Kriminalistika čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi |
ročník XXXIII 1/2000 |
Dňom 1. septembra 1999 v Slovenskej republike nadobudol účinnosť zákon č. 183/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb., Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z. Od roku 1961 ide už o dvadsiatu ôsmu novelizáciu Trestného zákona, ktorá by mala byť poslednou pred pripravovanou rekodifikáciou celého trestného práva v Slovenskej republike.
Dôvody, pre ktoré bolo potrebné ešte pred rekodifikáciou Trestného zákona pristúpiť k ďalšej novelizácii, boli viaceré. Zákonodarca považoval za potrebné reagovať na existujúcu situáciu, na spoločenské, hlavne ekonomické vzťahy a zmeny, ktoré priniesli so sebou i vznik nových druhov kriminality. Rovnako existencia medzinárodných dohôd v oblasti boja proti kriminalite, ku ktorým Slovenská republika pristúpila, alebo ku ktorým je zaviazaná opatreniami medzinárodných alebo nadnárodných integračných zoskupení, ktorých je členom, alebo o členstvo ktorých sa uchádza v rámci začleňovania do medzinárodného spoločenstva, vyžaduje vytvorenie predpokladov pre takúto medzinárodnú spoluprácu. Ide napríklad o Spoločný projekt Európskej komisie a Rady Európy o boji proti korupcii a organizovanému zločinu v krajinách prechádzajúcich transformačným obdobím (1996), Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných podnikateľských transakciách (1997), Trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii (1999), Dohovor OSN proti nedovolenému obchodu s drogami a omamnými a psychotropnými látkami (1988) a iné.
Do obdobia rekodifikácie Trestného zákona bolo teda potrebné prijať novelu z dôvodu narastajúcej kriminality a jej závažnosti, aby existujúci Trestný zákon mohol byť účinným právnym prostriedkom boja hlavne proti organizovanému zločinu, korupcii, obchodu s drogami, detskej pornografii a novým formám hospodárskej kriminality.
Novela prináša zmeny vo viacerých okruhoch. Celkovo možno povedať, že rozširuje možnosti orgánov činných v trestnom konaní v boji s organizovaným zločinom. Zavádza nové skutkové podstaty trestných činov, pri niektorých trestných činoch sa zvyšujú spodná i horná hranica trestnej sadzby. Viaceré skutkové podstaty trestných činov boli novým spôsobom definované a súčasne obsahujú i sprísnené trestné sadzby. Iné skutkové podstaty trestných činov sú zase doplnené o ochranu proti novým formám trestnej činnosti.
Zmeny boli vykonané vo všeobecnej i v osobitnej časti Trestného zákona.
Vo všeobecnej časti Trestného zákona novela vymedzuje beztrestnosť agenta (§ 15c) pri plnení služobných úloh za určitých podmienok. Toto ustanovenie (ods. 1) vylučuje trestnosť činu, ktorým je ohrozený alebo porušený záujem chránený Trestným zákonom, ak ho za podmienok uvedených v tomto ustanovení spácha agent, ktorého v súlade s Trestným poriadkom možno použiť pri odhaľovaní trestných činov uvedených v zákone NR SR č. 249/1994 Z.z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a pri zisťovaní ich páchateľov. Súčasne sú vymedzené trestné činy, za ktoré je agent trestne zodpovedný (ods. 2).
V ďalšom ustanovení rieši prípady, v ktorých môže súd znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ak posudzuje páchateľa, ktorý prispel k objasneniu trestného činu spáchaného zločineckou skupinou (§ 40 ods. 3). Cieľom tohto ustanovenia je rozšíriť možnosti boja proti organizovanému zločinu v súlade s požiadavkami medzinárodných inštitúcií. Uvedenou úpravou sa vytvoril určitý „medzistupeň“ k inštitútu korunného svedka, ktorý má podľa viacerých zahraničných trestnoprávnych úprav zaručenú beztrestnosť.
V rámci spoločných ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 89) zákonodarca rozširuje výklad niektorých pojmov.
Zo spoločných ustanovení bolo vypustené ustanovenie, ktoré vymedzuje pojem dieťaťa, a definícia pojmu dieťaťa bola zaradená do všeobecnej časti (ods. 8).
Ďalšie ustanovenie vymedzuje pojem zahraničného verejného činiteľa (ods. 10) v súlade s Dohovorom o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a Trestnoprávnym dohovorom o korupcii (ods. 10). Tento pojem bezprostredne súvisí s novými skutkovými podstatami trestných činov korupcie, uvedenými v tretej hlave osobitnej časti Trestného zákona.
Vymedzuje sa aj, čo sa rozumie pod pojmom prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu (ods. 12). Definuje sa pojem pornografického diela (ods. 24) a detského pornografického diela (ods. 25), organizovanej skupiny (ods. 26), ktorý je často znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Prvýkrát sa definuje pojem zločineckej skupiny (ods. 27), čo je potrebné napr. na zakotvenie novej skutkovej podstaty trestného činu založenia a podporovania zločineckej skupiny:
„(27) Zločineckou skupinou sa rozumie dlhší čas trvajúce zoskupenie najmenej troch osôb na účely páchania trestnej činnosti s cieľom
V osobitnej časti Trestného zákona boli sprísnené trestné sadzby niektorých trestných činov ekonomického a majetkového charakteru, ale aj iných trestných činov. Pri trestnom čine porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou (§ 124) sa doterajšia horná hranica trestnej sadzby 8 rokov odňatia slobody zvyšuje na 12 rokov. Pri trestnom čine skrátenie dane a poistného (§ 148) sa doterajšia horná hranica trestnej sadzby 2 roky odňatia slobody v prvom odseku zvyšuje na päť rokov, pričom sa uvedená skutková podstata rozširuje oproti predchádzajúcej úprave aj o krátenie poistného. Pri trestnom čine nedovolené prekročenie štátnej hranice (§ 171a) sa horná hranica trestnej sadzby v prvom odseku zvyšuje z 1 roka na 3 roky a napríklad v prípade, ak uvedeným trestným činom páchateľ spôsobí smrť, možno mu uložiť trest vo výmere 8 až 15 rokov odňatia slobody.
Zvyšujú sa aj sadzby trestov za výrobu resp. prechovávanie drog, kde vznikli dve samostatné skutkové podstaty. Jedna z nich postihuje len držanie omamnej alebo psychotropnej látky pre vlastnú potrebu (§ 186), druhá rieši aj prípady jej výroby, predaja alebo sprostredkovania (§ 187), kde sa doterajšia trestná sadzba v prvom odseku zvyšuje z 1 až 5 rokov odňatia slobody na 2 až 8 rokov. V prípadoch, ak spácha páchateľ uvedený trestný čin ako člen zločineckej skupiny, alebo ak spôsobí smrť viacerých osôb, sadzba 8 až 15 rokov odňatia slobody pri najzávažnejšej forme tohto trestného činu sa zvyšuje na 12 až 15 rokov alebo až na výnimočný trest. Zvyšujú sa aj trestné sadzby za zadovažovanie predmetu určeného na výrobu drog a iných vysokorizikových látok (§ 188), kde namiesto doterajšej najvyššej trestnej sadzby 8 rokov odňatia slobody bude horná hranica trestnej sadzby 15 rokov.
Pri trestnom čine ohrozovanie mravnosti dochádza k diferenciácii uvedenej skutkovej podstaty na päť skutkových podstát (§ 205, § 205a, § 205b, § 205c, § 205d), kde sa výrazne sprísňujú trestné sadzby. Zvýrazňuje sa trestanie výroby, šírenia i držania detskej pornografie. Z pôvodnej trestnej sadzby 1 rok odňatia slobody sa sprísňuje trestanie uvedenej trestnej činnosti v dolnej hranici na 2 roky odňatia slobody a pri najťažšej forme, výrobe detského pornografického diela, pokiaľ páchateľ spácha trestný čin ako člen organizovanej skupiny, alebo ak spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, je možné uložiť mu trest odňatia slobody vo výške 5 až 12 rokov.
Pri trestnom čine týranie zverenej osoby došlo k rozšíreniu skutkovej podstaty tohto trestného činu na týranie blízkej osoby a zverenej osoby (§ 215), pričom uvedená skutková podstata zakladá trestnú zodpovednosť páchateľa, ktorý takejto osobe spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie výpočtom spôsobov jeho konania. Podľa pôvodnej úpravy mohol byť páchateľ potrestaný najvyšším trestom 8 rokov odňatia slobody, podľa novelizovanej úpravy možno pri najzávažnejšej forme páchateľa potrestať v prípade spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti trestom odňatia slobody až na 15 rokov.
Za trestný čin vydierania bola zaradená nová skutková podstata hrubý nátlak (§ 235a, § 235b). Ide o skutky, ktoré sú špecifickou formou vydierania hrubým násilím v rámci podnikateľských aktivít. Ak pri pôvodnom trestnom čine vydierania, pod ktoré sa doteraz podraďovali takéto konania páchateľov, bola v prvom odseku trestná sadzba až 3 roky odňatia slobody a pri najťažšej forme bolo možné páchateľa potrestať trestom odňatia slobody vo výške 5 až 12 rokov, podľa novelizovanej úpravy v prvom odseku možno páchateľa za takýto trestný čin potrestať trestom odňatia slobody vo výške 3 až 10 rokov, a pokiaľ spôsobí smrť viacerých osôb, trestom odňatia slobody vo výške 12 až 15 rokov alebo výnimočným trestom.
Pri trestnom čine neoprávnené užívanie cudzieho motorového vozidla taktiež došlo k rozčleneniu skutkovej podstaty, ktoré rozlišuje zmocnenie sa cudzieho motorového vozidla v úmysle ho prechodne užívať (§ 249a) a neoprávnené prechodné užívanie motorového vozidla, ktoré bolo páchateľovi zverené oprávnenou osobou (§ 249aa), pričom najvyššia trestná sadzba sa zvyšuje z 11 na 12 rokov odňatia slobody.
Ďalším okruhom zmien upravených novelizáciou je zavedenie nových skutkových podstát trestných činov, najmä v ekonomickej oblasti, ale samozrejme aj iných trestných činov. Vo viacerých ustanoveniach sa prelínajú nové skutkové podstaty aj so zvýšením trestných sadzieb.
Neodvedenie dane a poistného (§ 148a) je novou skutkovou podstatou na konanie, ktoré doteraz bolo možné postihnúť len ako trestný čin sprenevery. Pre trestnosť tohto činu je potrebná kumulácia konania páchateľa, ktoré musí spočívať jednak v zadržaní, ale aj v neodvedení splatnej dane alebo poistného, ktoré páchateľ zrazil alebo vybral podľa osobitných zákonov. Je sem zahrnuté aj také konanie, ktorým páchateľ neoprávnene uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo inej spotrebnej dane, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Subjektívnou stránkou skutkovej podstaty tohto trestného činu je úmysel.
Nezaplatenie dane (§ 148b) vo väčšom rozsahu sa stáva trestným činom. Ide o konanie, ktoré doteraz nebolo možné sankcionovať ustanoveniami trestného práva, alebo iba v určitých prípadoch ako trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia. Osobitné ustanovenie o účinnej ľútosti (§ 148b) ustanovuje zánik trestnosti tohto trestného činu. Podmienkou je zaplatenie splatnej dane a jej príslušenstva najneskôr dovtedy, kým sa otvorí hlavné pojednávanie na súde, pričom stačí, ak do tohto termínu sa preukáže, že páchateľ nie je daňovým dlžníkom.
Tretí oddiel tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona sa označuje novým názvom „Korupcia“. Tento pojem je širší ako pojem úplatkárstvo, znamená skazenosť, predajnosť, prijímanie úplatku i podplácanie, ale aj akékoľvek iné správanie k osobám, ktorým sú zverené kompetencie vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktoré odporuje povinnostiam vyplývajúcim z ich postavenia a ktoré smeruje k získaniu nenáležitých výhod. Trestné činy korupcie tvoria trestné činy prijímanie úplatku a inej nenáležitej výhody, ako aj trestné činy podplácania a trestný čin nepriamej korupcie. Ustanovenie týchto nových skutkových podstát trestných činov je v súlade s Dohovorom o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a Trestnoprávnym dohovorom o korupcii.
Skutková podstata trestného činu prijímanie úplatku a inej nenáležitej výhody je rozdelená na štyri samostatné skutkové podstaty, ktoré zakotvujú viaceré formy konania. Súvisia so zneužitím zamestnania, povolania postavenia lebo funkcie na poskytnutie výhody niektorej osobe na jej neodôvodnené uprednostnenie pred inými (§ 160), ďalej v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu (§ 160a) a ďalšie dve skutkové podstaty, ktoré stanovujú trestnú zodpovednosť špeciálnych subjektov, ako je zahraničný verejný činiteľ (§ 160b) alebo člen zahraničného parlamentného zhromaždenia, sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou a ďalších vymenovaných subjektov (§ 160c).
Rovnakým spôsobom je upravený aj trestný postih trestného činu podplácania (§ 161, § 161a, § 161b, § 161c), kde tiež boli vytvorené štyri nové skutkové podstaty trestných činov. Novým spôsobom je spracované aj ustanovenie trestného činu nepriamej korupcie (§ 162), ktoré je obdobou doterajšieho trestného činu nepriameho úplatkárstva:
„(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok alebo inú nenáležitú výhodu za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 160, 160a, 160b alebo § 160c, alebo za to, že tak už urobil, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.
(2) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok alebo inú nenáležitú výhodu za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 160, 160a, 160b alebo 160c, alebo za to, že tak už urobil, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.“
Ďalšou novou úpravou v súvislosti s trestnými činmi korupcie je ustanovenie o zániku trestnosti trestných činov podplácania a nepriamej korupcie v dôsledku účinnej ľútosti v osobitnom ustanovení o účinnej ľútosti (§ 163). Účelom tohto ustanovenia je prehĺbiť boj proti korupcii aj za cenu beztrestnosti páchateľa za podmienok ustanovených zákonom:
„Trestnosť podplácania podľa § 161, 161a, 161b a 161c a nepriamej korupcie podľa § 162 ods. 2 zaniká, ak páchateľ úplatok alebo inú nenáležitú výhodu poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.“
Poslednou úpravou je ustanovenie o okolnostiach vylučujúcich trestnosť podplácania a nepriamej korupcie (§ 163a):
„Čin ináč trestný, uvedený v § 161, 161a, 161b, 161c a § 162 ods. 2, spáchaný na účely odhalenia alebo zistenia páchateľa trestného činu podľa § 160, 160a, 160b, 160c, § 162 ods. 1 alebo § 158 spôsobom ustanoveným Trestným poriadkom nie je trestným činom.“
Potreba zvýšiť účinnosť postihu organizovaného zločinu si vyžiadala nutnosť zakotviť novú skutkovú podstatu trestného činu, a to založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny (§ 185a):
„Kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov alebo prepadnutím majetku.“
V súvislosti s touto novou skutkovou podstatou bolo súčasne zakotvené aj osobitné ustanovenie o účinnej ľútosti (§ 185b), ktoré upravuje zánik trestnosti založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, najmä pri spolupráci s prokurátorom, vyšetrovateľom či policajným orgánom, ktoré má umožniť odhaľovanie organizovaného zločinu v medzinárodnej spolupráci:
„(1) Trestnosť založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny (§ 185a) zaniká, ak páchateľ dobrovoľne urobil oznámenie prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu o zločineckej skupine a jej činnosti v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré hrozilo z jej ďalšej činnosti, mohlo byť ešte odstránené. Vojak môže urobiť také oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.
(2) Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už spáchal.“
V nadväznosti na tieto ustanovenia novela zakotvuje ďalšie nové osobitné ustanovenie o účasti agenta v zločineckej skupine (§ 185c), podľa ktorého agent ustanovený na plnenie úloh pri odhaľovaní trestných činov uvedených v osobitnom zákone a zisťovaní ich páchateľov nie je trestný za tento trestný čin, ak je činný v zločineckej skupine, alebo ju podporuje, ak sa takého činu dopustí s cieľom odhaliť páchateľa trestnej činnosti. Týmto ustanovením nie je dotknutá trestná zodpovednosť agenta, ak zločineckú skupinu založí alebo zosnuje.
Nová právna úprava, na rozdiel od doterajšej, samostatne upravuje trestnosť prechovávania omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu (§ 186) z dôvodu, aby bolo možné jednoznačne trestnými sadzbami rozlíšiť stupeň spoločenskej nebezpečnosti tohto trestného činu od ďalšieho trestného činu, súvisiaceho s prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora, ktorého cieľom je postih predovšetkým tých páchateľov, ktorí uvedené veci neoprávnene zaobstarávajú pre iných (§ 187). Boli teda vytvorené dve samostatné skutkové podstaty. Zákon vo všeobecnej časti (§ 89 odst. 12) ustanovuje, že prechovávaním pre vlastnú potrebu môže byť iba množstvo omamnej látky, psychotropnej látky, jedu či prekurzora v množstve, ktoré nesmie presiahnuť obvyklú jednorázovú dávku takejto návykovej látky.
Ako už bolo uvedené v súvislosti so zvýšením trestných sadzieb, doterajší trestný čin ohrozovanie mravnosti bol novým spôsobom upravený tak, že bolo vytvorených päť nových skutkových podstát, zaradených pod pojem ohrozovanie mravnosti. Uvedené ustanovenia postihujú samostatne ponuku, prenechávanie alebo sprístupnenie pornografických diel osobám mladším ako osemnásť rokov a ich vystavovanie alebo sprístupnenie na miestach, ktoré sú prístupné osobám mladším ako osemnásť rokov (§ 205). Ďalšia skutková podstata sa vzťahuje na výrobu alebo uvádzanie do obehu takých pornografických diel, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie, alebo ktoré zobrazujú sexuálny styk so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky (§ 205a). Osobitným spôsobom sú postihnutí páchatelia detských pornografických diel, a to v troch nových skutkových podstatách výroba detského pornografického diela (§ 205b), rozširovanie detského pornografického diela (§ 205c) a prechovávanie detského pornografického diela (§ 205d).
Ďalšou novou skutkovou podstatou zakotvenou v novele Trestného zákona je trestný čin nezákonné zamestnávanie detí (§ 217a), ktorý zakladá trestnú zodpovednosť páchateľa, ktorý zamestnáva dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorému súčasne bráni v povinnej školskej dochádzke, s určením ďalších priťažujúcich okolností, podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby:
„(1) Kto nezákonne zamestnáva dieťa mladšie ako 15 rokov, pričom mu bráni v povinnej školskej dochádzke, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na dieťati, ktoré je zverené pod jeho dozor, zneužijúc jeho závislosť, alebo ak činom uvedeným v odseku 1 získa akýkoľvek majetkový prospech.
(3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potresce, ak na spáchanie činu uvedeného v odseku 1 využije niečiu tieseň.
(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 pod hrozbou násilia alebo na viacerých deťoch.
(5) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.“
Ako už bolo uvedené, novela zaviedla trestný čin hrubého nátlaku, ako osobitnej formy vydierania, v dvoch skutkových podstatách. Ide o vznik trestnej zodpovednosti za spoločensky nebezpečné konanie s použitím násilia, hrubého násilia alebo hrozby inej ťažkej ujmy v úmysle prinútiť poškodeného za určitých podmienok k poskytnutiu plnenia majetkovej alebo nemajetkovej povahy (§ 235a), ako aj za vymáhanie pohľadávok pre tretie osoby nezákonným spôsobom a nezákonným subjektom (§ 235b).
Nevyplatenie mzdy a odstupného (§ 248a) je novou skutkovou podstatou, ktorá doposiaľ nebola trestnoprávne upravená. Ustanovenie vymedzuje špeciálne subjekty - štatutárny orgán, prokuristu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a stanovuje podmienky ich trestnej zodpovednosti za nevyplatenie mzdy, odstupného a ďalších určených finančných náležitostí zamestnancovi.
Trestný čin neoprávneného obstarania platobnej karty bol rozšírený na neoprávnené obstaranie platobnej karty a telefónnej karty (§ 249c).
Trestný čin podvodu svojou všeobecnosťou poskytuje ochranu majetku pred širokou škálou podvodných útokov. K doterajšej právnej úprave boli zapracované nové ustanovenia, ktoré tieto útoky konkretizujú podľa jednotlivých oblastí najčastejšieho výskytu, umožňujú ich širšiu diferenciáciu a mali by mať aj preventívny účinok. Ide o skutkové podstaty trestných činov úverový podvod (§ 250a), subvenčný podvod (§ 250b) a poisťovací podvod (§ 250c).
Nová skutková podstata trestného činu neoprávnené obohatenie (§ 250d) poskytuje trestnoprávnu ochranu proti rozmáhajúcim sa neoprávneným zásahom do technického alebo programového vybavenia počítača, automatu alebo iného podobného prístroja alebo technického zariadenia, slúžiaceho na automatizované uskutočňovanie predaja tovaru, zmenu alebo výber peňazí, alebo na poskytovanie platených výkonov, služieb, informácií či iných plnení za účelom získania tovaru, služby alebo informácie bez požadovanej úhrady alebo peňazí neoprávnene.
Trestný čin podvodný úpadok (§ 250e) je koncipovaný proti pôvodnému zneniu novým spôsobom. Ide o skutkovú podstatu, chrániacu poškodzovanie veriteľa tzv. prelievaním kapitálu, t.j. úmyselným spôsobením úpadku tým, že majetok subjektu sa použije nie na úhradu splatných pohľadávok veriteľov, ale na založenie inej právnickej osoby alebo na získanie majetkovej účasti v inej právnickej osobe. Rovnako i tu je stanovený špeciálny subjekt, ktorým je štatutárny orgán, prokurista právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, a jej prokurista. Subjektívnou stránkou skutkovej podstaty tohto trestného činu je zavinenie vo forme úmyslu.
Trestný čin zavinený úpadok (§ 250f) vyžaduje špeciálny subjekt ako v predchádzajúcom ustanovení a rovnako sa vyžaduje zavinenie vo forme úmyslu. Toto ustanovenie stanovuje trestnú zodpovednosť za zavinenie úpadku a zmarenie uspokojenia veriteľa vo väčšom rozsahu konaním, ktoré je v rozpore so zásadami obozretného podnikania alebo konaním, ktoré má znaky nekalého podnikania. Rozširuje ochranu veriteľov pred ľahkomyseľným konaním páchateľa pri podnikateľskej činnosti.
Týmito novými ustanoveniami reagoval zákonodarca na novovzniknutú situáciu obdobne, ako tomu bolo v Českej republike pri schválení zákona č. 253/1997 Sb., kterým se mění a doplňuje zákon č. 140/1961 Sb., trestní zákon, ve znění pozdějších předpisů. V Českej republike uvedeným zákonom už s účinnosťou od 1. 1. 1998 boli zakotvené nové skutkové podstaty v § 250, a to pojistný podvod (§ 250a) a úvěrový podvod (§ 250b). Slovenský zákonodarca reagoval na novú situáciu neskôr, považoval však za potrebné rozšíriť okruh špeciálnych ustanovení o väčší počet protiprávnych konaní.
Doterajšia právna úprava obsahovala od roku 1994 ustanovenie o legalizácii príjmu z trestnej činnosti (§ 252). Novela prináša čiastočnú zmenu tohto ustanovenia, ale súčasne aj novú skutkovú podstatu trestného činu neoznámenie alebo neohlásenie legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo podozrivej bankovej operácie (§ 252a).
Skutkové podstaty trestných činov nezákonné zamestnávanie detí, nevyplatenie mzdy a odstupného a neoprávnené obstaranie platobnej karty a telefónnej karty pôvodný vládny návrh zákona neobsahoval. Tieto boli navrhnuté a zapracované do novely poslancami priamo v parlamente v štádiu jej prerokovávania.
Novela Trestného zákona priniesla ešte ďalšie zmeny, týkajúce sa preformulovania znenia a doplnenia znenia niektorých skutkových podstát, napr. pri trestnom čine skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie (§ 125) alebo krádeže (§ 247). Priniesla aj vypustenia kvalifikovaného znaku skutkovej podstaty trestného činu „pre zárobok“ zo všeobecnej časti, ktorý vyvolával v rozhodovacej praxi súdov obtiaže, preradenie niektorých ustanovení tak, aby to zodpovedalo vnútornej stavbe zákona, zmeny názvov niektorých skutkových podstát a s tým súvisiace legislatívno-technické úpravy.
Záverom je potrebné konštatovať, že iba dôsledným dodržiavaním ustanovení, ktoré novelizácia zakotvila v Trestnom zákone, všetkými orgánmi činnými v trestnom konaní bude možné účinne bojovať s trestnou činnosťou a čeliť narastajúcemu trendu nových druhov kriminality.
Ďalšie podstatné zmeny v Trestnom zákone budú vykonané až v rámci plánovanej rekodifikácie základných justičných noriem, ktorá sa má týkať okrem Trestného zákona aj Trestného poriadku, Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku. Plánovaný termín nadobudnutia účinnosti týchto noriem je 1. 1. 2002. Navrhovaná právna úprava v Trestnom zákone by mala zjednodušiť rozhodovanie súdu o vine či nevine páchateľa a o výmere trestu tým, že súd nebude posudzovať stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľa, ktorý bude vyjadrený priamo v skutkovej podstate trestného činu a v trestnej sadzbe.