Kriminalistika
 čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi
ročník XXXV4/2002

Osobnostná charakteristika delikventnej mládeže v Slovenskej republike

PhDr. ĽUBOSLAVA SEJČOVÁ, CSc., Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Katedra pedagogiky, Bratislava

Kriminológia, ale i ostatné príbuzné spoločenskovedné disciplíny, sa už mnohé roky venujú problematike príčin kriminality. Rôzne kriminologické teórie a rozličné sociologické, biologické i psychologické prístupy v mnohom naznačili jej multifaktoriálnu podmienenosť. Tak ako je človek jedinečná bytosť, i motívy trestnej činnosti sú veľmi pestré, neraz i málo čitateľné. Ak by sme chceli hlbšie vniknúť do podstaty príčin páchania trestných činov, je nutné si všimnúť mladú generáciu.

1. Kriminalita mládeže v Slovenskej republike

Podiel detí a mládeže na celkovej trestnej činnosti na Slovensku osciluje v ostatných rokoch nad 20 %. Najväčší vzostup sa v poslednej dekáde 20. storočia prejavil v roku 1997, kedy stúpol až na 28,3 %. V rokoch 1998 až 2000 sme zaznamenali mierny pokles, v roku 2000 dokonca došlo k poklesu na 20,6 %. Pokles trestných činov preukázaných mladistvým a maloletým páchateľom však súvisí i s prudkým znižovaním početnosti tejto populačnej vlny a s legislatívnymi úpravami zvyšovania hornej hranice škody pre klasifikáciu trestného činu krádeže.

I keď má kriminalita mládeže pomerne stabilnú úroveň a pohybuje sa na úrovni 20 % z celkového podielu objasnenej kriminality, rastú prípady násilnej a mravnostnej kriminality, najmä v mladšej vekovej skupine maloletých. Zvýrazňuje to nutnosť zamerať prevenciu kriminality na najmladšie vekové kategórie a sledovať ju už na prvom a najmä druhom stupni základných škôl. Pre účely tohto článku sa mládežou rozumejú deti do 15 rokov a mladiství vo veku 15 až 18 rokov.

Tabuľka 1 Trestné činy spáchané mládežou roku 2000 v Slovenskej republike

Rok 2000 Zist. T.Č. Obj. T.Č. do 15 r. do 18 r. Spolu %
Násilná kriminalita 13459 12228 926 795 1721 14
Mravnostná kriminalita 783 750 119 182 301 40
Majetková kriminalita 52923 15660 2668 4046 6714 43
Ekonomická kriminalita 6686 4972 22 82 104 2
Celková kriminalita 88817 47107 4159 5565 9724 21

Z prehľadu vidno, že najväčší podiel trestnej činnosti mládeže v roku 2000 tvorila tradične majetková kriminalita (6714 skutkov), na druhom mieste násilná kriminalita (1721), potom nasleduje mravnostná kriminalita (301) a ekonomická kriminalita (104). Z hľadiska podielu mládeže na objasnenej kriminalite skoro polovicu trestných činov majetkovej (43 %) a mravnostnej (40 %) povahy spáchala v roku 2000 mládež, čo je dosť vysoké percento.

V nasledujúcej tabuľke môžeme vidieť trestnú činnosť mládeže v roku 2000 v podrobnejšom rozčlenení. Z jednotlivých trestných činov je najväčší podiel mládeže pri tr. čine šírenia toxikománie (66,7 %), pohlavnom zneužívaní (49,7 %), pri tr. čine s rasovým motívom (48 %), krádežiach vlámaním (45,8 %), lúpežiach (44,2 %), krádežiach vlámaním do bytov (41 %) a pri ostatných krádežiach (39,9 %).

Tabuľka 2 Podiel mládeže na jednotlivých druhoch objasnenej kriminality SR v roku 2000

2000 Zistené Objasn. 6-15 r. do 18 r. Spolu %
Násilná kriminalita 13459 12228 926 795 1721 14,1
vraždy 143 114 1 6 7 6,1
lúpeže 1264 883 193 198 391 44,3
úmyselné ublíženie na zdraví 3731 3182 125 254 379 11,9
trest. činy s rasovým motívom 35 25 5 7 12 48,0
Mravnostná kriminalita 783 750 119 182 301 40,1
znásilnenie 129 123 6 5 11 8,9
pohlavné zneužívanie 577 561 107 172 279 49,7
obchodov. so ženami 16 13 0 0 0 0
Majetková kriminalita 52923 15660 2668 4046 6714 42,9
krádeže vlámaním 25517 8166 1429 2315 3744 45,8
krádeže vl. do bytov 3248 1226 182 21 503 41,0
krádeže ostatné 26365 7164 1186 1678 2864 40,0
krádeže motor. vozidiel 6073 1164 92 393 485 41,7
Ekonomická kriminalita 6686 4972 22 82 104 2,1
sprenevery 1253 1103 2 23 25 2,3
podvody 2794 2095 1 8 9 0,4
Ostatná kriminalita 5825 5184 325 341 666 12,8
výtržníctvo 739 685 53 81 134 19,6
výroba a držba drog 598 562 11 70 81 14,4
šírenie toxikománie 6 6 0 4 4 66,7
Celková kriminalita 88817 47107 4159 5565 9724 20,6

Prevencia kriminality mladistvých a delikvencie maloletých je neustále aktuálna aj vzhľadom na výskyt mnohých socio-ekonomických činiteľov v spoločnosti (nezamestnanosť, drogová závislosť, sociálne problémy). Predovšetkým tieto dôvody nás viedli k rozhodnutiu venovať sa výskumne mládeži vo vzťahu ku kriminalite.

2. Príčiny kriminality mládeže

V oblasti porúch správania chýba dosiaľ nosná teória, ktorá by vystihla všetky etiologické vzťahy a súvislosti, určujúce vznik delikventného správania a kriminality. Nemôžeme jednoznačne vytypovať ani jednu teóriu, ktorá by plne vystihovala dynamiku príčin kriminality. Súčasné názory na vznik kriminality sa týkajú dvoch základných oblastí: faktorov prostredia a faktorov osobnosti. Usilujú sa nevychádzať striktne z nejakej teórie alebo smeru, ale pragmaticky vedeckými metódami sa usilujú potvrdiť alebo vyvrátiť vplyv niektorých faktorov na vznik kriminality. Často vychádzajú aj zo starších prístupov, prevažuje však jednoznačne multifaktorový prístup ku kriminalite ako zložitému sociálnemu javu.

Za podmienku trestnej činnosti sa považujú najmä situácie (okolnosti), ktoré uľahčujú príčine jej pôsobenie (napr. nezaistený objekt).

Kriminogénne faktory sú rizikové činitele (príčiny alebo podmienky), ktoré vyvolávajú, uľahčujú alebo podporujú páchanie trestných činov. Štablová (1994) ich člení na:

2.1 Osobnostné kriminogénne faktory

Psychologický výskum osobností páchateľov neustále pokračuje a prináša zaujímavé výsledky. Aj keď sa do súčasnosti nepodarilo dokázať existenciu typických psychických charakteristík, ktoré by nutne predurčovali jedinca ku kriminálnemu konaniu, analýza tejto problematiky je potrebná pre prevenciu kriminality.

Sledovanie kriminálnych kariér delikventných mladistvých ukazuje, že iba istá časť z nich sa už v detstve správala spôsobom, z ktorého by sa dalo predvídať, že bude mať i neskôr problémy s dodržiavaním spoločenských noriem. Dá sa predpokladať, že u niektorých mladých ľudí sa driemajúce dispozície k delikventnému správaniu nemusia vôbec prejaviť, pretože nie sú vystavení vplyvom, ktoré by ich aktivovali. Situácie zvádzajúce dieťa ku kriminálnemu správaniu je však ťažké predpovedať.

Netík a kol. (1987) definujú tzv. signály deviantnej životnej cesty prejavujúcej sa ešte pred spáchaním samotného deliktu na základe analýzy dát zo životnej histórie skúmaných mladistvých delikventov:

Pre účely prevýchovy a z nevyhnutnosti diferencovaného prístupu vyčleňuje Taxová (1987) nasledujúce skupiny mladistvých delikventov:

Heretik (1994) uvádza typológiu juvenilných delikventov podľa Jenkinsa, Quaya a Persona (in Widom, 1986), ktorí prišli na základe faktorových analýz mnohých súborov k štyrom podtypom juvenilných delikventov:

  1. neprimeraní - nezrelí (jedinci ľahko dekoncentrovaní, zmätení, rozptýlení, instabilní),
  2. nesocializovaní - psychopatickí (mladiství s nedostatkom socializácie a empatie, impulzívni, útoční, rebelantskí, antiautoritatívni),
  3. neurotickí - narušení (sociálne stiahnutí, s prežívaním viny, úzkosti a depresie),
  4. sociálne subkultúrni (mladí, ktorí akceptovali skôr normy delikventnej subkultúry).

Netík a kol. (1987) stanovili typy mladistvých násilných delikventov:
1. nesocializovaný,
2. intelektovo deficitný,
3. neurotický (úzkostný alebo dysforický),
4. emocionálne adekvátny.

Kým 1. a 2. typ boli charakteristické pre delikventov, 4. typ pre nekriminálnu populáciu (kontrolnú vzorku).

Z uvedených typológií je zrejmé, že na páchateľa trestných činov sa môžeme pozerať ako na normálneho človeka, ktorý situačne reaguje neprimerane a delikventne, alebo ako na psychicky chorú osobnosť (bludy, depresie, demencia, sexuálne deviácie), intelektovo deficitnú osobnosť, ako na vývojový exces (najmä u mládeže) alebo na osobu, ktorá konala neuvedomele pod vplyvom nekontrolovateľného afektu alebo čisto racionálne s cieľom chladnokrvne získať nejaký prospech (odstrániť osobu, získať majetok). Motívy trestnej činnosti teda spočívajú v individuálnej motivácii každého jednotlivého konania, v celkovom ovplyvnení páchateľa situáciou a osobnosťou obete. Z toho hľadiska je veľmi zložitou otázkou predikcia kriminality, najmä v prípade mládeže, ktorá vykazuje už v detstve poruchy správania.

2.2 Vývinové zvláštnosti obdobia dospievania

V období dospievania človek prechádza mimoriadnymi telesnými a psychickými zmenami, ktoré sa môžu odraziť aj v delikventnom správaní. Nesprávny prístup dospelých k dieťaťu môže viesť ku konfliktom a prehnanej agresii, a to najmä v období puberty.

V tomto období prebieha množstvo búrlivých zmien (fyziologické, intelektuálne, citové, sociálne i sexuálne dozrievanie). Hovorí sa aj o tzv. 2kríze originálnosti“, v ktorej ide o silne prejavený pocit vlastnej individuálnosti a odlišnosti, čo plodí akýsi kult vlastnej osoby. Prejavuje sa v zdôrazňovaní vlastného „ja“, vzburou voči prostrediu, často spoločenským negativizmom, vzdorovaním a agresiou. Niektorí autori pripisujú tomuto obdobiu dokonca revolučný ráz, čo sa odráža v pojmoch „druhé narodenie“ (J. J. Rousseau), „objavenie vlastného ja“ (E. Spranger), „obdobie búrky a náporu“ (G. I. Hall). Práve v tomto období má mládež veľa problémov a starostí s prispôsobením svojho správania požiadavkám spoločnosti, ktoré často nadobúda nežiadúce formy (Žebrowska, 1976).

Nemalé problémy v socializácii mládeže pramenia aj z faktu, že spoločnosť akceptuje ako človeka „hotového“ najmä dospelého človeka, ktorého považuje za schopného rozhodovať o sebe a svojej životnej ceste. I keď sú mladí ľudia často rozumovo a intelektuálne vyspelí, zostáva im čakať na dospelosť. Vplyvom vzdelávania sa táto „nedospelosť“ presúva do čoraz vyššieho veku, mladý človek musí dlho študovať, kým sa považuje za akceptovateľného v nejakom odvetví ľudskej činnosti.

2.3 Sociálne kriminogénne faktory

Vychádzajúc z členenia Štablovej (1994) môžeme kriminogénne faktory vyplývajúce zo spoločenského prostredia rozdeliť na:

V súvislosti s etiológiou kriminality mládeže sa centrom skúmania stáva rodinné prostredie, alkoholizmus rodičov, nezamestnanosť, vplyv skupín mládeže na kriminalitu, vzťah drogovej závislosti a trestnej činnosti, vplyv rôznych životných štýlov na správanie sa dospievajúceho.

3. Metodologický prístup k výskumu

Kriminologické teórie poukazujú na rôzne príčiny delikvencie, avšak všetky faktory a činitele sa týkajú dvoch základných oblastí: vplyvu prostredia a osobnostných faktorov. Je zložité presne určiť, ktoré z nich sú príčinami a ktoré už iba dôsledkami nežiadúceho vývinu jedinca. Môžeme sa však pokúsiť charakterizovať jeho rodinnú situáciu, školskú i širšiu životnú skúsenosť, názory, postoje i prežívanie, aké vzory nasleduje a aké ciele si kladie.

Vo svojom príspevku vychádzame z realizovaného výskumu s názvom Teoretická a empirická analýza etiológie kriminality mladistvých a delikvencie maloletých, 2001, v ktorom sme sa zaoberali príčinami vzniku delikventného správania mládeže. Z tohto výskumu vyberáme základné výsledky týkajúce sa porovnania interindividuálnych rozdielov medzi delikventnou a nedelikventnou mládežou vo veku 10 - 18 rokov (in: Sejčová, 2002). Východiskom tejto práce je výpoveď 1102 mladých ľudí vo veku 10 - 18 rokov o sebe a svojom živote. Základom pre interpretáciu výsledkov je porovnanie a analýza výsledkov delikventnej a nedelikventnej skupiny respondentov.

I. Delikventná mládež II. Nedelikventná mládež
č.1č.2   č.1 č.2 č.3  
  Gymn. SOU  
10-13 r. 14-18 r. Spolu 10-13 r. 14-18 r. 14-18 r. Spolu
77 478 555 77 197 273 547

Skúmanú delikventnú skupinu (N = 555) tvorili deti vo veku 10 - 13 rokov (N = 77) a mladiství vo veku 14 - 18 rokov (N = 478) s poruchami správania buď v rovine disociálneho správania: úteky z domu, neposlušnosť, záškoláctvo a zanedbávanie zo strany rodičov, a z toho dôvodu umiestnené v Diagnostickom centre (väčšinou deti vo veku 10 - 14 rokov). Avšak v skupine detí vo veku 15 - 18 rokov ide už o asociálne a antisociálne správanie: trestnú činnosť, za ktorú boli umiestnení v reedukačných zariadeniach (Diagnostické centrum Záhorská Bystrica, Reedukačný domov pre mládež Zlaté Moravce, Centrum VaPP - Vrbenského, Bratislava, Reedukačný domov pre mládež Trstín, Reedukačný domov mládeže a detí Sološnica, Súkromné liečebno-výchovné zariadenie Tomašov, Reedukačný domov pre mládež Hlohovec, Reedukačný domov pre deti a mládež Košice - Horný Bankov, Diagnostické centrum Trnávka, Centrum VaPP - Pri Šajbách, Bratislava).

Kontrolnú nedelikventnú vzorku (N = 547) predstavovali žiaci základných škôl (N = 77), gymnázií (N = 197) a učňovských škôl (N = 273) (ZŠ - Palisády, Bratislava, Gymnázium Hubeného, Bratislava, Gymnázium Vazovova, Bratislava, SOU Strojárske, Trnava, SOU - SZSD (Slovenského zväzu spotrebných družstiev) Trnava, SOU Stavebné v Humennom).

Metodikou výskumu bol Dotazník delikventnej mládeže (DDM - 1997), vytvorený autorkou, ktorý mapoval vybrané okruhy názorov mladých ľudí na život okolo nich. Pri jeho spracovaní sme použili štatistický balík programov SPSS/PC+, pomocou ktorého sme získali základné štatistické charakteristiky. Pri porovnávaní skupín delikventnej a nedelikventnej mládeže vychádzame zo štatistických výstupov: chí - kvadrát testu  (X2), t - testu, stupňov voľnosti (DF) a hladiny významnosti (p), pričom interpretujeme všetky štatisticky významné rozdiely medzi porovnávanými skupinami v jednotlivých položkách dotazníka na hladine významnosti p < 0,05. V záujme stručnosti uvedieme v tomto príspevku už zovšeobecnené, prípadne percentuálne výsledky výskumu.

Cieľom nášho výskumu bolo prehĺbenie poznatkov o príčinách vzniku delikventného správania mladých ľudí vo veku 10 - 18 rokov. Vyčlenili sme niekoľko faktorov, o ktorých sme predpokladali, že majú súvislosť so vznikom delikvencie. Tie sme sledovali a porovnávali ich výskyt u delikventnej a nedelikventnej mládeže.

Formulovali sme základnú hypotézu č. 1, v ktorej sme predpokladali interindividuálne rozdiely delikventnej a nedelikventnej mládeže vo vybraných charakteristikách. Skúmali sme vzťah kriminality a rodinného zázemia mládeže, kriminality a školského prostredia mládeže, miery viktimácie vo vzťahu ku kriminalite, vplyv hodnotovej orientácie na delikvenciu mládeže, vplyv výberu vzorov na delikvenciu mládeže, vzťah výkonovej motivácie a delikvencie, vplyv náplne voľného času na delikvenciu mládeže, vplyv akceptujúcich postojov mládeže k asociálnym a antisociálnym činom a vplyv užívania drog na delikvenciu mládeže.

4. Výsledky výskumu

Potvrdila sa nám hypotéza č. 1, v ktorej sme predpokladali interindividuálne rozdiely delikventnej (DM) a nedelikventnej (NM) mládeže vo vybraných charakteristikách. Zároveň sme získali tieto výsledky:

4.1 Rodinné zázemie delikventnej mládeže

Skúmali sme vplyv rodinného prostredia na delikvenciu mládeže, v akej rodine tieto deti vyrastajú z hľadiska úplnosti, finančnej situácie, počtu súrodencov i trestanosti niektorého člena rodiny, ale aj mieru rodičovskej lásky a používania telesných trestov pri výchove detí.

Výsledky ukázali, že delikventná mládež častejšie vyrastá v neúplnej rodine ako nedelikventná. Až 46 % z nej vyrastalo v neúplnej alebo náhradnej rodine, kým v prípade nedelikventných mladých sa to týkalo 14 %.

Delikventná mládež mala významne častejšie vyšší počet súrodencov ako nedelikventná, pričom jedného súrodenca mala NM 48 % a DM iba 26 %, dvoch súrodencov NM 28 % a DM 24 %, troch súrodencov NM 10 % a DM 16 %, viac ako troch súrodencov NM 5 % a až 16 % DM.

Delikventná mládež hodnotí finančnú situáciu v rodine o niečo častejšie ako veľmi zlú než nedelikventná mládež. V oboch skupinách však prevláda hodnotenie finančnej situácie v rodinách ako priemernej; tak ju hodnotí 61 % delikventnej a 67 % nedelikventnej mládeže, ako veľmi zlú ju hodnotí 7 % delikventnej a len 3 % nedelikventnej mládeže.

Delikventná mládež častejšie žije v rodine, v ktorej bol už niekto súdne trestaný; uviedlo to 40 % delikventnej a len 17 % nedelikventnej mládeže. Najčastejšie to bol otec (23 %), súrodenec (11 %) a vzdialenejší príbuzný (10 %), matka (6 %).

Delikventná mládež pociťuje problémovejšie otcovskú lásku než nedelikventná; že ich otec má rád, uviedlo len 54 % delikventných a až 79 % nedelikventných detí, 14 % respondentov delikventnej skupiny vyhlásilo, že ich otec nenávidí alebo nemá rád. Podobný trend je aj v prípade materinskej lásky, ktorá sa voči delikventným deťom menej často prejavuje. Že ich mama má rada, sa vyjadrilo až 92 % nedelikventnej a len 75 % delikventnej mládeže. Negatívny vzťah zo strany matky zaznamenalo 8 % delikventnej a len 2 % nedelikventných detí.

Delikventné deti sú častejšie telesne trestané rodičmi. Že rodičia nepoužívajú telesné tresty, uviedlo 54 % nedelikventnej a len 39 % delikventnej mládeže. Až 12 % delikventnej a len 1 % nedelikventnej mládeže uviedlo, že ich rodičia často používajú telesné tresty.

Delikventná mládež by častejšie použila telesné tresty pri výchove svojich detí. Znamená to, že delikventná mládež je častejšie telesne trestaná a častejšie by aj sama takéto výchovné postupy používala; 92 % delikventnej mládeže by nikdy nepoužilo alebo len občas by použilo telesné tresty pri výchove svojho dieťaťa, 8 % by použilo telesné tresty vždy; 97 % nedelikventnej mládeže by nikdy nepoužilo telesné tresty alebo len občas a len 3 % z nich by použili telesné tresty vždy.

4.2 Školské prostredie delikventnej mládeže

Potvrdil sa vplyv školského prostredia na delikvenciu mládeže. Delikventní mladí ľudia sa horšie cítia v škole, majú narušený svoj vzťah ku škole a učiteľom, potvrdil sa aj ich horší prospech.

Častejšie delikventnú mládež nebaví škola, zhoršenú známku zo správania malo až 43 % delikventnej a len 6 % nedelikventnej mládeže, cíti väčšiu nenávisť voči učiteľom; uviedlo to 26 % delikventnej a 17 % nedelikventnej mládeže, rodičia ich častejšie za známky tvrdo trestali a menej často mávali dobré známky. Vyše polovica vzorky nedelikventnej mládeže mala na poslednom vysvedčení zo slovenského jazyka jednotku alebo dvojku (53 %); v prípade delikventnej mládeže to bola len skoro tretina mládeže (30 %) a až 70 % malo horšiu známku ako dvojku.

4.3 Životná spokojnosť delikventnej mládeže

Zaujímal nás vplyv viktimácie dieťaťa na vznik delikvencie. Zisťovali sme, či nebola delikventná mládež častejšie obeťou sexuálneho obťažovania a či nemá častejšie životný pocit krivdy, že jej niekto v živote veľmi ublížil.

Potvrdila sa nižšia spokojnosť delikventnej mládeže so svojim životom. Spokojnosť vyjadrilo len 30 % delikventnej a až 49 % nedelikventnej mládeže, viac pociťuje nudu vo svojom živote 20 % delikventnej a len 8 % nedelikventnej mládeže, viac sa vo svojom živote cítia „priemerne“ uviedlo až 25 % delikventnej mládeže a len 17 % nedelikventnej, častejšie sa vo svojom živote cítia „hrozne“ uviedlo 10 % delikventnej a len 3 % nedelikventnej mládeže, častejšie sa vo svojom živote cítia veľmi nešťastní uviedlo 16 % delikventnej a len 6 % nedelikventných respondentov.

Delikventná mládež má vysokú potrebu zmeny svojho správania, vzťahov a okolia. Mala častejšie skúsenosť so sexuálnym obťažovaním; 26 % delikventnej mládeže a 13 % nedelikventnej sa stalo obeťou sexuálneho obťažovania. Najčastejšie ich obťažoval cudzí človek (DM 11 %, NM 7 %), známy (DM 9 %, NM 3 %), starší človek (DM 6 %, NM 3 %), rovesník (DM 4 %, NM 2 %), sused (DM 2 %, NM 1  %).

Delikventná mládež má aj vyšší pocit krivdy, že jej niekto v živote ublížil. Takmer dve tretiny majú pocit krivdy (uviedlo to až 62 % delikventnej a len 35 % nedelikventnej mládeže). Častejšie ich zranili ľudia z najbližšieho okolia (priatelia, rodičia) než cudzí ľudia.

4.4 Hodnotová orientácia delikventnej mládeže

Pozornosť sme zamerali aj na vplyv hodnotovej orientácie na delikvenciu mládeže. Skúmali sme rozdiely delikventnej a nedelikventnej mládeže v preferencii hodnôt i toho, čo by chceli v živote dosiahnuť.

Potvrdila sa rozdielna hodnotová orientácia delikventnej a nedelikventnej mládeže. Delikventná mládež preferuje rodinné hodnoty: rozumieť si s rodičmi (DM 33 %, NM 18 %), zlepšiť vzťahy v rodine (DM 33 %, NM 15 %) a úsilie nedostať sa do väzenia, čo uviedlo to až 50 % delikventnej mládeže (NM 22 %). Podobne priorizuje delikventná mládež aj materiálne hodnoty: mať veľa peňazí (DM 38 %, NM 30 %), chatu (DM 14 %, NM 7 %), auto (DM 34 %, NM 27 %), dom (DM 42 %, NM 34 %).

4.5 Vzory a ideály delikventnej mládeže

Skúmali sme vplyv výberu vzorov na vznik delikvencie. Zisťovali sme rozdiely vo výbere vzorov a v motivácii ich imitovania. Rozdiely vo výbere vzorov delikventnej a nedelikventnej mládeže sa potvrdili. Najčastejšími atraktívnymi vzormi, ktoré delikventní aj nedelikventní mladí ľudia napodobňujú, sú priateľské, partnerské ale aj rodičovské vzory.

Ako najviac napodobňované vzory sa ukázali konkrétne:
* priateľ opačného pohlavia (DM 13 %, NM 14 %),
* milovaná osoba (DM 12 %, NM 9 %),
* priateľ rovnakého pohlavia (DM 10 %, NM 11 %),
* matka (DM 9 %, NM 5 %),
* otec (DM 4 %, NM 4 %),
* učiteľka (DM 4 %, NM 2 %),
* spolužiačka (DM 3 %, NM 3 %),
* spevák (DM 3 %, NM 2 %),
* platonická láska (DM 3 %, NM 2 %),
* herec (DM 3 %, NM 3 %).

Delikventná mládež si významne častejšie vyberá za svoje vzory: matku (DM 9 %, NM 5 %), učiteľku (DM 4 %, NM 2 %), tetu (DM 3 %, NM 0 %), milovanú osobu (DM 12 %, NM 9 %), významne menej často športovca (DM 2 %, NM 4 %).

Delikventní mladí ľudia sa odpodobňujú najčastejšie od týchto neatraktívnych vzorov:
* priateľ rovnakého pohlavia (DM 18 %, NM 18 %),
* otec (DM 8 %, NM 2 %),
* priateľ opačného pohlavia (DM 6 %, NM 8 %),
* spolužiak (DM 5 %, NM 6 %),
* matka (DM 4 %, NM 1 %),
* milovaná osoba (DM 4 %, NM 4 %),
* iná osoba (DM 3 %, NM 5 %),
* spolužiačka (DM 3 %, NM 8%),
* politik (DM 3 %, NM 3 %),
* ujo (DM 3 %, NM 2 %).

Významne častejšie sa delikventní mladí ľudia odpodobňujú od vzorov otca (DM 8 %, NM 2 %), matky (DM 4 %, NM 1 %), menej často si za neatraktívne vzory vyberá: priateľa opačného pohlavia (DM 6 %, NM 8 %), spolužiačku (DM 3 %, NM 8 %).

Delikventnú a nedelikventnú mládež najčastejšie podnietili k imitácii vzorce: duševných vlastností (DM 52 %, NM 45 %), zovňajška (DM 42 %, NM 39 %), obsahu činnosti (čo daný vzor robil, akú činnosť vykonával) (DM 38 %, NM 31 %), formy alebo spôsobu činnosti (DM 24 %, NM 20 %), vzorce materiálneho výsledku činnosti (napr. výrobok) (DM 14 %, NM 8 %) a výsledku činnosti nemateriálneho charakteru (napr. naučiť sa po nemecky) (DM 11 %, NM 12 %).

Mladí ľudia sú teda najčastejšie ovplyvnení k napodobňovaniu vnútornými vlastnosťami človeka, i keď zovňajšok v tom hrá dosť významnú úlohu a je už na druhom mieste v poradí; na treťom mieste je analýza, čo daná osoba robí (pomáha, škodí, vykonáva umeleckú či športovú činnosť). To najčastejšie rozhoduje pri vzniku úsilia podobať sa na nejakého človeka.

Pre delikventnú mládež sú významne atraktívnejšie vzorce duševných vlastností (DM 52 %, NM 45 %, obsahu činnosti (DM 38 %, NM 31 %, výsledkov činnosti materiálneho charakteru (DM 14 %, NM 8 %).

Delikventnú mládež významne častejšie na vzore odradil: vzhľad tváre (DM 2 %, NM 0 %), materiálna činnosť (DM 17 %, NM 7 %) a toxikománia modelu (DM 23 %, NM 9 %).

Medzi delikventnou aj nedelikventnou mládežou prevláda jednoznačne prežívanie sympatie k atraktívnemu vzoru, čiže imitácia u mládeže častejšie vzniká na podklade sympatie prežívanej k osobnosti (DM 98 %, NM 99 %). Len 1 % delikventnej a 1 % nedelikventnej mládeže sa vyjadrilo, že im osoba, ktorú napodobňovali, bola veľmi nesympatická. Delikventná mládež však prežíva významne vyššiu mieru sympatie k neatraktívnym vzorom. Záporný vzor je jej v podstate vo veľkej miere sympatický. Až skoro tretine delikventnej mládeže - 30 % bola daná osoba sympatická (NM 17 %).

4.6 Náplň voľného času delikventnej mládeže

V tejto časti sme skúmali vplyv trávenia voľného času na vznik delikvencie. Zisťovali sme rozdiely delikventnej a nedelikventnej mládeže v náplni voľného času, vo výbere programov v televízii a v kinách, ako aj pri prežívaní násilných scén i toleranciu voči prezentovanému násiliu.

Zistili sme, že delikventná mládež častejšie konzumuje vo voľnom čase alkohol (DM 25 %, NM 13 %), fajčí (DM 53 %, NM 16 %), ale venuje sa aj tvorivým činnostiam, častejšie píše básne a kreslí. Delikventná mládež menej často chodí do kina (DM 16 %, NM 21 %) a menej sleduje televíziu (DM 37 %, NM 47 %). Celkovo však u delikventnej mládeže prevláda pasívne trávenie voľného času.

Potvrdil sa predpoklad, že delikventná mládež častejšie vyhľadáva sledovanie filmov s násilným obsahom: akčných filmov, hororov a vojnových filmov. Významne viac obľubuje akčné filmy (DM 64 %, NM 53 %), vojnové filmy (DM 33 %, NM 23 %), filmy o láske (DM 46 %, NM 39 %), filmy o mládeži (DM 39 %, NM 31 %), horory (DM 49 %, NM 36 %), erotické filmy (DM 49 %, NM 33 %), rozprávky (DM 26 %, NM 18 %), rodinné seriály (DM 16 %, NM 11 %).

Až 82 % delikventných mladých ľudí sa vyjadrilo, že existuje filmová postava, ktorá ich natoľko ovplyvnila, že sa rozhodli zmeniť. To isté uviedlo len 76 % nedelikventnej mládeže.

Mládeži najčastejšie neprekáža násilie vo filmoch, čo tvrdí polovica respondentov (DM 48 %, NM 51 %), cítia sa pri jeho sledovaní normálne (DM 34 %, NM 36 %) a dobre sa zabávajú (DM 21 %, NM 14%). Delikventná mládež má však významne častejšie pocit, že sa aspoň niečo naučí (DM 19 %, NM 9 %). Častejšie ju motivujú násilné scény vo filmoch k vlastnému násiliu, túžbe skúsiť to tiež.

Nemenej zanedbateľné sú aj psychosomatické účinky sledovaného násilia, ktoré sa prejavujú u delikventnej mládeže problémami so spánkom: zle sa mi spí (12 %), prežívaním úzkosti a strachu (10 %), zvieraním žalúdka (3 %).

Delikventná mládež má o niečo tolerantnejší vzťah k násiliu zobrazovanému v médiách. Až 42 % by nechcelo vynechávať násilné scény vo filmoch, čo si myslí len 32 % nedelikventnej mládeže.

4.7 Výkonová motivácia delikventnej mládeže

Zaujímali sme sa o vzťah výkonovej motivácie a delikvencie mládeže. Skúmali sme rozdiely v miere výkonovej motivácie delikventnej a nedelikventnej mládeže.

Zistili sme zníženú výkonovú motiváciu delikventnej mládeže. Častejšie očakáva neúspech vo výkonových situáciách. Úspech očakáva 82 % delikventnej a až 94 % nedelikventnej mládeže. Až 18 % delikventnej mládeže očakáva skôr neúspech, čo uviedlo len 6 % nedelikventnej mládeže.

U delikventných mladých ľudí prevláda demotivujúca reakcia na úspech a očakávanie neúspechu. Častejšie reagujú demotivujúco na úspech, majú pocity strachu z úspechu a nepríjemných pocitov po dobrom výkone často spojenom s pochvalou okolia. Častejšie reagujú na úspech nasledovne: zmocní sa ma zmätok (DM 6 %, NM 3 %), myslím si, keď sa do niečoho pustím, dosiahnem dobrý výsledok (DM 23 %, NM 14 %), nie som úplne spokojný (DM 9 %, NM 5 %), cítim sa stiesnene a napäto (DM 4 %, NM 2 %), som znechutený a odradený od vytýčeného cieľa (DM 3 %, NM 1 %), som nahnevaný, že zbytočne vzbudzujem pozornosť (DM 3 %, NM 0 %), pomyslím si, že by som sa nemal nabudúce snažiť (DM 3 %, NM 1 %), pomyslím si, že niekedy musí byť človek aj bezohľadný (DM 7 %, NM 3 %), ukázal som všetkým, čo dokážem (DM 18 %, NM 14 %), trúfam si aj na tú najťažšiu úlohu (DM 15 %, NM 7 %), odteraz nikomu nepomôžem (DM 4 %, NM 1 %), lepšie je nevytŕčať z radu a byť priemerný (DM 13 %, NM 7 %).

Potvrdila sa hypotéza, že delikventná mládež menej poteší svojím dobrým výkonom rodičov než nedelikventná mládež. Rodičov by svojím výkonom potešilo 75 % delikventnej a až 83 % nedelikventnej mládeže. Na druhom mieste by potešila seba samého (DM 68 %, NM 77 %), priateľa, priateľku (DM 29 %, NM 25 %), súrodencov (DM 27 %, NM 19 %), učiteľa (DM 16 %, NM 7 %), spolužiakov (DM 7%, NM 2 %), iného (DM 6 %, NM 3 %), nikoho (DM 4 %, NM 1 %).

Delikventná mládež by významne menej častejšie potešila svojím výkonom svojich rodičov a seba samého (DM 68 %, NM 77 %). Má menšiu vnútornú motiváciu pre výkony ako nedelikventná mládež.

Reakcia na neúspech je demotivujúca v oboch skupinách, delikventná mládež však na neúspech častejšie reaguje neprimerane v niektorých reakciách: častejšie cíti apatiu, úplne stratí iniciatívu, cíti úzkosť a strach, začne si myslieť, vždy všetko pobabre, je rozzúrená, častejšie má pocit, že je úplne neschopná.

4.8 Postoje delikventnej mládeže k asociálnym a antisociálnym činom

Predmetom nášho záujmu bol aj vplyv postojov mládeže k asociálnym činom na vznik delikvencie. Zisťovali sme rozdiely v postojoch k asociálnym a antisociálnym činom, ktoré z nich pokladajú za závažnejšie, aké by ospravedlnili, keby sa ich niekto dopustil zo závažných dôvodov. Ďalej sme skúmali rozdiely v očakávaní problémov so zákonom v budúcnosti a v prežívaní pocitu viny za spáchaný trestný čin.

Delikventná mládež má tolerantnejší postoj k závažným asociálnym činom, ktoré považuje za menej závažné než nedelikventná mládež, viac ospravedlňuje asociálne činy vykonané zo závažných dôvodov alebo za poľahčujúcich okolností.

Za menej závažné považuje delikventná mládež užívanie drog (DM 59 %, NM 66 %), sexuálne obťažovanie (DM 49 %, NM 56 %), znásilnenie (DM 70 %, NM 78 %), vraždu (DM 78 %, NM 88 %), nedostatočnú starostlivosť rodičov (DM 50 %, NM 53 %), nevšímavosť a egoizmus rodičov (DM 44 %, NM 49 %), nepochopenie a nedostatok lásky voči deťom (DM 50 %, NM 53 %). Zaráža, že práve vysoko nebezpečné činy, ako sú vražda a znásilnenie, považuje za menej závažné a má k nim tolerantnejší postoj. Naopak vyššiu závažnosť než nedelikventná mládež pripisuje napríklad klamaniu, sexuálnej neviazanosti, neúcte k starším; väčšinou protispoločenským javom, ktoré Trestný zákon nesankcionuje.

Delikventná mládež sa častejšie stretla vo svojom živote so závažnými antisociálnymi javmi, ako sú: znásilnenie, bitky, kradnutie, užívanie drog, alkoholizmus, sexuálne obťažovanie, telesné trestanie detí ale i prejavmi nestarostlivosti zo strany rodičov. Poukazuje to na skutočnosť, že zanedbávanie rodičovských povinností a stretnutie dieťaťa s násilím poškodzuje jeho vývin, spôsobuje vznik delikvencie a vedie k poruchám správania.

Mladí ľudia zo vzorky delikventnej mládeže sa významne častejšie dopustili trestného činu; uviedlo to 67 % delikventnej mládeže, z toho 19 % prvýkrát, 13 % mladých ľudí dvakrát, 6 % trikrát a 29 % štyri a viackrát. Spáchanie trestného činu priznalo len 8 % nedelikventnej mládeže, ktorí tento čin spáchali prvýkrát.

Potvrdilo sa tiež široké spektrum antisociálneho správania zo strany delikventnej mládeže. Delikventná mládež sa významne častejšie dopustila krádeží (DM 60 %, NM 9 %), záškoláctva (DM 49 %, NM 8 %), bitiek (DM 38 %, NM 11 %), útekov z domu (DM 30 %, NM 1 %), vlámaní (DM 18 %, NM 1 %), trestnej činnosti súvisiacej s drogami (DM 17 %, NM 2 %), sexuálnych trestných činov (DM 5 %, NM 0 %). Pri tejto otázke viac nedelikventná mládež priznala delikty, ktorých sa dopustila - 9 % majetkové (krádeže), 11 % násilné (bitky), 13 % spojené s drogami. Každá mládež teda niekedy urobí niečo zlé, nemusí to však znamenať jednoznačne kriminálnu kariéru.

Delikventná mládež významne častejšie veľmi ľutuje to, čo spravila (DM 53 %, NM 13 %). Neľutuje, čo urobili 17 %, trochu ľutuje 27 %. Pocit viny má delikventná mládež výrazný. Môžeme len dúfať, že ide o ľútosť úprimnú, a nielen takú, že sú vo výchovnom ústave a nemôžu páchať ďalšiu trestnú činnosť.

Delikventná mládež si významne častejšie myslí, že bude mať v budúcnosti problémy so zákonom (DM 13 %, NM 4 %), že pravdepodobne nebude mať problémy so zákonom si myslí len 34 % delikventných respondentov oproti 55 % nedelikventným. Majú vyššie očakávanie, že budú mať v budúcnosti problémy so zákonom, čo nevytvára najlepšiu východiskovú pozíciu pre možnosť prevýchovy, ak už prijali sebaobraz zlodeja či násilníka.

4.9 Postoje delikventnej mládeže k drogám

Zaoberali sme sa aj vzťahom užívania alkoholových a nealkoholových drog a delikvencie. Skúmali sme rozdiely medzi delikventnou a nedelikventnou mládežou v skúsenosti s fajčením, alkoholom a nealkoholovými drogami, vo frekvencii ich užívania i v skúsenosti s prevenciou závislosti na drogách.

Zistili sme väčšiu skúsenosť delikventnej mládeže s fajčením, drogami aj požívaním alkoholu. Pravidelne fajčí až 67 % delikventnej mládeže a len 25 % nedelikventnej mládeže, často pije (DM 16 %, NM 6 %), nikdy neužilo drogu (DM 53 %, NM 81 %), iba raz užilo drogu (DM 17 %, NM 6 %), viackrát príležitostne užíva drogy (DM 21 %, NM 11 %), pravidelne užíva drogy (DM 8 %, NM 1 %).

Delikventná mládež prvý raz užila drogy už v 10 rokoch (4 %), nedelikventná v 12 rokoch (8 %). Delikventná mládež najčastejšie experimentuje s drogami medzi 13. - 15. rokom, nedelikventná medzi 14. - 16. rokom.

Spektrum užívaných drog je v prípade delikventnej mládeže širší, užíva marihuanu (36 %), heroín (14 %), prchavé látky (19 %), kokaín (7 %), LSD (7 %) i lieky (15 %). Nedelikventná mládež preferuje jednoznačne marihuanu (17 %).

Zistili sme takisto, že sa delikventná mládež menej často stretla s prevenciou, kvalifikovanými informáciami z oblasti užívania drog a ich následkov na zdravie človeka. Nedelikventná mládež bola častejšie informovaná o škodlivosti drog od rodičov, z televízie, zo školy a často aj čítala o problematike drog, na rozdiel od delikventnej mládeže, ktorá sa o tejto problematike dozvedela od priateľov, čo sa ale nedá považovať za kvalitné a odborné informácie.

5. Náčrt charakteristiky mladistvého a maloletého delikventa

Výsledky našej analýzy nás priviedli k záverom, že pre delikventného mladého človeka vo veku 10 - 18 rokov je charakteristické:

  1. Rodinné zázemie. Pochádza z neúplnej rodiny, s veľkým počtom súrodencov, s nedostatkom finančných prostriedkov, výskytom trestanosti, s nedostatkom otcovskej lásky, nedostatkom materinskej lásky a častejším používaním telesných trestov rodičmi.
  2. Školské prostredie. Jeho pobyt v škole má problémový charakter (prejavuje sa častejším odmietaním zo strany spolužiakov, šikanovaním), nežiadúco sa správa v škole (z jeho strany sa vyskytujú konflikty s učiteľmi, agresivita, záškoláctvo, nezáujem o učenie, strach z trestov za známky) a často sa u neho prejavuje nedostatočný prospech (zlé známky z hlavných predmetov i zlý celkový priemer známok, prepadávanie v jednotlivých ročníkoch).
  3. Životná spokojnosť. Prežíva nespokojnosť so svojím životom, má vysokú potrebu zmeny vlastného správania, má vyššiu viktimizáciu (väčší pocit krivdy, že mu niekto v živote ublížil), častejšie sa stal obeťou sexuálneho obťažovania a má menšiu schopnosť odpustiť človeku, ktorý mu ublížil.
  4. Hodnotová orientácia. Dominujú u neho rodinné hodnoty a úsilie nedostať sa do väzenia, viac sa zameriava na materiálne hodnoty v živote (mať auto, peniaze, chatu, atď.), čo by vysvetľovalo tak častú majetkovú trestnú činnosť delikventnej mládeže.
  5. Výber vzorov a ideálov sa vyznačuje odpodobňovaním sa najmä od rodičovských vzorov, ktoré sú nežiadúce (nebyť ako otec atď.) a prežívaním väčšej sympatie k záporným vzorom, z čoho plynie nebezpečie ovplyvnenia nežiadúcimi modelmi správania.
  6. Náplň voľného času. Prežíva voľný čas pasívne alebo nežiadúco (fajčenie, pitie alkoholu), v televízii a kine obľubuje programy s násilnou tematikou (akčné filmy, vojnové filmy, horory), má väčší sklon imitovať filmové vzory, viac akceptuje násilie zobrazované v médiách a má väčší sklon napodobňovať násilné scény v médiách aj v bežnom živote.
  7. Výkonová motivácia. Vyznačuje sa zníženou výkonovou motiváciou s viacerými negatívnymi znakmi; pri výkone prevláda očakávanie neúspechu, prevláda neprimeraná reakcia na úspech, preferuje hodnotiteľov výkonu zo širšieho prostredia (nie rodičov), prevláda vonkajšia motivácia výkonu (chce dosahovať dobré výkony nie kvôli sebe).
  8. Postoje k asociálnym a antisociálnym činom. Prejavuje tolerantnejšie postoje voči závažnejším činom (vražde, znásilneniu), má častejšiu skúsenosť s asociálnymi činmi vo svojom živote a okolí, čiže bol častejšie konfrontovaný aj s trestnou činnosťou. Viac akceptuje niektoré druhy asociálneho správania (alkoholizmus, užívanie drog, telesné trestanie detí) v prípade núdze a má vyššie očakávanie svojej ďalšej kriminálnej kariéry.
  9. Postoje k drogám. Má väčšie skúsenosti s fajčením, požívaním alkoholu aj nealkoholových drog, začína užívať drogy vo veľmi nízkom veku, spektrum užívaných drog má oveľa širšie, má menšiu skúsenosť s informáciami o prevencii závislosti na drogách a škodlivosti drog.

Aj u nás by bolo potrebné výraznejšie predchádzať všetkým negatívnym javom, ktoré sprevádzajú nesprávnu výchovu detí a nedostatočnú starostlivosť o ne zo strany rodiny a spoločnosti. Záujmom celej spoločnosti je, aby mladá generácia vyrastala zdravo a s pozitívnymi postojmi k dodržiavaniu spoločenských noriem. Vychádzajúc z našej analýzy navrhujeme sústrediť sa v prevencii kriminality mládeže na nasledujúce body:

Literatúra:
Heretik, A.: Základy forenznej psychológie. Bratislava, SPN, 1994.
Matoušek, O. - Kroftová, A.: Mládež a delikvence. Praha, Portál, 1998.
Netík, K. a kol.: Aktuální otázky boje s kriminalitou mládeže a souvisejícimi negativními jevy. Mladistvý pachatel násilné trestné činnosti. VÚK pri GP ČSSR, 5, 1987.
Sejčová, Ľ.: Masovokomunikačné prostriedky a kriminalita. Kriminalistika, 1996, 2, s. 135 - 148.
Sejčová, Ľ.: Kriminalita mladistvých a delikvencia maloletých. In: Kriminalita mládeže a preventívno-výchovné pôsobenie. Bratislava, Národné osvetové centrum, 1997, s. 6 - 28.
Sejčová, Ľ.: Deti, mládež a delikvencia. Bratislava, Album, 2002.
Sejčová, Ľ.: Negatívne spoločenské javy v súvislosti s mládežou. In: Slovensko a deti ´99. Bratislava, Slov. výbor UNICEF, 1999, s. 98 - 111.
Štablová, R.: Příčiny a podmínky kriminality. In: Zapletal, J.: Kriminologie. Díl I. Obecná část. Praha, PA ČR, 1994, s. 36 - 43.
Taxová, J.: Pedagogicko-psychologické zvláštnosti dospívání. Praha, SPN, 1987.
Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, 1994, s. 87.
Žebrowska, M.: Vývinová psychológia detí a mládeže. Bratislava, Psychodiagnost. a didakt. testy, 1976.

Sejčová, Ľ.
Osobnostná charakteristika delikventnej mládeže v Slovenskej republike
SÚHRN

Autorka vo svojom článku prináša informácie o charaktere a štruktúre kriminality mládeže na Slovensku. Zaoberá sa otázkou etiológie kriminality mládeže spočívajúcej v osobnostných a sociálnych faktoroch. Prezentuje výsledky výskumu delikventnej mládeže na Slovensku, ktorý autorke umožnil formulovať charakteristiku mladistvého a maloletého delikventa z hľadiska rodinného prostredia, školského prostredia, životnej spokojnosti mládeže, hodnôt, výberu vzorov, voľného času, výkonovej motivácie, postojov mládeže k antisociálnym činom a k drogám. Autorka v závere článku formuluje námety na prevenciu kriminality detí a mladistvých vychádzajúcu z prezentovaného výskumu.

Sejčová, Ľ.
Personality characteristics of delinquent youth of the Slovak Republic
SUMMARY

In her article, the author presents some information about the nature and structure of criminal activities of the youth in the Slovak Republic. She discusses the question of etiology of youth criminality, which consists in personality and social factors. She presents results of research of delinquent youth in Slovakia, which enabled her to formulate the characteristics of teenage and younger delinquents in terms of their family environment, school environment, life contentment, values, role model selection, leisure, performance motivation, attitude of the youth to anti-social acts and to drugs. At the end of her article, the author formulates suggestions for prevention of criminality of youth and children, based on the presented research.

Sejčová, Ĺ.
Persönliche Charakteristik der delinquenten Jugend der Slowakischen Republik
ZUSAMMENFASSUNG

Die Autorin bring in ihrem Artikel Informationen über den Charakter und die Struktur der Kriminalität der Jugend in der Slowakischen Republik. Sie beschäftigt sich mit der Frage der Ethiologie der Jugendkriminalität, die in den persönlichen und sozialen Faktoren liegt. Sie präsentiert die Untersuchungsergebnisse der delinquenten slowakischen Jugend, die der Autorin die Charakteristik des jungen und des minderjährigen Delinquenten vom Gesichtspunkt der Familienumgebung, der Schulumgebung, der Lebenszufriedenheit der Jugend, der Werte, der Vorbildswahl, der Freizeit, der Leistungsmotivation, der Stellungen der Jugend zu antisozialen Taten und Drogen zu formulieren ermöglichten. Zum Schluss des Artikels formuliert die Autorin die Themen zur Prävention der Kriminalität der Kinder und der Jugendlichen, die aus der präsentierten Untersuchung hervorgehen.


1) částka 157, část I., č. 129.

2) http://www.prponline.net/Work/EAP/Artickles/the_fbi_eap_an_advanced_law_enforcement_model.htm

OBSAH / CONTENTS / INHALT
Copyright © 2002 Ministerstvo vnitra České republiky
| úvodní stránka |