedra trestného práva Akadémie Policajného zboru, Bratislava

Boj proti závažným a hlavne organizovaným formám trestnej činnosti vyžaduje čoraz intenzívnejšie zavádzanie najmodernejších vedeckých poznatkov a metód do práce polície a orgánov činných v trestnom konaní. Jednou z najmodernejších metód forenzných vied je bezosporu analýza deoxyribonukleovej kyseliny (ďalej len „DNA“). Vývoj technológií DNA v priebehu posledných pätnástich rokov bol rovnako významný a prevratný ako samotné zavedenie DNA technológie do forenzných vied.

Vývoj v oblasti analýzy DNA ukázal, že pre dokazovanie v trestnom konaní je nevyhnutné vytvorenie a využívanie národných databáz profilov DNA. Táto problematika preto zákonite našla svoj odraz i v práve Európskej únie, pričom možno spomenúť najmä nasledovné normatívy:

Úspech celoeurópskej databázy je podmienený organizovaním databáz jednotlivých štátov, pričom členským štátom Európskej únie a Interpolu sa odporúča, aby v každej krajine existovala len jedna národná databáza profilov DNA pre účely trestného konania.

Vláda Slovenskej republiky dňa 19. 9. 2001 schválila legislatívny zámer návrhu zákona o použití analýzy DNA. Národná rada SR dňa 17. 5. 2002 schválila zákon o používaní analýzy DNA na identifikáciu osôb.

Nevyhnutnosť prijatia osobitného zákona je odôvodnená skutočnosťou, že odoberanie vzoriek biologického materiálu osobám a zriadenie databázy DNA predstavuje závažný zásah do ľudských práv garantovaných Ústavou SR. Článok 13 ods. 2 Ústavy SR totiž ustanovuje: „Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.“ Možné obmedzenia spravidla spája s ochranou života, zdravia, práv a slobôd druhých, verejného poriadku, predchádzaním trestnej činnosti a bezpečnosťou štátu.

V úvodnom ustanovení citovaného zákona sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je úprava

  1. podmienok odoberania vzoriek na analýzu DNA,
  2. príslušnosť na vykonávanie analýzy DNA,
  3. zriadenie národnej databázy profilov DNA a spracúvanie údajov z databázy.

V nasledujúcom ustanovení sú vymedzené niektoré pojmy používané v zákone, pričom tieto vychádzajú z odbornej literatúry (vzorka, analýza DNA, profil DNA, zaistená vzorka, identifikácia osoby). Profil DNA je v zmysle zákona potrebné považovať za osobitnú kategóriu osobných údajov.

V ďalšej časti zákon ustanovuje podmienky odoberania vzoriek - biologického materiálu osobám. Príslušník Policajného zboru, príslušník Železničnej polície alebo orgán činný v trestnom konaní je oprávnený požiadať o odobratie a odobrať biologické vzorky osobe v súvislosti s identifikáciou osôb na účely trestného konania, pátrania po nezvestných osobách a identifikáciou osôb neznámej totožnosti. V zmysle ustanovení § 114 ods. 2 a 3 Trestného poriadku a § 20a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov sú osoby povinné takýto úkon strpieť. Odobratie vzorky je povinná strpieť i osoba vo výkone trestu odňatia slobody. S predchádzajúcim súhlasom bude možné odoberať vzorky aj prvostupňovým príbuzným nezvestných osôb (biologickým rodičom a deťom) a iným príbuzným, pomocou ktorých je možné zrekonštruovať DNA profil nezvestnej osoby pre potreby pátrania a následnej identifikácie.

Pri odoberaní vzoriek od osôb je daná priorita odberu, ktorý je oprávnený vykonať policajt. Takýmto odberom nebude zasahovať do telesnej integrity jedinca. Technicky je ľahko vykonateľný, eliminuje možnosť infekcie, nakoľko odber bude vykonaný sterilnými pomôckami, a v neposlednom rade je výhodnejší z ekonomického i časového hľadiska ako odber, ktorý môže vykonávať len zdravotnícky pracovník. Policajt bude uprednostňovať predovšetkým ster bukálnej sliznice (vnútornej strany líc). K tomuto spôsobu odberu smeruje aj celosvetový trend pri odbere porovnávacích biologických vzoriek. Ďalším spôsobom odberu vzorky, ktorý bude môcť policajt vykonať, je napríklad vytrhnutie 10 kusov vlasov s korienkami. Pri ich odbere nie je rozhodujúce pohlavie odberateľa. Zvyčajne bude odber vykonávať kriminalistický technik alebo orgán činný v trestnom konaní. Zákon umožňuje, aby si osoba vykonala odber sama, za prítomnosti uvedených subjektov. Vzorku, odberom ktorej je narušená telesná integrita jedinca alebo ktorá je odoberaná z intímnej časti ľudského tela, bude môcť odobrať iba zdravotnícky pracovník, ktorým je v zmysle zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti lekár alebo zdravotná sestra. Pri odberoch biologických vzoriek nesmie dôjsť k ohrozeniu zdravia osoby ani k poníženiu ľudskej dôstojnosti.

Analýza DNA sa bude môcť vykonávať z odobratých vzoriek a vzoriek zaistených na mieste trestného činu, na inom mieste, ktoré má súvislosť s trestným činom, pátrania po nezvestnej osobe alebo vzoriek zaistených z mrtvoly neznámej totožnosti. Zákonodarca pripustil možnosť vykonania DNA analýzy v podstate u všetkých druhov trestných činov. Podľa zákona je potrebné vykonávať analýzu DNA v najmenej ôsmich polymorfných systémoch DNA, ktoré boli stanovené v súlade s odporúčaniami Rady Európskej únie a Interpolu a sú uvedené v prílohe zákona.

Analýzu DNA je oprávnené vykonávať Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom svojho útvaru, ktorým je v súčasnosti Kriminalistický ústav, ale i iné právnické alebo fyzické osoby, ktoré sú oprávnené podávať znalecké posudky v odvetví genetickej analýzy.

Zákon umožňuje nielen orgánom činným v trestnom konaní a orgánom polície, ale aj fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorých sa trestný čin alebo pátranie po nezvestnej osobe týka, požiadať Kriminalistický ústav o vykonanie analýzy DNA.

Vzorka určená na analýzu DNA, ak to jej množstvo dovoľuje, sa rozdelí na dve časti, čo je požiadavkou správnej laboratórnej praxe a v rámci trestného konania umožňuje preskúmanie správnosti znaleckého posudku. Jedna časť vzorky sa analyzuje, druhú časť vzorky pre prípad potreby preskúmania správnosti posudku uchováva poverený útvar alebo oprávnený subjekt s povinnosťou vzorku chrániť pred odcudzením, stratou, poškodením alebo zničením.

Zákon stanovuje povinnosť vykonávateľovi analýzy (oprávnená fyzická alebo právnická osoba) oznámiť výsledok analýzy DNA správcovi databázy do siedmich dní od jej vykonania za účelom založenia profilu a s ním súvisiacich údajov do databázy.

Zriaďovateľom, prevádzkovateľom a správcom DNA databázy je v zmysle zákona výlučne Policajný zbor. Výsledky analýzy DNA sa do databázy budú ukladať v rozsahu požadovanom Rezolúciou Rady 2001/53/ES z 25. 6. 2001 o výmene výsledkov analýzy DNA. Ide o sedem DNA systémov uvedených v súbore európskych štandardov, čo umožní výmenu výsledkov analýzy DNA v rámci Európy, plus systém na určenie pohlavia. Databáza bude obsahovať údaje o osobe, ktorej profil DNA sa zistil, a zároveň profily DNA usporiadané podľa kritérií určených ustanovením § 5 ods. 2 písm. a) až c) citovaného zákona. V praxi sa budú porovnávať vzájomne:

  1. údaje z miesta činu s údajmi z miesta činu neobjasnenej trestnej činnosti uloženými v databáze (na určenie, či stopy boli zanechané tým istým páchateľom na rôznych miestach, a tým spojiť miesta činu za účelom zlepšenia analýzy informácií),
  2. údaje od osoby s údajmi od osoby uloženými v databáze (na určenie, či stopy boli zanechané rovnakým páchateľom, napr. ak jeden páchateľ vystupuje pod dvomi alebo viacerými identitami),
  3. údaje od osoby s údajmi z miesta činu neobjasnenej trestnej činnosti uloženými v databáze (na určenie, či páchateľ už zanechal na doteraz neobjasnenom mieste činu stopu, z ktorej bola získaná vzorka z miesta činu),
  4. údaje z miesta činu s údajmi od osoby uloženými v databáze (na určenie, či stopy boli na mieste činu zanechané páchateľom, ktorý už v minulosti spáchal trestný čin),
  5. údaje z miesta činu s údajmi od osoby uloženými v databáze iného štátu poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv.

DNA profily nezvestných osôb a ich príbuzných budú predstavovať v rámci databázy samostatný súbor, ktorý bude prehľadávaný len za účelom identifikácie nezvestných osôb.

Policajný zbor v zmysle ustanovenia § 6 zákona je povinný zabezpečiť ochranu údajov uchovávaných v databáze pred odcudzením, stratou, poškodením, zničením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo rozširovaním. Pri poskytovaní údajov z DNA databázy sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o Policajnom zbore, pretože DNA databáza tvorí súčasť informačného systému polície, a súčasne podľa § 13 a 14 zákona č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

Záverečné ustanovenia zákona definujú podmienky, za ktorých musia byť osobné údaje z DNA zlikvidované. Údaje nachádzajúce sa v DNA databáze o osobách, proti ktorým bolo trestné stíhanie zastavené preto, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, alebo že nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, a ktoré boli oslobodené spod obžaloby preto, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, alebo tento skutok nie je trestným činom, sa zlikvidujú okamžite po právoplatnosti príslušných rozhodnutí.

Údaje o odsúdenej osobe, voči ktorej je trestné stíhanie neprípustné alebo voči ktorej bolo trestné stíhanie zastavené preto, že obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť tresne zodpovedný, a osobe oslobodenej spod obžaloby z dôvodu, že nie je obžalovaný pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, sa budú uchovávať 100 rokov od jej narodenia. Táto lehota bola stanovená na základe skúseností získaných s vedením obdobných databáz (register trestov).

Osobné údaje osôb, ktorých profily sa v databáze nachádzajú a nie sú potrebné pre plnenie úloh polície a na účely trestného konania, sa tiež zlikvidujú bezodkladne. V ostatných prípadoch platia na likvidáciu údajov ustanovenia osobitného zákona, t.j. ustanovenia § 69 až 69b zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Zákon ukladá orgánom činným v trestnom konaní oznamovaciu povinnosť do troch pracovných dní informovať poverený útvar o ukončení trestného konania právoplatným rozhodnutím v trestnej veci proti osobe, ktorej profil DNA je uložený v databáze. Ukladá sa ďalej povinnosť poverenému útvaru (Kriminalistický ústav) oznámiť likvidáciu údajov oprávnenej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá analýzu vykonala. Tieto subjekty sú povinné zlikvidovať uložený materiál, z ktorého bola analýza vykonaná, do siedmich dní od prijatia oznámenia.

Vychádzajúc zo zákona o rozpočtových pravidlách, súčasného stavu troch policajných DNA laboratórií, ktorými Ministerstvo vnútra SR disponuje, a potreby tieto laboratóriá doplniť zodpovedajúcou prístrojovou technikou, ktorá bude na rovnakej úrovni z dôvodu ich prepojenia a využívania počítačového systému CODIS, zákon nadobudne účinnosť dňom 1. 1. 2003.

Na záver treba poznamenať, že výrazný efekt využívania DNA databázy (t.j. podstatné zvýšenie objasnenosti trestných činov) je možné očakávať až pri väčšom počte DNA profilov v databáze. Podľa zahraničných skúseností a informácií požadovaný efekt sa dostaví až pri počte 14 000 DNA profilov osôb a 7000 DNA profilov biologických stôp z miesta činu (sporných vzoriek). Je možné predpokladať, že uvedený stav sa za týchto podmienok dosiahne po cca 8 rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ivor, J.
Zákon o analýze a databáze DNA na Slovensku
SÚHRN

Autor predstavuje legislatívnu úpravu používania analýzy DNA na identifikáciu osôb a vytvorenia databázy DNA pre účely trestného konania v Slovenskej republike, ktorá bola schválená prijatím osobitného zákona s účinnosťou od 1. 1. 2003. Zákon podrobne upravuje najmä podmienky na odoberanie vzoriek na analýzu DNA, príslušnosť na vykonávanie tejto analýzy a najmä zriadenie a činnosť národnej databázy profilov DNA s využitím odporúčaní Rady Európskej únie a Interpolu.



SUMMARY

Ivor, J. The Law on DNA Analysis and DNA Database in Slovakia SUMMARY The author summarises legislative regulations of the use of DNA for identification of persons, and for creating a DNA database for the purposes of prosecution in the Slovak Republic. The Act will come into operation as of 1 January 2003, setting up conditions for taking samples for DNA analysis, authorisation for performing such analysis, as well as for setting up a national database of DNA profiles, using recommendations of the EU Council and the Interpol.



ZUSAMMENFASSUNG

Ivor, J. Das Gesetz von der Analyse und der DNS Datenbank in der Slowakei ZUSAMMENFASSUNG Der Autor stellt die legislative Regelung der Anwendung der DNS Analyse für die Identifikation der Personen und die Bildung der DNS Datenbank für die Zwecke des Strafverfahrens in der Slowakischen Republik vor, die das Parlament mit einem Spezialgesetz mit der Wirksamkeit ab 1. 1. 2003 genehmigte. Das Gesetz ausführlich reguliert besonders die Bedingungen des Musterabnehmens für die DNS Analyse, wer die Kompetenz dazu hat und besonders die Bildung und die Tätigkeit der Nationaldatenbank der DNS Profile mit Ausnutzung der Empfehlungen des Europarates und der Europol.
OBSAH / CONTENTS / INHALT
Copyright © 2002 Ministerstvo vnitra České republiky
| úvodní stránka |