Kriminalistika
 čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi
ročník XXXIII 4/2000

ZE ZAHRANIČÍ

Vývoj a regionálna distribúcia kriminality na Slovensku

RNDr. ANTON MICHÁLEK, CSc., Geografický ústav SAV, Bratislava

Najzávažnejším sociálno-patologickým javom súčasného Slovenska je kriminalita, ktorá sa v priebehu posledných štyroch rokov "prepracovala" do prvej trojice najzávažnejších problémov. V roku 1998 bola kriminalita, ako vyplynulo z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil Štatistický úrad SR, dominantným problémom Slovenska (66 % respondentov ju uviedlo ako problém číslo jedna).

Kriminalita má skrytý, až konšpiratívny charakter, čo znamená, že len časť kriminálnych činov je zaregistrovaná. Rozsah latentnej kriminality, ktorá je vlastne rozdielom medzi zaregistrovanou a skutočnou kriminalitou, závisí od druhu trestného činu. Zvlášť pri ekonomických trestných činoch, napr. pri korupcii, predstavuje mnohonásobok registrovanej kriminality. U niektorých trestných činov (krádeže aút) môže byť registrovaná kriminalita vyššia (v dôsledku fingovaných krádeží vozidiel) ako skutočná. Spomínané skutočnosti deformujú hodnovernosť údajov a problematickosť niektorých analýz a záverov.

Medzinárodný kontext

Problematika zločinnosti je celosvetovým problémom. Z tohto dôvodu nie je efektívne ani možné účinne ju zvládnuť izolovanými opatreniami iba na národnej úrovni. Na boj proti zločinnosti je teda nutná medzinárodná spolupráca.

Slovensko charakterom a úrovňou kriminality môžeme zaradiť ku krajinám patriacim do regiónu postkomunistických krajín strednej a východnej Európy (Michálek, 1998b). Kriminalita v tomto regióne je odrazom spoločensko-politicko-historicko-kultúrneho vývoja po roku 1945. Do r. 1990 bola kriminalita v týchto krajinách silno potláčaná a pod kontrolou, čo malo za následok jej pokles. Na kriminalitu mala negatívny vplyv (nie však výrazný) hlavne extenzívna industrializácia a migrácia obyvateľov do miest, ktoré spôsobili jej mierny nárast.

Iná situácia, t.j. výrazný nárast kriminality, nastáva po r. 1990. Výrazne vzrástla hlavne majetková kriminalita, ktorá je odrazom stavu ekonomiky a celkovej hospodárskej úrovne krajiny. Nezamestnanosť, strata sociálnych istôt, existenčné problémy a pod. vytvárajú tlak na veľkú časť populácie, pričom časť z nich prekračuje pri riešení týchto situácií právne normy. Otvorenie hraníc spôsobilo, že územie Slovenska sa stalo križovatkou transferu drog z východu na západ, ako aj ich odbytiskom. Zmenila sa nielen kvantita, ale i kvalita kriminality. V krajine sa objavili nové formy zločinnosti (organizovaná kriminalita, racketing, kriminalita bielych límcov), s ktorými polícia nemala skúsenosti a ktorá zasahuje do najvyšších sfér. Na Slovensku ako aj v ďalších krajinách regiónu je neúnosná korupcia, problémy s privatizáciou, sprenevera, daňové úniky a pod. Z porovnania Slovenska s krajinami Visegrádskej štvorky z hľadiska oficiálnych štatistických ukazovateľov (tab. 1) sa zdá situácia najpriaznivejšia. Túto skutočnosť však netreba preceňovať, pretože odlišné definície trestných činov v jednotlivých krajinách mystifikujú výsledné porovnania. Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že na Slovensku sú tolerantnejšie kritéria na určenie trestného činu, a preto porovnanie jednotlivých krajín má iba orientačnú hodnotu.

Tabulka č. 1 Počet registrovaných trestných činov vo vybraných krajinách v roku 1998
Krajina Celkový počet registr.
trestných činov
Celkový počet registr.
trestných činov
na 1000 obyv.
Poľsko 1 073 042   28,3
Maďarsko 600 621 59,5
Česká republika 425 930 41,3
Slovensko  93 859 17,4

Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, 1999
Vývoj kriminality po roku 1989

Kriminalita má výraznú spätosť s procesmi spoločensko-hospodárskych premien. V dôsledku prudkých sociálnych zmien dochádza k oslabeniu sociálnej sebakontroly jedincov, k zmenám hodnotovej orientácie, k poruchám v konaní a prekročení jestvujúcich noriem. Dynamika spoločenského vývoja, proces transformácie, osobitne sociálna diferenciácia spoločnosti, t.j. vytesňovanie a marginalizácia určitých sociálnych skupín, je potenciálnym faktorom procesu nárastu kriminality. Obdobie po roku 1989 sa na Slovensku vyznačuje výrazným nárastom zločinnosti. Zmenila sa jej kvantita (vzrástol jej objem), ale aj kvalita (štruktúra kriminality, metódy a skladba páchateľov a pod.). Vývoj registrovanej kriminality a jej objasnenosť v rokoch 1988 - 1998 môžeme sledovať na obr. 1, ktorý ukazuje, že kvantitatívny strop registrovanej kriminality bol zaznamenaný v roku 1993.

Obr. 1
Obrázek 1: Vývoj kriminality v SR v rokoch 1988-1998

Pokles kriminality v ďalších rokoch je v značnej miere determinovaný zmenenou štatistikou (novelizáciou Trestného zákona), ktorá od 1. 10. 1994 nezahŕňa priestupky, t.j. škody do 5000 Sk (v súčasnom období škody do dvojnásobku minimálnej mzdy). Po roku 1994 nastal aj iný trend, a to tendencia k rýchlemu vzostupu škôd spôsobených kriminalitou, t.j. stúplo nebezpečenstvo trestných činov.

V sledovanom období sa výrazne zmenila i štruktúra kriminality, pričom sa objavili i nové formy kriminality (drogová kriminalita, racketing, únosy, organizovaná kriminalita a pod.), ktoré často pôsobia v právnom vákuu, keď právne nejestvujú skutkové podstaty. Po roku 1989 sa rýchlo menia aj metódy a skladba páchateľov. Klesá relatívny počet "starých" recidivistov v prospech nových, mladých prvopáchateľov, ktorých metódy (väčšia organizovanosť, agresivita a pod.) vedú k vyššej profesionalite (Ivantyšyn, Tóth, 1997).

Bezpečnostná situácia v roku 1998

Bezpečnostná situácia v SR sa v roku 1998 oproti roku 1997 zhoršila. Nárast celkovej kriminality o 1464 na 93 859 trestných činov umocnený výrazným nárastom najmä násilnej kriminality a rastom majetkovej a ekonomickej kriminality spôsobil pokles pocitu bezpečia občanov. Sústavné nekoncepčné zásahy do činnosti polície, presadzovanie politických a mocenských záujmov a ďalšie skutočnosti pôsobili demoralizujúco na policajtov a odrazili sa tiež v nedôvere občanov v políciu.

Pocit bezpečia občanov najviac ovplyvňuje násilná kriminalita. Z tohto pohľadu sa situácia vyvíja nepriaznivo v dôsledku jej výrazného nárastu (oproti roku 1997 nárast o takmer 10 %). Varujúci je predovšetkým rast prejavov organizovaného zločinu. Celkom bolo zaznamenaných 12 427 násilných trestných činov, z nich najviac ublíženia na zdraví (4034) a násilie proti jednotlivcovi (4143). Z hľadiska rozloženia násilnej kriminality najvyšší podiel vykazuje Košický kraj. Nepriaznivá situácia je i v Žilinskom a Banskobystrickom kraji (obr. 2). Medzi spoločensky vysoko nebezpečné trestné činy patria výbuchy spôsobené nastraženými výbušnými systémami. Bez ohľadu na ich právnu kvalifikáciu ide v prevažnej miere o nástroj resp. prostriedok k dosiahnutiu cieľa vysoko organizovaných zločineckých skupín.

Obr. 2
Obrázek 2: Násilná kriminalita v krajoch SR

Z celoslovenského pohľadu zostáva naďalej dominujúcou majetková kriminalita (62 530). Administratívno - právnymi prostriedkami sa v posledných rokoch darilo umelo znižovať jej úroveň. Aj napriek tomu bol v roku 1998 zaznamenaný jej nárast. Podiel majetkovej kriminality v jednotlivých krajoch SR v roku 1998 môžeme sledovať na obr. 3.

Obr. 3
Obrázek 3: Majetková kriminalita v krajoch SR

Prevažujúcimi formami boli všetky druhy krádeží. Výrazne vzrastajú krádeže motorových vozidiel, pričom najhoršia situácia je v Bratislavskom kraji, kde ich bolo odcudzených viac ako tretina (obr. 4).

Obr. 4
Orázek 4: Krádeže motorových vozidel v krajoch SR

Významným prvkom v majetkovej kriminalite je jej väčšia organizovanosť. Čoraz častejšie sa iniciačným prvkom k spáchaniu majetkového trestného činu stáva závislosť na drogách a potreba získania finančnej hotovosti na ich zakúpenie.

V roku 1998 bol zaznamenaný aj nárast ekonomickej kriminality na 4669 trestných činov. Najfrekventovanejšími trestnými činmi boli podvody, sprenevery, trestné činy súvisiace s ochranou meny, falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny. Záujem páchateľov sa čoraz viac orientuje na machinácie súvisiace s bankovými operáciami, pričom neustále dominuje prvok vysokej organizovanosti a internacionalizácie (obr. 5).

Obr. 5
Obrázek 5: Ekonomická kriminalita v krajoch SR

Pokles páchania drogovej kriminality suvisí predovšetkým s presunom pouličného predaja drog do bytov (ťažšie sa odhaľuje). Motiváciou páchania je jednak majetkový zisk organizátorov obchodu, ako aj rastúca konzumácia a závislosť na drogách. Príčiny a podmienky, ktoré ovplyvňujú tento druh kriminality, spočívajú predovšetkým v nekontrolovanom volnom čase detí a mládeže, benevolencii rodičov ku krádežiam vecí a finančných prostriedkov z bytov a následnému zatajovaniu závislosti dieťaťa na drogách, dlhodobej nezamestnanosti, nízkom životnom štandarde a sociálnej odkázanosti.

Organizovaná kriminalita predstavuje vážne nebezpečenstvo pre štát a je schopná narušiť jeho spoločenský, hospodársky a právny systém. S organizovaným zločinom sú spojené vraždy, lúpeže, vydierania, krádeže motorových vozidiel, ekonomická a drogová kriminalita, prevádzačstvo a iné. Činnosťou zločineckých skupín sú spôsobované mnohomiliónové škody, pričom prevažuje ako primárny jav k dosiahnutiu cieľa násilie. Do organizovaného zločinu na Slovensku sa stále intenzívnejšie zapájajú cudzinci.

Regionálna distribúcia kriminality v okresoch SR v roku 1998

Priestor je významnou dimenziou, ktorý prostredníctvom demografických, ekonomických, sociálnych a ďalších podmienok výrazne determinuje kriminalitu (vývoj, úroveň, štruktúru a pod.).

Hoci sa s kriminalitou môžeme stretnúť vo všetkých častiach Slovenska, existujú výrazné rozdiely v páchaní trestnej činnosti v jednotlivých okresoch. Táto priestorová diferenciácia je determinovaná množstvom faktorov (polohou, sociálnymi, ekonomickými a demografickými podmienkami, urbanizáciou a pod.), ktoré podporujú resp. brzdia jej ďalší rozvoj.

V absolútnych hodnotách najväčšia kriminalita bola v okrese Košice, v ktorom bolo registrovaných 5686 trestných činov. Do skupiny okresov s vysokými absolútnymi hodnotami celkovej kriminality (nad 2500 zistených trestných činov), patria ešte 4 bratislavské okresy a okres Žilina (3155). Vysoká absolútna úroveň celkovej kriminality v týchto okresoch je v značnej miere determinovaná ich charakterom. Ide o okresy buď čisto mestské (Bratislava a Košice), alebo o okresy ktorých charakter určujú ich okresné mestá. Na druhej strane nízka kriminalita (do 500 trestných činov) bola zaznamenaná v početnej skupine 21 okresov, pričom najnižšia kriminalita bola v okresoch Medzilaborce (122), Stropkov (218), Turčianske Teplice (243), Bytča (282), Banská Štiavnica (319), Myjava (350) a iných.

Keďže absolútne hodnoty kriminality sú v značnej miere determinované počtom obyvateľov, považujeme za potrebné sledovať a analyzovať relatívne údaje, ktoré výstižnejšie charakterizujú rizikovosť sledovaných priestorových jednotiek. Vhodným ukazovateľom je index trestnej činnosti (I), ktorého hodnoty vyjadrujú počet trestných činov, ktoré pripadajú na 1000 obyvateľov stredného stavu obyvateľov:

I(t) - index trestnej činnosti v sledovanom období (t)

P(t) - počet prípadov trestnej činnosti v sledovanom období (t)

S(t) - stredný stav obyvateľov v sledovanom období (t)

Z aspektu sledovania relatívnych hodnôt je najkritickejšia situácia v bratislavských okresoch, kde na 1000 obyvateľov pripadá priemerne 38,0 evidovaných trestných činov. Druhá najhoršia situácia je v okrese Banská Bystrica, v ktorom pripadá 24,5 trestných činov na 1000 obyvateľov. V Košiciach je to 23,5 trestných činov na 1000 obyvateľov. Najnižšia intenzita kriminality (najpriaznivejšia situácia) bola v okresoch, v ktorých bolo menej ako 10 trestných činov na 1000 obyvateľov, pričom najlepšia situácia je v okresoch Ilava (7,4), Bardejov (9,3), Skalica (9,4), Medzilaborce (9,5), Stará Ľubovňa (9,8) a iných (mapa 1).

Všeobecne priaznivá bezpečnostná situácia je v slabšie urbanizovaných okresoch s menšími okresnými mestami. Rizikové sú mestské okresy, ale tiež okresy, v ktorých sú všetky sféry sociálno-ekonomického silno ovplyvňované okresným mestom, ktoré určuje charakter celého okresu.

Oproti roku 1997 až v 54 okresoch bol zaznamenaný nárast zločinnosti. Najnepriaznivejší vývoj zločinnosti zaznamenali Prešovský a Žilinský kraj. V Prešovskom kraji zaznamenalo nárast zločinnosti 12 z 13 okresov, pričom najvyšší nárast zaznamenali Stará Ľubovňa (26,8 %), Stropkov (16,1 %), Bardejov (15,6 %). Vo väčšine okresov (8) presahoval nárast trestnej činnosti 10 %. Podobne i v Žilinskom kraji mala kriminalita v porovnaní s rokom 1997 rastúcu tendenciu v 10 z 11 okresov. Šesť okresov zaznamenalo viac ako 10% nárast, pričom veľmi nepriaznivé tendencie rastu zaznamenali okresy Námestovo (30,1 %), Dolný Kubín (27,6 %), Ružomberok (17,8 %) a Čadca (17,5 %). V Košickom kraji nárast kriminality evidovalo 6 z 8 okresov, pričom najvyšší nárast bol v okrese Gelnica (16,7 %). V Banskobystrickom kraji z 13 okresov 8 vykazalo nárast. Najvyšší bol v okresoch Detva (21,8 %), Banská Štiavnica (17,2 %), Žarnovica (16,5 %).

Z krajov západného Slovenska ako najhoršia sa javí situácia v Nitrianskom kraji, v ktorom všetkých 7 okresov zaznamenalo nárast zločinnosti. Najnepriaznivejší vývoj zaznamenali okresy Topoľčany a Zlaté Moravce, v ktorých vzrástla kriminalita zhodne o 26,7 %, a Komárno (17,5 %).

Mierne zlepšenie zaznamenali ostatné tri západoslovenské kraje. V Bratislavskom kraji 4 mestské okresy zaznamenali pokles zločinnosti. Bratislava III a tri vidiecke bratislavské okresy zaznamenali mierny nárast pod 10 %. Ešte priaznivejšia situácia bola v Trnavskom kraji, v ktorom len 3 zo 7 okresov (Galanta, Skalica, Trnava) zaznamenali mierny nárast zločinnosti. Najpriaznivejšia situácia bola zaznamenaná v Trenčianskom kraji, v ktorom 4 z 9 okresov zaznamenali len mierny nárast kriminality.

Suma sumárum, tieto analýzy ukazujú na veľmi závažnú skutočnosť, ktorá je pravdepodobne určitým inflexným bodom vývoja zločinnosti na Slovensku. Kým do roku 1997 skôr zločinnosť rástla v urbanizovaných okresoch, v roku 1998 rástla najmä v menších vidieckých okresoch. Postupná adopcia kriminality na vidieku, ale najmä jej vysoká rastová úroveň (viac ako 20%) je znepokojujúcim javom pre v minulosti zdravé sociálne prostredie vidieka. Kým v mestských okresoch boj s kriminalitou prebieha už viacero rokov a dá sa povedať, že i napriek jej vysokej úrovni bol vo viacerých zaznamenaný pozitívny vývoj, v nepripravených vidieckych okresoch môže tento cudzí element spôsobiť značné problémy, a tak ešte viac skomplikovať ťažkú pozíciu slovenského vidieka.

Mestá - centrá kriminality

Vysoký stupeň anonymity, normatívneho chaosu, množstvo subkultúr s vlastnými vzorcami správania a ďalšie nepriaznivé sociálne-fyziognomické a funkčné charakteristiky urbanistického priestoru sú významnými faktormi determinujúcimi vysokú úroveň a nárast zločinnosti v slovenských mestách.

Podobne ako v okresoch, tak i v mestách SR (analyzujeme 71 okresných miest) existujú výrazné disproporcie v kvantitatívnych, ale aj v kvalitatívnych ukazovateľoch zločinnosti. Napriek tomu, že obyvateľstvo tohto súboru miest tvorí necelú polovicu obyvateľstva SR, ich podiel na celkovej kriminalite Slovenska je takmer 98 %, na násilnej kriminalite 94,4 %, na krádežiach vlámaním 97,6 %, na majetkovej kriminalite 98,6 % a na obyčajných krádežiach rovnako 98,6%. Zo zrovnania podielu jednotlivých miest na kriminalite SR a ich podielu na počte obyvateľov SR jasne vyplýva, že väčšina miest sa vyznačuje vyšším podielom na kriminalite ako na obyvateľstve.

Z aspektu absolútnych hodnôt je najhoršia situácia v hlavnom meste Slovenska v Bratislave, kde bolo registrovaných 19 479 trestných činov celkovej kriminality. Do skupiny rizikových miest, t.j. miest, v ktorých bolo spáchaných viac ako 1500 trestných činov, patrili ešte Košice (5134), Banská Bystrica (2361) a Žilina (2068). Aj z dlhodobého hľadiska sa tieto metropoly javia ako centrá zločinnosti s vysokou úrovňou celkovej kriminality. Na druhej strane najnižšia kriminalita (do 100 trestných činov) bola zaregistrovaná v 15 najmenších okresných mestách. Spomenieme aspoň Medzilaborce (20), Turčianske Teplice (26), Bánovce nad Bebravou (27), Žarnovicu (38), Ilavu (41), Gelnicu (44) a pod., teda mestá zväčša do 10 tisíc obyvateľov (okrem Bánoviec nad Bebravou). Z týchto zistení sa potvrdilo, že aj v slovenských mestách má platnosť všeobecne známa vysoká miera závislosti medzi veľkosťou mesta a úrovňou kriminality.

Podobne ako pri okresoch aj v urbanizovaných územiach index trestnej činnosti (I) výstižnejšie charakterizuje bezpečnostnú situáciu v sledovaných mestách. Vidíme, že aj z pohľadu dosiahnutých hodnôt indexu sú Bratislava a Banská Bystrica najrizikovejšími mestami Slovenska. V Bratislave pripadá 43,1 a v Banskej Bystrici 27,8 trestných činov celkovej kriminality na 1000 obyvateľov. Pri porovnaní týchto dvoch miest môžeme konštatovať, že vzhľadom k týmto sledovaným hodnotám sa znižuje dominantné postavenie Bratislavy v neprospech Banskej Bystrice. Z aspektu sledovaných relatívnych hodnôt do tejto skupiny rizikových miest (s 25 a viac trestných činov na 1000 obyvateľov) patria ešte Piešťany (27,8), Trebišov (25,5) a Zvolen (25,2), teda mestá s určitým špecifickým kriminogénnym potenciálom. Do skupiny miest s najnižšou kriminalitou (do 5 trestných činov na 1000 obyvateľov) patria niektoré už spomínané mestá s nízkou absolútnou kriminalitou ako Bánovce nad Bebravou (1,3), Medzilaborce (3,0), Turčianske Teplice (3,6), ale i ďalšie tri mestá: Levoča (4,1), Partizánske (4,6) a Snina (4,9).

Diferencovaná dynamika vývoja kriminality, najmä jej pokles vo väčších mestách, je z časti podmienaná prvými efektami prevenčných programov a opatrení, ako aj migráciou kriminality do stredne veľkých a menších miest. V dôsledku týchto, ale aj ďalších skutočností (východisková situácia, poloha, pozície mesta z aspektu ekonomického a sociálneho rozvoja a pod.) sa zhoršuje dymamika vývoja zločinnosti najmä v malých a stredne veľkých mestách. Kým napr. v štyroch krajských mestách vzrástla kriminalita len mierne oproti roku 1990 a v dvoch zaznamenala dokonca pokles (Košice, Nitra), v menších mestách ako Stará Ľubovňa a Svidník vzrástla viac ako 4-násobne, v Malackách 7-násobne a v Senci dokonca 13-násobne.

Tabulka č. 2 Dynamika kriminality v krajských mestách v % (porovnanie rokov 1990 a 1997)
Bratislava        161,7      Banská Bystrica 85,3
Trnava 32,8            Žilina 24,2
Trenčín 15,8      Prešov 15,8
Nitra - 8,3         Košice - 3,1

Literatúra:
Ivantyšyn, M. - Tóth, P.: Bezpečnostná situácia. In: Bútora, M. (ed.). Slovensko 1996. Súhrnná správa o stave spoločnosti a trendoch na rok 1997. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 1997.
Ivantyšyn, M. - Sičáková, E.: Bezpečnostná situácia a korupcia. In: Mesežnikov, G. - Ivantyšyn, M. (eds.). Slovensko 1998 - 1999. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 1999.
Michálek, A.: Rizikové areály v Bratislave z aspektu vybraných druhov kriminality. Geografický časopis, 1997, 49, s. 47 - 62.
Michálek, A.: Zločinnosť na Slovensku. Geografia, 1998a, 6, s. 63 - 66.
Michálek, A.: Regionálny prehľad zločinnosti vo svete. Geografia, 1998b, 6, s. 108 - 114.

OBSAH / CONTENTS / INHALT

Copyright © 2001 Ministerstvo vnitra České republiky
| úvodní stránka |