Kriminalistika
 čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi
ročník XXXV1/2002
ZE ZAHRANIČÍ

Výskum a prevencia korupcie v Policajnom zbore v Slovenskej republike

Pplk. JUDr. EDUARD SABOPÁL, PhD., Katedra kriminológie Akadémie Policajného zboru, Bratislava

Korupcia a demokratický právny štát sa nedajú vzájomne zlúčiť, pretože korupcia vylučuje ekonomickú prosperitu, plytvá ekonomickými zdrojmi a znižuje dôveru obyvateľstva voči štátnym orgánom. Stupeň korupcie v danom štáte má do istej miery vplyv na životnú úroveň a právne vedomie jeho obyvateľov.

Korupčný jav sa v európskom, ba i v celosvetovom meradle natoľko rozšíril, že bolo a je potrebné zaoberať sa ním až na pôde OSN. V rámci OSN sa uskutočnilo na tému korupcie niekoľko významných podujatí, medzi ktoré patria najmä:

K najdôležitejším dokumentom OSN, ktoré súvisia s protikorupčným bojom, patria najmä:

V európskom meradle boj proti korupcii zastrešujú predovšetkým orgány Rady Európy a Európskej únie. Rada Európy zriadila Multidisciplinárny výbor pre korupciu (GMC výbor), ktorý rozlišuje niekoľko druhov opatrení k paralyzovaniu korupcie vo verejných službách, pričom medzi najdôležitejšie patria najmä:

Doposiaľ boli Radou Európy prijaté dokumenty zamerané na boj proti korupcii:

Medzi najvýznamnejšie dokumenty na úseku boja proti korupcii prijaté Európskou úniou patria najmä:

V rámci Slovenskej republiky bol na 106. zasadaní vlády 21. 6. 2000 prijatý Národný program boja proti korupcii, ktorého hlavným cieľom je znížiť korupciu na Slovensku, predovšetkým vo verejnom živote a pri využívaní verejných zdrojov a prostriedkov. Nadväzujúc naň bol na 129. schôdzi vlády 22. 11. 2000 prijatý Akčný plán boja proti korupcii, ktorý obsahuje konkrétne záväzky, zodpovednosť rezortov a úradov a termíny na splnenie jednotlivých opatrení. Okrem riadiacej skupiny boja proti korupcii vznikla na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 949/2000 dňa 1. 12. 2000 Centrálna koordinačná jednotka boja proti korupcii, ktorá zabezpečuje plánovanie programu, prepájanie opatrení v jednotlivých rezortoch s čiastočnou kontrolnou funkciou a funkciou informačného centra, s úlohou triediť podnety a návrhy, stanovovať problémové okruhy a navrhovať riešenia.1)

V rámci rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky boli v roku 1999 vydané rozkazy ministra vnútra SR č. 25/1999 a č. 26/1999, zamerané na vypracovanie Projektu boja proti korupcii a stanovenie úloh boja proti korupcii v Policajnom zbore. Na ne nadväzuje rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2001, o vydaní Akčného plánu boja proti korupcii v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý obsahuje úlohy v pôsobnosti orgánov MV, Prezídia Policajného zboru, Akadémie Policajného zboru a medzirezortné úlohy.

Korupcia v Policajnom zbore z pohľadu jeho príslušníkov

Na základe teoreticko-metodickej analýzy korupcie ako závažného protispoločenského problému, ktorý sa premieta tiež do Policajného zboru Slovenskej republiky, som pristúpil k výskumu tohto závažného vedeckého problému v podmienkach Policajného zboru SR. Ako podklady pre riešenie daného problému slúžili predovšetkým výsledky doterajších výskumov podobného druhu v Českej republike, v Maďarskej republike a v Spolkovej republike Nemecko.2)

Potreba výskumu korupcie v Policajnom zbore SR vychádzala predovšetkým z rozkazu ministra vnútra SR č. 26/1999, ako i z Plánu hlavných úloh Akadémie PZ za rok 1999, ktorý bol zapracovaný do Projektu výskumu korupcie v Policajnom zbore.

Základnou východzou tézou Projektu bol fakt, že korupcia je jedným z neustále narastajúcich problémov spoločnosti, ktorý má svoj odraz i v policajných štruktúrach. Základným cieľom výskumu korupcie v Policajnom zbore bolo zistiť, do akej miery sa narastajúca korupcia premieta do postojov a správania príslušníkov Policajného zboru a aké sú ich názory pre aktívny boj proti tomuto závažnému protispoločenskému javu.

Výskum korupcie bol spojený s analýzou postojov vybraného súboru respondentov z radov policajtov k tomuto negatívnemu javu. Vo výskume boli uplatnené také metódy výskumu verejnej mienky, ktoré sú schopné do určitej miery zachytiť postoje respondentov. V tomto prípade bola použitá metóda posudzovacích škál. Objektom výskumu bola vybraná vzorka policajtov v celkovom počte 412 respondentov.

Základná východzia hypotéza výskumu vychádza zo základnej východzej tézy: „Korupcia ako závažný protispoločenský jav sa premieta aj do policajných štruktúr, a tým znižuje predpoklady úspešného boja proti nemu“.

Zo základnej východzej hypotézy výskumu vychádzali aj pracovné východzie hypotézy výskumu, a to:

  1. policajti si uvedomujú závažnosť následkov tohto javu,
  2. najbližšie k tejto problematike má tá časť policajtov, ktorá je v každodennom styku s občanmi pri výkone svojej služby,
  3. napriek tomu, že policajti si uvedomujú závažnosť tohto javu, nie vždy účinne vystupujú proti nemu,
  4. príčiny tohto stavu je potrebné vidieť predovšetkým v hodnotovej orientácii policajtov, v rozpore medzi mnohokrát oprávnenými záujmami policajtov a možnosťami ich realizácie, v nedostatočnom a neúčinnom vedení riadiacich orgánov v boji proti tomuto javu,
  5. príčiny tohto stavu je potrebné vidieť aj v nedostatočnej príprave riadiacich pracovníkov proti boju s týmto javom,
  6. nízka úroveň informácií o tomto negatívnom jave a pomerne nízka úroveň právneho vedomia u policajtov o korupcii a jej dôsledkoch,
  7. súčasné legislatívne opatrenia nie vždy v potrebnej miere vytvárajú predpoklady úspešného boja proti korupcii zo strany policajtov, ako i vo vnútri PZ,
  8. dĺžka výkonu policajnej služby a úroveň dosiahnutého vzdelania ovplyvňuje celkový stav korupcie v Policajnom zbore a jej formy páchania.

Postup výskumu:

Popis použitej výskumnej metódy

V rámci realizovaného výskumu korupcie v Policajnom zbore SR boli uplatnené exploratívne metódy a do určitej miery škálovacie metódy. Tento prístup bol volený s cieľom zvýšiť objektívnu hodnotu získaných empirických poznatkov vyjadrujúcich názory a stanoviská policajtov týkajúce sa obsahu a rozsahu korupcie v Policajnom zbore.

Vychádzalo sa pritom z predpokladu, že škálovacie postupy v akejkoľvek vedecko-výskumnej činnosti patria k tým metodickým postupom, v ktorých predmetom pozornosti je meranie sledovaných spoločenských javov a procesov. Pritom sa vychádzalo z predpokladu, že škálovacie metódy ako celok umožňujú postihovať rozdielne stupne jednania a chovania jednotlivcov pomocou vopred pevne stanovených kritérií. Východzou zásadou akejkoľvek škálovacej metódy je správne zachytenie - vyjadrenie kvalitatívnej určitosti sledovaného javu, procesu alebo postoja. Využitím škálovacích metód v spoločensko-vednej výskumnej činnosti môžeme dosiahnuť:

  1. zníženie celkovej chyby vyplývajúcej z nepresných formulácií v rámci exploratívnej cesty získavania empirických informácií a subjektívnych údajov a názorov,
  2. nahradenie jednej otázky vzťahujúcej sa k objektu a cieľu nášho vedeckého poznania celou šírkou konkrétnych otázok majúcich priamy vzťah k sledovanému spoločenskému javu,
  3. nahradenie nominálnych znakov jedným integračným znakom - indikátorom.3)

Pri práci so škálami bol uplatnený tento metodický postup:
vlastnosť...ukazovateľ...indikátor...pozorovanie...meranie

Pri tvorbe škály týkajúcej sa problematiky korupcie v Policajnom zbore sa aj v tomto prípade vychádzalo z týchto pravidiel a zásad:

  1. v prvom rade bola vykonaná všestranná teoreticko-empirická analýza predmetu našej pozornosti,
  2. bol vykonaný výber tých empirických indikátorov, ktoré sa vzťahujú k vymedzeným pracovným hypotézam,
  3. v rámci predvýskumu bola vykonaná kontrola použiteľnosti zvolených indikátorov, a to predovšetkým z hľadiska požiadaviek jednoznačnosti a hodnovernosti (validity).

Vychádzalo sa pritom z predpokladu, že vo vedeckej činnosti je možné škály vytvárať dvoma základnými spôsobmi:

  1. Na základe všestrannej analýzy vedeckého problému, objektu a cieľa výskumu škály vypracováva riešiteľ alebo riešiteľská skupina, ktorá realizuje výskumnú činnosť. Tento postup bol volený v našom prípade.
  2. Škála je vypracovaná pomocou expertov z tej oblasti vedy, kde sú škálovacie postupy využívané.

Na základe skúseností a poznatkov výskumov podobného druhu bola pri výskume korupcie v našom prípade využitá metóda posudzovacích škál s možnosťou premietania jednotlivých hodnôt týkajúcich sa korupcie na vytvorenú matematickú stupnicu.

Takto získané poznatky boli potom spracované štatistickými metódami. V rámci teoretickej časti výskumu boli získané poznatky konfrontované s postavenými hypotézami. Vlastný výskum bol realizovaný v období mesiacov jún - september 1999.

Pretože sa jedná o zámerný výber respondentov, bolo matematickou cestou zisťované, nakoľko sú rozdielne získané údaje vlastným výskumom vo vzťahu ku všetkým príslušníkom Policajného zboru. Výsledok tohto porovnania potvrdzuje, že so získanými empirickými poznatkami sa dá pracovať v plnom rozsahu a že zodpovedajú skutočným názorom a stanoviskám policajtov k tejto problematike a výberová chyba neprekračuje 2 - 3 %.

Popis vzorky respondentov a sledovaných kritérií hodnotenia

Výskum názorov policajtov ohľadom korupcie v Policajnom zbore bol realizovaný prostredníctvom anonymného dotazníka u zámerne vybranej vzorky respondentov v období mesiacov jún - september 1999. Zámernosť vybranej vzorky spočívala v tom, že respondenti boli služobne zaradení na okresných riaditeľstvách PZ v sídlach krajských riaditeľstiev PZ a okresných úradoch vyšetrovania PZ v sídlach krajských úradov vyšetrovania PZ (Bratislava 3, Nitra, Trnava, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Košice, Prešov). Výskumu sa zúčastnili tiež policajti z radov študentov Akadémie Policajného zboru Bratislava, tak v externej, ako i v internej forme.

Celkove sa výskumu zúčastnilo 412 policajtov, z ktorého počtu bolo 238 policajtov služobne zaradených na okresných riaditeľstvách PZ v rámci kriminálnej, poriadkovej a dopravnej polície (57,8 %), 67 vyšetrovateľov (16,3 %) a 107 študentov Akadémie PZ (25,9 %). Z celkového počtu študentov Akadémie PZ bolo 67 interných študentov (62,6 %) a 40 externých študentov (37,4 %).

Celkový záver z výskumu názorov policajtov na korupciu v Policajnom zbore

  1. Vzhľadom na vymedzené hypotézy výskum potvrdil, že:
    • Príslušníci Policajného zboru si uvedomujú závažnosť následkov korupcie ako negatívneho spoločenského javu. Túto skutočnosť je potrebné neustále rozvíjať a poukazovať na ňu najmä v prístupe nadriadených voči služobne mladším podriadeným, ale aj v rámci vzájomných kontaktov medzi jednotlivými policajtmi jednak zaradenými na tom istom pracovisku, ale aj pri služobných kontaktoch pri spolupráci medzi jednotlivými službami v Policajnom zbore Slovenskej republiky.
    • Napriek tomu, že si uvedomujú závažnosť tohto negatívneho spoločenského javu, nie vždy dostatočne účinne vystupujú voči nemu. V tejto oblasti je potrebné neustále zvyšovať právne vedomie policajtov, poukazovať na potrebu aktívneho a účinného vystúpenia policajtov voči prípadom korupcie tak v spoločnosti, ako i konkrétne v Policajnom zbore Slovenskej republiky. To si vyžaduje prísne odsudzovanie takýchto prípadov, ale zároveň aj široké zviditeľnenie odhalených prípadov korupcie.
    • Príčiny tohto stavu je nutné vidieť predovšetkým v hodnotovej orientácii policajtov, v neskorom a neúplnom plnení oprávnených požiadaviek policajtov zakotvených v zákonných normách, v možnostiach ich realizácie a predovšetkým v nedostatočnom a neúčinnom vedení riadiacich orgánov boja proti korupcii. V tejto oblasti je potrebné skvalitniť hodnotovú orientáciu policajtov zvyšovaním najmä ich právneho vedomia, prijať a dôsledne dodržiavať legislatívne opatrenia zamerané na zabezpečenie sociálnych istôt policajtov, ale tiež v rámci ďalšieho vzdelávania riadiacich pracovníkov jednotlivých služieb na krajských a okresných riaditeľstvách Policajného zboru, ako aj riadiacich pracovníkov na krajských a okresných úradoch vyšetrovania PZ.
    • Príčiny tohto stavu je potrebné vidieť i v nedostatočnej príprave riadiacich pracovníkov. Bohužiaľ, o korupcii sa v poslednom období mnoho hovorí a píše, avšak málokto z policajtov vie, čo je korupcia. Široké pole pôsobnosti na nápravu tohto stavu majú najmä rezortné policajné školy všetkých stupňov, ktoré by mali problematiku korupcie zapracovať do svojich učebných plánov. Vzhľadom na to, že Akadémia Policajného zboru pripravuje kvalifikovaných riadiacich pracovníkov v Policajnom zbore, je potrebné zapracovať problematiku korupcie do učebných plánov jednotlivých predmetov a katedier a v systéme ďalšieho vzdelávania má v tejto oblasti nezastupiteľné miesto Inštitút ďalšieho vzdelávania pri Akadémii PZ.
    • Existuje nízka úroveň informácií o tomto negatívnom jave a pomerne nízka úroveň právneho vedomia u policajtov o korupcii a jej dôsledkoch. V tejto oblasti je potrebné okamžite zvýšiť kvalitu, ale aj kvantitu informačného toku o nebezpečenstve korupcie ako celospoločenského javu, na čom by sa mali rovnako podieľať všetky zložky trestnej justície. Mali by byť odstránené zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Prípady ukončené na súdoch po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku by sa mali v Policajnom zbore analyzovať, čím by sa zvýšilo aj právne vedomie policajtov.
    • Súčasná legislatíva nie vždy v plnom rozsahu vytvára predpoklady úspešného boja proti korupcii zo strany policajtov vo vnútri Policajného zboru. V rámci legislatívy je potrebné prijať účinnejšie opatrenia najmä na zamedzenie vytvárania možnosti korupcie v štátnej správe, ale aj v súkromnom sektore a aj na zefektívnenie tak prípravného konania, ako aj konania pred súdom v prípadoch korupcie.
    • Dĺžka výkonu policajnej služby a úroveň dosiahnutého vzdelania ovplyvňuje celkový stav korupcie v Policajnom zbore. Táto skutočnosť sa potvrdila pri vyhodnocovaní jednotlivých odpovedí respondentov na otázky.
  2. Z hľadiska uplatneného systému metód a metodológie výskumu:
    • Výskum potvrdil možnosť uplatnenia škálovacích metód pri výskume postojov, názorov a mienky policajtov vo vzťahu ku korupcii.
    • Výskum potvrdil, že pri ďalších výskumoch korupcie, či už v Policajnom zbore, alebo aj v iných oblastiach štátnej správy je potrebné analyzovať aj hodnotovú orientáciu u zámerne vybranej vzorky respondentov.
    • Výskum potvrdil, že korupcia v Policajnom zbore sa vyznačuje systémotvornými znakmi a perspektívny ďalší výskum vyplývajúci z požiadaviek obsiahnutých v rozkaze MV SR č. 26/1999 je potrebné realizovať systémovým prístupom, to znamená v plnom rozsahu správne využívať a uplatňovať základné pojmy všeobecnej teórie systémov a dôsledne uplatňovať systémovú analýzu a syntézu. Naviac si tento prístup vyžaduje realizáciu výskumu korupcie interdisciplinárnym prístupom, predovšetkým s využitím metodologickej funkcie sociológie (pri chápaní korupcie ako spoločenského problému), sociálnej psychológie (v súvislosti s nutnosťou výskumu hodnotovej orientácie príslušníkov Policajného zboru) a právnych vied (najmä pri riešení legislatívnych otázok pre kontrolu korupcie). Nemožno vylúčiť z tohto procesu ani súčasné poznatky policajných vied týkajúce sa predovšetkým charakteru činnosti policajtov.

Vzhľadom na to, že respondenti v prevažnej miere považujú súčasné množstvo informácií zo strany nadriadených o problematike korupcie za nedostatočné, je potrebné prehodnotiť na každom výkonnom policajnom útvare tento stav a prijať opatrenia na zlepšenie a zefektívnenie podávaných informácii v tejto oblasti. Keďže tento názor zastávajú predovšetkým policajti nižšieho fyzického veku a s nižším počtom rokov služby v PZ, je potrebné skvalitniť informačný tok hlavne voči nim.

Výskum potvrdil potrebu včasnej a kvalitnej prípravy v oblasti účinnej kontroly korupcie jednak riadiacich pracovníkov v rámci Policajného zboru vo všeobecnosti, ako aj policajtov v rámci všetkých služieb Policajného zboru, hlavne však tých, ktorí sú denne v kontakte s občanmi v rámci výkonu svojej služby, ako aj tých policajtov, kde je odôvodnený predpoklad potenciálnych možností výskytu korupcie.

Zároveň výskum potvrdil potrebu trvalej a účinnej kontroly korupcie v Policajnom zbore a prijatie konkrétnych opatrení na elimináciu korupcie.

Kontrola korupcie v Policajnom zbore

V súvislosti s poznaním súčasného stavu opatrení na úseku kontroly korupcie je potrebné zohľadniť niektoré subjektívne dôvody a príčiny, ktoré ovplyvňujú konanie policajtov do tej miery, že vyúsťujú až do korupčného správania. Medzi tieto dôvody a príčiny možno zaradiť najmä:

  1. Viaceré faktory ovplyvňujúce konanie jednotlivcov, ktoré neskôr vyústili až do protiprávneho konania, nebolo možné vo všetkých prípadoch odhaliť už v procese prijímacieho konania uchádzačov o prijatie do Policajného zboru. Tendencia a vrodené sklony jednotlivcov k negatívnemu konaniu sa v niektorých prípadoch prejavili až v priebehu samotného výkonu služby, v priamom, osobnom styku s občanmi, pri disponovaní s oprávneniami, ktoré policajtovi vyplývajú z jeho postavenia. V zásade možno uviesť, že jednou zo subjektívnych príčin je prijímanie uchádzačov do služobného pomeru, ktorí po psychickej a odbornej spôsobilosti vyhovujú požiadavkám, avšak po osobnostnej a morálnej stránke počas výkonu služby nesplnia požadované kritériá na výkon služby v Policajnom zbore, prejavia sa u nich sklony k alkoholizmu, túžba po moci a peniazoch.
  2. Zásadnými problémami, ktoré do značnej miery ovplyvňujú výber a v prípade zistených nedostatkov i presadenie prijať uchádzačov do Policajného zboru a počas výkonu služby pokračovať v kariérnom postupe, je zvýhodňovanie blízkych príbuzných pri prijímaní do Policajného zboru, ustanovovanie takýchto jednotlivcov v bezprostrednej nadriadenosti, podriadenosti alebo na základe ich náklonnosti i k jednotlivým politickým stranám a hnutiam.
  3. Benevolencia nadriadených pri výkone služby podriadených príslušníkov Policajného zboru, zanedbávanie výkonu kontroly a nedostatočné požiadavky nadriadených orientované na potrebu priebežného dopĺňania odborných vedomostí sú odrazom ďalšej subjektívnej príčiny - nízkej úrovne právneho vedomia policajtov, nedodržiavania zákonných noriem, všeobecných a interných rezortných právnych predpisov a z toho vyplývajúce svojvoľné, často protiprávne chovanie.
  4. Nečisté praktiky, ktoré umožňujú prijať uchádzača do Policajného zboru, založené na známostiach, nečestnosti konania a zámerného prehliadnutia niektorých negatívnych informácií o uchádzačovi majú za následok ďalšiu subjektívnu príčinu, ktorá sa následne, počas výkonu služby prejaví v nedostatočnej profesionálnej hrdosti na svoje povolanie a nízkej etike policajta v komunikácii s občanmi, v nedôslednom plnení zverených úloh a zneužívaní svojho postavenia.
  5. Pomerne veľká obmena príslušníkov Policajného zboru počas krátkej doby (uplynulých desať rokov), chýbajúce praktické znalosti novoprijímaných policajtov, nedostatočné poznatky získané praxou pri spoločnom výkone služby so staršími príslušníkmi Policajného zboru sa prejavili v absencii dlhodobej a sústavnej výchovnej starostlivosti o novoprijatých príslušníkov PZ skúsenými odborníkmi z praktického výkonu služby na všetkých stupňoch riadenia.
  6. Nereagovanie nadriadených na najmenšie, v niektorých prípadoch i opakujúce sa nedostatky jednotlivcov, prehliadanie porušovania predpisov, benevolencia v prístupe k plneniu služobných úloh vedú k tolerovaniu porušovania služobnej disciplíny a súčasne k včasnému neprijímaniu primeraných disciplinárnych opatrení, ktoré by mali byť vo vzťahu k jednotlivcom výstrahou pred konaním a u jednotlivcov môžu vyústiť až k páchaniu trestnej činnosti policajtov.
  7. Plnenie si služobných povinností, profesionálny vzťah nadriadeného a podriadeného, vedenie usporiadaného štýlu života nadriadeným dávajú pozitívny príklad podriadeným policajtom v konaní, pričom opakom takéhoto konania vedúceho až k trestnej činnosti býva ďalšou príčinou nevhodný štýl riadenia, zlý morálny a osobný príklad niektorých nadriadených funkcionárov v práci i v osobnom živote, absencia každodenného kontaktu nadriadených s podriadenými nielen na pracovisku, ale i v mimoslužobnej činnosti, t.j. i v súkromnom živote, najmä vo vzťahu k mladým príslušníkom Policajného zboru.
  8. Slabá informovanosť, skrývanie nedostatkov v prostredí príslušníkov Policajného zboru, ale i na verejnosti sú príčinou nedostatočnej spätnej väzby pri zovšeobecňovaní prípadov protiprávneho konania, za súčasného zanedbávania kontroly prijímaných opatrení zameraných na jeho elimináciu a na dodržiavanie služobnej a pracovnej disciplíny.
  9. Hrdinstvo, chválenie sa skutkami v kolektíve spolupracovníkov, ale aj na verejnosti, ktoré sa v mnohých prípadoch ani nezakladajú na pravde, ovplyvňovanie takýmito myšlienkami konanie ostatných, najmä mladých policajtov a naopak zamlčovanie poznatkov o protiprávnom, korupčnom konaní na získanie osobného prospechu jednotlivcov možno zhrnúť do ďalšej subjektívnej príčiny, akou je falošná kolegialita a absencia protikorupčnej atmosféry na policajných pracoviskách.4)

Medzi príčiny korupcie v Policajnom zbore, ktoré možno vo všeobecnosti považovať za objektívne, patria najmä:

Navrhované spôsoby na riešenie eliminácie korupcie v Policajnom zbore

V súčasnosti sa na eliminácii korupcie v Policajnom zbore nemalou mierou podieľajú aj viaceré všeobecné právne normy (Trestný zákon, Trestný poriadok, zákon o Policajnom zbore), ale i interné právne normy na zvýšenie morálky a disciplíny policajtov (R MV SR č. 6/1997, R MV SR č. 25/1999, R MV SR č. 26/1999, R MV SR č. 3/2001, N MV SR č. 20/1997, N MV SR č. 86/1997). Uvedené interné právne normy sa však samy o sebe nedotýkajú v potrebnej miere problematiky korupcie v Policajnom zbore. Z uvedeného dôvodu je potrebné prijať také interné právne normy, ktoré by najmä:

Záver

Hrozba, ktorú predstavuje korupcia ako pre demokratické inštitúcie, tak i pre ekonomickú stabilitu a rast, ako i riziko, že korupciu využijú zločinecké organizácie tak, aby vykonávali štátnu moc vo svoj prospech, a rastúce znepokojenie našich občanov pri výskyte rozsiahlych prípadov korupcie sú argumentmi, ktoré si žiadajú dôraznejšiu reakciu zo strany zákonodarnej a výkonnej moci. Zásadný význam spočíva v tom, aby Slovensko ako štát s neustále sa rozvíjajúcou demokraciou a najmä jeho najvyšší predstavitelia vyslali jasný politický signál k svojim občanom angažovať sa v prospech pevnej a spoločnej reakcie proti ďalšiemu šíreniu tohto reálneho nebezpečenstva. Nakoľko je korupcia nežiadúcim javom medzinárodného charakteru, je potrebné iniciovať spoločný postup, resp. zapájať sa do takýchto iniciatív aj na medzinárodnej úrovni alebo aspoň na bilaterálnej úrovni so susednými štátmi. Takýto signál je však možné vyslať po prijatí záväzného právneho dokumentu, obsahujúceho záväzky o prijatí nevyhnutných opatrení vo všetkých oblastiach, ktoré sú spojené s korupciou. Tento dokument by mal tiež upravovať účinný mechanizmus pri sledovaní pokroku dosiahnutého plnením povinností obsiahnutých v dokumente a nepochybne by mal posilňovať pevnosť a dôveryhodnosť rozhodnutia nášho štátu bojovať proti korupcii vo všetkých jej formách. Práve takýmto dokumentom je Národný program boja proti korupcii z celoštátneho hľadiska, z ktorého vychádza Akčný plán boja proti korupcii v rámci pôsobnosti Ministerstva vnútra SR.

Čeliť korupcii je potrebné nielen ako trestnému činu stíhateľnému podľa Trestného zákona. Právne nástroje prameniace z iných oblastí práva môžu byť v tomto prípade veľmi užitočné.6)

Pokiaľ zastávame hypotézu, že súčasná prax je odrazom tej skutočnosti, že organizovaný zločin a korupcia ako jeho súčasť nadobúdajú čoraz viac medzinárodné rozmery, potom je potrebné prijať príslušné opatrenia v zmysle zákona i na boj proti korupcii. Je však otázne, či prípadné dohody uzatvorené v tomto smere hlavne medzi susednými štátmi budú dostatočné aj v budúcnosti, alebo či bude potrebné nové formy medzinárodnej spolupráce zapracovať do mnohostrannej dohody.

Vykonaný výskum potvrdil, že v Policajnom zbore ešte existuje v súčasnosti „zdravé jadro“, ktoré korupcii nepodľahlo. Doteraz zistené prípady podozrenia z korupcie nedávajú ešte právo na prijímanie „katastrofických scenárov“ za účelom najradikálnejšej kontroly korupcie v Policajnom zbore. Avšak samozrejme nesmieme zabúdať na dôležitý znak korupcie - na jej vysokú latentnosť, ktorá platí rovnako v celospoločenskom meradle, ako aj v samotnom Policajnom zbore.

Aby sa zabránilo rozširovaniu korupčného javu v Policajnom zbore, je potrebné neustále zvyšovať právne vedomie policajtov, a to jednak prostredníctvom celého systému policajného školstva, ale i ďalším vzdelávaním, zvyšovaním a skvalitňovaním informačného toku o prípadoch korupcie vo všeobecnosti aj v samotnom Policajnom zbore. Pre tento účel je potrebné ustanovovať do riadiacich funkcií všetkých stupňov v Policajnom zbore bezúhonných a kvalifikovaných odborníkov na úseku boja proti korupcii, prípadný výskyt korupcie okamžite a transparentne riešiť. V tom môže veľa napomôcť včasné prijímanie príslušných legislatívnych a služobných opatrení, ako aj zodpovednejší prístup k zabezpečeniu a dodržiavaniu sociálnych istôt policajtov.

Boj proti korupcii sa stal medzinárodným javom, často spojeným s bojom proti organizovanému zločinu, a preto nemôže byť uzatvorený hranicami len jednotlivých krajín. Z toho dôvodu je potrebné prispôsobovať hmotné i procesné právne normy našej krajiny požiadavkám účinnej stratégie boja proti korupcii s nadväznosťou na spoločný medzinárodný postup v tomto smere.

Použitá literatúra:

Analýza faktorov ovplyvňujúcich dôveryhodnosť Policajného zboru u občanov SR. Záverečná výskumná správa. Bratislava, Akadémia Policajného zboru, 2000.
Akčný plán boja proti korupcii. Bratislava, MV SR, 2000.
Akčný program proti korupcii prijatý Radou ministrov Rady Európy, Štrasburg, 1996.
Frič, P. a kol.: Korupce na český způsob. Praha, Nakladatelství G plus G, 1999.
Frič, P.: Korupce v Policii ČR. Závěrečná zpráva z výzkumu. Praha, Transparency International ČR, 2000 (nepubl.).
Holz, K.: Korruption in der Polizei? Kriminalistik, 1997, 6.
Chalka, R. - Holcr, K. - Holomek, J.: Prognóza vývoja kriminality v Slovenskej republike. Bratislava, Akadémia Policajného zboru, 2000.
Kránitz, M.: A korrupció. In: Kriminológiai és Kriminalisztikai Tanulmányok XXX. Budapest, 1993.
Kránitz, M.: Korrupció a világban - internacionális korrupció. In: Kriminológiai és Kriminalisztikai Évkönyv XXX. Budapest, IKVA, 1993.
Kránitz, M.: Polgári nézetek a korrupcióról. In. Kriminológiai és Kriminalisztikai Tanulmányok XVII. Budapest, 1980.
Krémer, F.: A rendörség társadalmi szerepe szociológiai szempontból. Szociológiai Szemle, 1998, 1.
Krémer, F.: A rendöri szubkultúra és a korrupció néhány problémája. Belügyi Szemle, 1998, 10.
Križanová, A.: Vybrané sociálne deviácie. Bratislava, Akadémia Policajného zboru, 2001.
Meško, G.: Thinking about corruption. In: Anžič, A. - Meško, G.: Corruption in central and eastern Europe at the turn of millenium. A collection of essays. Ljubljana: Open Society Institute Slovenia, 2000.
Parkanová, V.: Projev na 21. konferenci evropských ministrů spravedlnosti v Praze v dnech 10. - 11. 6. 1997. Právní praxe, 1997, 6, s. 344 - 352.
Protivinský, M.: Braňme etiku policejního povolání! Kriminalistický sborník, 1993, 2, s. 49 - 52.
Protivinský, M.: Prevence korupce v policii. Kriminalistika, 2000, 1, s. 64 - 72.
Sabopál, E.: Korupcia v Policajnom zbore. In: Sičáková, E. a kol.: Podoby korupcie na Slovensku, I. Bratislava, Centrum pre hospodársky rozvoj Transparency International Slovensko, 1999.
Sabopál, E.: Kto je obeťou trestných činov páchaných v súvislosti s korupciou? Policajná teória a prax, 2000, 3 - 4, s. 80 - 83.
Sabopál, E.: Vybrané kapitoly z problematiky korupcie a jej priemetu do Policajného zboru. Bratislava, Akadémia Policajného zboru, 2000.
Sak, P. - Semrád, J.: Role policie ve společnosti v očekávání veřejnosti. Praha, PA ČR, 1996.
Vastagh, P.: Vztahy mezi korupcí a organizovaným zločinem. Koreferát přednesený na 21. konferenci evropských ministrů spravedlnosti v Praze 10. - 11. 6. 1997. Právní praxe, 1997, 6, s. 353 - 358.
Zajac, P.: Prejavy korupcie v Policajnom zbore a možnosti jej predchádzania. Policajná teória a prax, 1996, 2, s. 35 - 40.

Sabopál, E.
Výskum a prevencia korupcie v Policajnom zbore v Slovenskej republike
SÚHRN

Cieľom tohto príspevku bolo oboznámenie odbornej verejnosti najmä s názormi policajtov na príčiny a možnosti vzniku korupcie v Policajnom zbore v Slovenskej republike. Tento problém nemožno jednoznačne ohraničiť hranicami jednotlivých štátov, pretože ich hranice nehrajú v tomto prípade žiadnu rolu. Jedná sa o problém už ani nie kontinentálny, ale celosvetový. Dôkazom toho sú aj podujatia a prijaté dokumenty na úseku boja proti korupcii počnúc Organizáciou spojených národov, cez Radu Európy a Európsku úniu, až po opatrenia prijaté na úrovni Slovenskej republiky či konkrétne v rezorte ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Príspevok obsahuje tiež výsledky vykonaného výskumu názorov policajtov v ich vlastných radoch spolu s analýzou príčin a podmienok možnosti vzniku korupcie v Policajnom zbore.

Na záver autor príspevku uvádza niektoré názory de lege ferenda na zvýšenie účinnosti kontroly korupcie v tejto oblasti.

Sabopál, E.
Research and the prevention of corruption in the Police of the Slovak Republic
SUMMARY

The aim of this article was to introduce to the expert public, and especially to policemen themselves, the causes and possible origins of corruption in Slovak police. This problem could not clearly be framed by the borders of individual countries, because in this case such borders play no role whatsoever. The problem is not even a continental one, as much as it is of a worldwide concern. This fact is only proved by events and documents aimed at fighting corruption that were adopted by the United Nations, the European Council, the European Union, down to measures adopted by the Slovak Republic, or by the Slovak Ministry of the Interior in particular. This article also includes results of a survey of opinions of policemen themselves, together with an analysis of causes and conditions under which corruption may potentially originate among the police.

To conclude, the author of this article presents some opinion de lege ferenda, to increase the effectiveness of control of corruption in this area.

Sabopál, E.
Die Forschung und die Prävention der Korruption in der Polizei der Slowakischen Republik
ZUSAMMENFASSUNG

Dieser Beitrag wollte die Fachöffentlichkeit besonders mit den Meinungen der Polizisten über die Ursachen und die Möglichkeiten des Korruptionsentstehens im Polizeikorps in der Slowakischen Republik bekanntmachen. Dieses Problem kann man nicht mit den Grenzen eigentlicher Länder begrenzen, da die Grenzen in diesem Fall keine Rolle spielen. Dieses Problem ist schon nichtmehr kontinental, sondern die ganze Welt betreffend. Beweis dafür sind auch die Entscheidungen und die angenommenen Dokumente auf dem Gebiet des Kampfes gegen die Korruption von OVN über den ERat und EU bis die Entscheidungen der Slowakischen Republik, oder Konkret im Resort des Innenministeriums der SR. Der Beitrag behält auch die Ausbeute der Untersuchung in den eigenen Reihen der Polizisten gesamt mit der Analyse der Ursachen und der Bedingungen einer Möglichkeit der Korruption im Korps der Polizei.

Zum Schluss führt der Autor des Beitrags einige Anschauungen de lege ferenda auf die Steigerung der Wirksamkeit der Korruptionskontrolle in diesem Bereich.


1) Pozri: www.government.gov.sk/bojprotikorupcii/centralna koordinacnajednotka.html.

2) V Českej republike viď napr. Frič, P.: Korupce v Policii ČR. Závěrečná zpráva z výskumu. Praha, Transparency International ČR, 2000 (nepubl.); taktiež Sak, P. - Semrád, J.: Role policie ve společnosti v očekávání veřejnosti. Praha, PA ČR, 1996. V Spolkovej republike Nemecko bol vykonaný obdobný výskum - bližšie pozri Holz, K.: Korruption in der Polizei? Kriminalistik, 1997, 6.

3) Bližšie pozri Kaiser, G.: Kriminologie. Praha, C. H. Beck, 1994, s. 32 - 35.

4) Projekt potláčania korupcie v Policajnom zbore. Bratislava, Ministerstvo vnútra SR, 1999, s. 14 - 16.

5) Ibid, s. 16 - 17.

6) Bližšie viď Vastagh, P.: Vztahy mezi korupcí a organizovaným zločinem. Koreferát prednesený na 21. Konferencii európskych ministrov spravodlivosti v Prahe 10. - 11. 6. 1997. Právní praxe, 1997, 6, s. 356 a nasl.

OBSAH / CONTENTS / INHALT
Copyright © 2002 Ministerstvo vnitra České republiky
| úvodní stránka |