Kriminalistika čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi |
ročník XXXIII 2/2000 |
ZE ZAHRANIČÍ
Časopriestorové aspekty prevencie kriminality na príklade vybraných miest Slovenskej republiky
RNDr. ANTON MICHÁLEK, CSc., Geografický ústav SAV, Bratislava
Významnou súčasťou účinnej prevencie kriminality je jej analytická časť, ktorá patrí do prípravnej fázy. Detailné poznanie východiskovej situácie a získanie čo najvernejšieho obrazu o kriminalite, na základe ktorého budú prijaté určité stratégie a konkrétne zamerané programy, by mali mať v konečnom dôsledku výrazný vplyv na úroveň kriminality, t.j. jej pokles. Aj keď túto počiatočnú fázu prevencie nechceme v žiadnom prípade preceňovať, považujeme ju za základ úspechu a efektívnosti prevencie. Je teda potrebné, aby prax prevencie aj na Slovensku vychádzala z objektívnych vedeckých poznatkov o kriminalite, jej etiológii a ekologických závislostiach tak, ako je tomu vo vyspelých krajinách, v ktorých dobre rozpracovaná prvá fáza prevencie (analytická časť) priniesla očakávané pozitívne výsledky. Časopriestorové analýzy kriminality v anglosaskej odbornej literatúre označované ako Areal analysis, Regional analysis alebo Time territories analysis of crime (ďalej TTAC) majú veľmi široký záber od jednoduchého sledovania priestorovej diferenciácie kriminality až po komplikované kauzálne analýzy skúmajúce impact prostredia na kriminalitu. Prvá časť tohto príspevku je venovaná najdôležitejším všeobecne platným teoreticko-metodologickým východiskám TTAC, teda pozícii, obsahu, významu a možnostiam ich využitia, najmä vo vzťahu k prevencii. Cieľom druhej časti je stručne prezentovať najdôležitejšie výsledky z empiricky zameraných výskumov komplexnej TTAC vo vybraných mestách SR.
Teoreticko-metodologické východiská TTAC pre potreby prevencie
Skúsenosti a poznatky z teritoriálnych výskumov kriminality ukazujú, že úspešnosť prevencie kriminality je nepriamo závislá od veľkosti územného celku, t.j. rastie s poklesom veľkosti sledovanej teritoriálnej jednotky. K špecifikám prevencie teda patrí, že ak má byť efektívna, musí vychádzať z podmienok určitého územného celku alebo teritória. Z tohto dôvodu skúmanie a poznanie časopriestorových aspektov tej kriminality, ktorej úroveň má silnú kauzalitu s prostredím, je alfou a omegou analytickej časti prevencie, ktorá výrazne determinuje jej ďalšie smerovanie. Z uvedeného vyplýva, že TTAC majú, resp. mali by mať významné miesto v prevencii, pričom ich pozíciu a význam možno zhrnúť do nasledovných bodov:
- TTAC sú významným a nevyhnutným fundamentom určenia pravidelnosti (náhodnosti) výskytu zločinnosti.
- TTAC sú prostriedkom odkrytia základných príčin a podmienok kriminality.
- Význam TTAC rastie v závislosti od vplyvu prostredia na konkrétny druh kriminality, ktorý je výrazne determinovaný prostredím.
- Detailnosť a významnosť výsledkov TTAC je nepriamo závislá od veľkosti územia.
- Korektné vyhodnotenie TTAC je jednou zo základných podmienok úspešnosti a efektívnosti preventívnych programov a opatrení.
- TTAC by mali byť dôležitou súčasťou prípravnej fázy prevencie.
Základné procedúry a obsah TTAC
Relevantnosť a postavenie TTAC v prevenčných programoch sú výrazne determinované obsahom, ktorý by mal minimálne zahŕňať analýzy zamerané na:
- výber konkrétneho druhu kriminality, na ktorý bude prevencia zameraná,
- identifikáciu reálnych teritoriálnych jednotiek, v ktorých sa vybraný druh kriminality koncentruje,
- identifikáciu potenciálnych teritoriálnych jednotiek, t.j. na základe tendencií vývoja určenie areálov (území), kde možno s veľkou pravdepodobnosťou očakávať ďalší rast sledovaného druhu kriminality,
- analyzovanie kriminogénneho potenciálu sledovaných teritoriálnych jednotiek (demografického, ekonomického, sociálneho, urbanistického a pod.),
- analýzu časových dimenzií (krátkodobých alebo dlhodobých).
Obr. 1 Všeobecný návod (schéma) časopriestorovej analýzy kriminality
Aplikovateľnosť TTAC
TTAC majú pomerne široké použitie, pričom sa najčastejšie využívajú pri:
- sledovaní priestorovej diferenciácie kriminality,
- určení stupňa koncentrácie kriminality,
- identifikácii rizikových areálov,
- sledovaní ekologických podmieneností kriminality,
- výskume kriminogénneho potenciálu územia,
- klasifikácii, typizácii a regionalizácii územia z aspektu zločinnosti,
- sledovaní pohybu a presunu kriminality, migrácii páchateľov a pod.,
- skúmaní časových trendov kriminality, jej zmien a sezónnych vplyvov.
Stručný náčrt časopriestorovej analýzy v slovenských mestách
Výber analyzovanej kriminality
Pri výbere trestnej činnosti (druhu kriminality) časopriestorovej analýzy je nutné vychádzať z potvrdených významných korelačných závislostí medzi úrovňou kriminality, prostredím a časom. Silné korelácie s prostredím vykazujú viaceré druhy majetkovej kriminality. Skupina trestných činov majetkovej kriminality dominuje i z celoslovenského pohľadu, a preto sme ju vybrali ako prioritnú. Tretím dôležitým aspektom je objasnenosť, na základe ktorej sa dajú robiť rôzne analýzy a zovšeobecnenia. Podľa týchto kritérií sme z veľkej skupiny majetkovej kriminality vybrali krádeže vlámaním do bytov, ktoré sa v rámci majetkovej kriminality vyznačujú relatívne vysokou objasnenosťou (v roku 1998 - 43,3 %).
Identifikácia reálnych a potenciálnych rizikových území (miest)
Typickým znakom krádeží vlámaním do bytov je, že sú takmer výlučne páchané v mestách, a preto za základné priestorové jednotky výskumu sme zobrali všetky mestá SR. V ďalšom kroku sme zo 136 miest vyčlenili 22 miest, v ktorých sa koncentrovalo viac ako 3/4 krádeží vlámaním do bytov, teda identifikovali sme reálne rizikové teritoriálne jednotky (mestá).
K týmto sme ďalej priradili 21 miest, ktoré sa v sledovanom období (1990 - 1997) vyznačovali výrazným rastom krádeží vlámaním do bytov, t.j. identifikovali sme potenciálne rizikové teritoriálne jednotky (mestá).
Správnosť výberu potvrdzuje i skutočnosť, že kým obyvateľstvo tohto súboru miest tvorí 41,2 % obyvateľov SR, podiel na krádežiach vlámaním do bytov tam je 97,7 %.
Analýza kriminogénneho potenciálu sledovaných miest
Ďalším významným krokom je sledovanie kriminogénneho potenciálu teritoriálnych jednotiek (miest) z aspektu krádeží vlámaním do bytov. Tieto analýzy sú náročné na informácie, údaje a ich spracovanie, teoretické a metodologické znalosti, tvorbu správnych záverov a námetov a pod. Zahŕňajú najmä parciálne demografické analýzy (počet obyvateľov, hustota zaľudnenia, veková štruktúra, etnické zloženie, veľkosť rodiny a rodinný status), sociálno-ekonomické analýzy (sociálno-profesná štruktúra, vzdelanie, ekonomická aktivita, nezamestnanosť, príjem, podiel neprispôsobivého obyvateľstva atď.), analýzy fyzického (materiálneho) priestoru, ako sú urbanistické charakteristiky (počet a podiel bytov vo výškových domoch, hustota zástavby, usporiadanie blokov, umiestnenie vchodov a okien, osvetlenie ulíc a sídlisk a pod.) a relevantné informácie o obetiach a páchateľoch.
Interpretácia najdôležitejších výsledkov
Na základe predchádzajúcich čiastkových výskumov etiológie a ekologických podmienok krádeží vlámaním do bytov v sledovaných mestách sme získali viacero zaujímavých výsledkov, ktoré sme zhrnuli do nasledujúcich zistení. Čo sa týka krádeží vlámaním do bytov z hľadiska relatívnych hodnôt, výrazne najhoršia situácia je v Bratislave, ale aj v ďalších veľkých mestách, ako sú Košice, Banská Bystrica, Trenčín, Poprad, kde dosahujú vzhľadom na počet obyvateľov veľmi vysoké hodnoty. Priaznivejšia situácia z väčších miest je len v Prešove a Martine.
Z hľadiska sociálno-ekonomických dimenzií môžeme sledovať najviac krádeží vlámaním do bytov v tých mestách, v ktorých obyvateľstvo je ekonomicky aktívne. V čase pracovnej doby prázdny, nestrážený a častokrát nedostatočne zabezpečený byt je terčom záujmu páchateľov. Táto výrazne obytná funkcia niektorých miest, resp. areálov je významným faktorom zvyšovania trestnej činnosti. Sociálno-profesná štruktúra, najmä vo vzťahu k príjmom, výrazne determinuje najmä organizované krádeže vlámaním do bytov, pričom páchatelia častokrát veľmi dobre poznajú majetkové pomery majiteľov (užívateľov) bytov a objektom ich záujmu sú byty v lokalitách, ktoré obývajú lepšie zarábajúci obyvatelia.
Čo sa týka krádeží vlámaním do bytov z aspektu urbanistickej tvorby, zvlášť nebezpečná je situácia v Bratislave, ale i v ďalších veľkých mestách, ktoré sa vyznačujú vysokým podielom bytových domov a novodobých sídlisk z hľadiska bezpečnosti architektonicky zle riešených, s vysokou hustotou zaľudnenia a neexistujúcou neformálnou kontrolou zo strany nájomníkov a užívateľov bytov.
Významným spoločným prvkom krádeží vlámaním do bytov je čoraz väčšia organizovanosť, pri ktorej sa kriminálne orientované osoby spájajú do organizovaných skupín, ktoré sa na tieto krádeže dôkladne pripravujú. Ďalším iniciačným prvkom je závislosť na drogách, pričom ľahký odpredaj odcudzených vecí z bytov umožňuje páchateľom získať potrebnú finančnú hotovosť na zaobstaranie drôg. Vysoký podiel páchateľov krádeží vlámaním do bytov predstavuje mládež1) (v roku 1998 - 41,5 %), najmä z rozvrátených alebo neúplných rodín.
Z hľadiska sociálno-ekonomického postavenia páchateľov vo všetkých mestách rastie podiel páchateľov z radov nezamestnaných s nižším vzdelaním, z kriminálneho hľadiska doposiaľ netrestaných. Obeťami krádeží vlámaním do bytov je najmä ekonomicky aktívne obyvateľstvo bývajúce v mestách s vyšším počtom rizikových areálov, najmä sídliskového typu. V tomto prostredí najmä anonymita, neschopnosť zabrániť krádeži v dôsledku neprítomnosti a nedostatočného zabezpečenia bytu uľahčuje potenciálnym páchateľom ich páchanie, pričom si títo uvedomujú nízke riziko odhalenia.
Samozrejme, že sme si vedomí, že načrtnutá interpretácia krádeží vlámaním do bytov vo vzťahu k demografickým, ekonomickým, sociálnym a ďalším aspektom prostredia má širšie dimenzie a vyžaduje si komplexné zhodnotenie širokých podmieňujúcich súvislostí. Ekologický prístup skúmania zahrnujúci analýzu prostredia, javov, vzťahov a závislostí medzi nimi je náročnou úlohou, ktorá vedie k pochopeniu existujúcich zákonností páchania sledovanej kriminality.
Analýza časových dimenzií
Okrem priestorových zákonitostí je dôležité skúmať aj časové dimenzie, o ktorých sme sa zmienili v úvode. Zo sledovania krátkodobých horizontov je na prvý pohľad zrejmé, že krádeže vlámaním do bytov u zamestnaných obetí sú páchané najmä v dopoludňajších hodinách. Poznanie krátkodobých horizontov páchania trestnej činnosti umožňuje načasovať preventívne opatrenia na určitý správny okamih. Avšak účinok prevencie sa zvyšuje, ak poznáme aj dlhodobé horizonty jej páchania. Sledovanie dlhodobých horizontov páchania, najmä však sezónnych vplyvov, môže určité preventívne opatrenia nasmerovať do obdobia najväčšieho výskytu. Zjednotením rizikového časového okamihu a rizikového obdobia sa vytvárajú základné predpoklady správneho načasovania preventívnych opatrení, pričom sa týmto oba časové aspekty zároveň stávajú významnými faktormi jej efektívnosti.
Na základe našich výskumov sme zistili, že aj krádeže vlámaním do bytov sa vo väčšine sledovaných miest vyznačujú výraznou sezónnosťou. Z dlhodobých sledovaní pomocou ročných kĺzavých priemerov sme zistili, že najviac (9) miest zaznamenalo najvyšší počet krádeží vlámaním v januári a najmenej v auguste (12 miest). Významnou zimnou sezónnosťou sa vyznačovalo 7 miest, z väčších sú to Žilina, Trnava a Trenčín. Z dlhodobého hľadiska najvyššou koncentráciou krádeží vlámaním do bytov v jarnom období sa vyznačovali Košice a Nitra. Krádeže vlámaním do bytov v jesenných mesiacoch sú typické pre Bratislavu a Banskú Bystricu. Najväčší stupeň sezónnosti z veľkých miest vykazuje Trnava, kde odporúčame zamerať prevenciu do zimných mesiacov.
Záver
Komplexná znalosť situačného kontextu (časopriestorové dimenzie) vybranej kriminality je základom preventívnych stratégií a projektov, ako aj nevyhnutným podkladom pre prijatie optimálnych programov a opatrení prevencie. V príspevku sme prezentovali jeden zo spôsobov zvládnutia časopriestorových spôsobov prevencie. Veríme, že predložený návod v rôznych modifikáciách môže aspoň čiastočne vyplniť teoreticko-metodologickú medzeru a poslúžiť v počiatočných fázach formovania prevencie kriminality ako určité východisko zvládnutia jej analytickej časti.
Pozn.: Tento príspevok bol spracovaný v rámci projektu č. 2/7054/20, ktorému bol udelený grant na základe odporúčania Vedeckej grantovej agentúry MŠ SR a SAV.
1) Veľká spoločenská skupina ľudí nachádzajúca sa v prechodnej fáze života medzi detstvom a dospelosťou. Začiatok tejto fázy je väčšinou 13. rok života, jej koniec je vymedzený menej precízne, najčastejšie 18. až 20. rokom života. V tomto prípade sa údaj vzťahuje na vekovú kategoríu 15 - 18ročných páchateľov.
Copyright © 2000 Ministerstvo vnitra České republiky
| úvodní stránka |