Kriminalistika čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi |
ročník XXXIII 3/2000 |
Európsky kontinent vo svojej novodobej histórii niekoľkokrát riešil fenomén migrácie z rôznych pohľadov. Zjavnou sa stala vysoká rôznorodosť migrácie, či už z pohľadu geografického, časového alebo motivačného. Samotní imigranti sa líšia nielen vlastnými individuálnymi charakteristikami, ale aj komunitami, z ktorých pochádzajú. Obyvateľstvo prijímajúcej krajiny zároveň odlišne vníma ich prítomnosť. Rozsah aktuálnych legálnych a ilegálnych migračných trendov v našom regióne priťahuje stále väčšiu pozornosť tak médií, ako aj verejnosti.
Na národnej úrovni majú jednotlivé krajiny utvorený vlastný náhľad na reguláciu a kontrolu migrácie. V rámci Európy majú vlády jednotlivých krajín svoje vlastné agendy, od ktorých bez účinnej nadnárodnej spolupráce nemožno očakávať, že sa budú zhodovať. Zdá sa, že tlak vyvíjaný na presadzovanie zosúladenia migračnej politiky štátov Európskeho spoločenstva sa stále viac spoločne rozvíja a postupne presahuje aj jeho hranice. Samotné uvoľňovanie vzťahov v rámci vnútorných hraníc Európskeho spoločenstva a priľahlých štátov nevyhnutne vedie k výraznejšiemu zosúladeniu širokej škály legislatívnych úprav, tvorby a realizácie jednotnej azylovej, vízovej a cudzineckej politiky krajín celého Európskeho kontinentu.
Je nepopierateľné, že úsilie demokratických štátov európskeho kontinentu je orientované na rozvoj legálnej migrácie, hlavne v oblasti uplatňovania aktívneho cestovného ruchu, dobrých ekonomických a kultúrnych vzťahov a v zmysle medzinárodných dohovorov aj pozitívneho humanitárneho prístupu k imigrantom s priznaným právom utečenca.
Súčasné medzinárodné migračné trendy v Európe sú charakteristické vysokou komplexnosťou typológie, čo sťažuje ich generalizáciu. Žiadna európska krajina sa však v súčasnej dobe neusiluje pritiahnuť pozornosť nových trvalých usadlíkov. Napriek tomu migrácia za účelom trvalého usadenia sa na území väčšiny západných krajín stále nepriamo pokračuje.
V krajinách západnej Európy, najmä v Nemecku, sa migrácia za účelom trvalého usadenia v posledných rokoch často spája so špecifickými etnickými skupinami, ktoré sa postupne na báze spájania rodín „dousadzujú“. Dokumentovať to možno vysokým počtom prípadov, keď niektorí z manželov alebo príslušníkov rodiny získajú oprávnenie legálneho pobytu v tejto krajine, postupom času sa k nim snažia prisťahovať aj rodinní príslušníci, ale často i ďalšie príbuzenstvo a príslušníci komunity, ktorí požadujú legálne usadenie sa v danej krajine. K dosiahnutiu tohoto cieľa si volia najzložitejšie, aj nezákonné cesty.
Práve touto osobitnou kategóriou, z pohľadu Slovenskej republiky, je aj rastúca skupina tzv. tranzitných migrantov, ktorí sa často dostávajú do ilegálneho postavenia. Ide najmä o osoby, ktoré legálne vstúpia na naše územie so zámerom pokračovať na ceste do cieľového štátu. Ak však na pokračovanie nemajú potrebné doklady, buď sa pokúsia o nedovolený prechod štátnej hranice, alebo sa usilujú zostať v našej krajine na takú dobu, ktorá im umožní realizovať všetky postupy potrebné na získanie požadovaných dokladov na úspešné pokračovanie v ceste.
Tento jav migrácie, ktorý sa už v priebehu niekoľkých posledných rokov prejavuje vo väčšine krajín východnej a strednej Európy, mení niektoré z nových demokratických krajín na dôležité tranzitné imigračné krajiny. Sú akousi zastávkou, ale v poslednej dobe už aj uspokojivou cieľovou krajinou. Častou motiváciou týchto rozhodnutí sú hľadania východísk z nevýhodnej ekonomickej, politickej a celospoločenskej situácie vo vlastnej krajine. Takéto osoby v prevažnej miere nedisponujú potrebnými finančnými prostriedkami na úhradu nákladov súvisiacich s vybavením si potrebných dokladov na ďalšiu cestu ani na úhradu nákladov vlastného pobytu v tranzitnej krajine. Nie je výnimkou, že sa potrebné finančné prostriedky snažia získať nezákonnou činnosťou a stávajú sa potencionálnymi obeťami vydierania medzinárodne organizovaných skupín a organizácií pre realizáciu nimi vykonávanej trestnej činnosti v jej najbrutálnejších formách. Predchádzanie a zabraňovanie takýmto negatívnym javom migrácie vyžaduje systémový a koordinovaný prístup nielen rezortu ministerstva vnútra a jeho policajných súčastí, ale aj ostatných celoštátnych vládnych a nadnárodných inštitúcií.
Nekontrolovaný a v nedostatočnej miere regulovaný migračný proces a s ním spojené negatívne javy sa v poslednom období stali spoločensky nežiadúcim fenoménom aj v Slovenskej republike. Imigračná kontrola sa v našich podmienkach vykonáva v troch základných etapách.
Prvá etapa kontroly, u krajín s vízovou povinnosťou, sa uskutočňuje na území domovského štátu prostredníctvom udeľovania víz na veľvyslanectvách a konzulátoch v zahraničí. Dôsledná selekcia žiadateľov o vízum zo strany zastupiteľského úradu umožňuje využiť právomoc odmietnuť udelenie víza v prípade zistenia pochybností o tom, že by vstup na naše územie mohol byť zneužitý na iný účel, než na aký je vízum vydávané. Predpokladom na zabezpečenie efektívneho systému zabránenia nežiadúcim javom pri medzinárodnej migrácii je účinná tvorba a realizácia vhodne zosúladenej vízovej politiky našej krajiny so všetkými štátmi participujúcimi v migračnom procese v európskom regióne. V tomto smere je nevyhnutná predovšetkým aktívna účasť zástupcov Slovenskej republiky na rokovaniach a pracovných stretnutiach medzinárodných migračných inštitúcií, na ktorých sa koordinujú konkrétne nadnárodné opatrenia a aktivity.
Druhou etapou je kontrola splnenia medzinárodnou a vnútroštátnou právnou úpravou ustanovených podmienok pre povolenie vstupu cudzincov na naše územie priamo na hraničných priechodoch, ale aj dôsledná realizácia ochrany štátnej hranice pred ich nedovoleným prekračovaním. Ide o úlohy, ktoré v našich podmienkach zabezpečuje služba hraničnej a cudzineckej polície. Sme si vedomí, že právna úprava ich pôsobnosti, zodpovednosti a právomocí a úroveň medzinárodnej spolupráce sú východiskom účinnosti a efektívnosti výsledkov ich činnosti.
Treťou etapou je vnútorná kontrola, ktorá tvorí najzložitejšiu oblasť kontroly, zrejme nielen u nás. Zložitosť pracovnoprávnych vzťahov, rešpektovanie vnútroštátnymi právnymi normami ustanovených povinností pre zamestnávateľov, daňové úrady, živnostenské úrady vydávajúce pracovné povolenia, poisťovne a zdravotnícke zariadenia nie vždy poskytujú dostatočné záruky na odhalenie nelegálnej činnosti cudzincov. V poslednej dobe sa zvýšil počet migrantov, ilegálne žijúcich a pracujúcich na našom území. Najčastejšími príčinami porušovania pobytového režimu a ustanovených právnych noriem sú:
Znepokojujúcim sprievodným znakom nedostatočne kontrolovanej migrácie je najmä prítomnosť ďalších často sekundárnych, nežiadúcich javov, akým je už uvedená trestná činnosť, často nadobúdajúca medzinárodný charakter. Vyvíjané protizákonné aktivity zo strany jednotlivých skupín cudzincov sa na území Slovenskej republiky prejavujú v dvoch rovinách:
Územie Slovenskej republiky sa pre tieto sekundárne sprievodné javy, z pohľadu niekoľkých kriminologických aspektov, stalo relatívne vhodným prostredím. Medzi podmienky, ktoré pôsobia na postupné usadzovanie sa medzinárodných organizovaných skupín a organizácií páchajúcich trestnú činnosť, predovšetkým zaraďujeme:
Z hľadiska kriminálnej aktivity majú výrazné postavenie skupiny migrantov pôvodom z Ukrajiny, Čečenska, Ruska a z iných oblastí bývalého Sovietskeho zväzu, tzv. ruské skupiny. V skrytej rovine sa ich činnosť prejavuje navonok legálnym podnikaním prostredníctvom krycích obchodných spoločností, prevádzkou reštaurácií, herní a kasín. V otvorenej rovine sa ich činnosť prejavuje krádežami, vymáhaním dlhov, prevádzačstvom, krádežami a prevozom motorových vozidiel, organizovanou prostitúciou, nedovoleným ozbrojovaním, obchodom so zbraňami, výbušninami a strelivom, rádioaktívnym materiálom, distribúciou omamných a psychotropných látok, násilnými trestnými činmi, vraždami a v prípade neochoty spolupráce aj vraždami na objednávku.
Z ázijských organizovaných skupín majú výrazné aktivity skupiny zložené z osôb čínskeho a vietnamského pôvodu. Ich prítomnosť na našom území sa datuje od roku 1990. V skrytej rovine sa činnosť ázijských organizovaných skupín prejavuje legálnym podnikaním v oblasti prevádzky reštaurácií a obchodu s textilom a iným tovarom, prevádzkou herní a kasín. V otvorenej rovine sa ich činnosť prejavuje organizovaním a realizáciou nelegálneho prisťahovalectva, pašovaním tovaru, nelegálnym obchodovaním so zbraňami, obchodovaním s odcudzenými motorovými vozidlami, organizovaním prostitúcie pre potreby komunity, vyberaním poplatkov za ochranu, vybavovaním účtov medzi skupinami, únosmi, lúpežnými prepadnutiami a vraždami.
Organizované skupiny zložené z príslušníkov balkánskych štátov ako Albánska, Bulharska, Turecka, novo vzniknutých krajín bývalej Juhoslávie a iných štátov, napríklad arabských krajín, sa zameriavajú na vybrané druhy trestnej činnosti. Z občanov bývalej Juhoslávie sa do popredia dostáva činnosť kosovských Albáncov, ktorí sa podieľajú v najväčšej miere na krádežiach a prevozoch motorových vozidiel, organizácii nelegálnej migrácie, obchodovaní s drogami a ich distribúcii na našom území. Občania kosovskej albánskej komunity majú významný podiel na prevádzačstve a nezákonnom obchode s omamnými a psychotropnými látkami. Tureckí občania sa orientujú v prevažnej miere na tranzit drog, hlavne heroínu po tzv. balkánskej ceste z Turecka do Nemecka. Aktivity týchto organizovaných kriminálnych skupín registrujeme na celom území Slovenskej republiky.
Na základe analýzy aktuálneho stavu kriminality cudzincov je možné konštatovať, že najväčšie kriminologické riziká predstavujú cudzinci v postavení nelegálnych migrantov. Súčasná bezpečnostná situácia v stredoeurópskom regióne však nasvedčuje tomu, že sa trestnej činnosti dopúšťajú aj legálny migranti, prichádzajúci priamo s kriminálnymi cieľmi. Dochádza k vzniku medzinárodne organizovaných štruktúr, ktoré sa snažia o zapojenie domáceho podsvetia do páchania trestnej činnosti presahujúcej krajiny vlastného pôvodu. Podľa doterajších skúseností je možné oprávnene predpokladať, že sa v najbližších rokoch budú ďalej prejavovať snahy medzinárodne organizovaných skupín a organizácií o zneužívanie a kontrolu na našom území sa nachádzajúcich skupín a organizácií podsvetia, s cieľom posilniť ich vlastné postavenie a sťažiť podmienky na ich odhalenie.
Tieto sprievodné, sekundárne znaky medzinárodnej migrácie však nemôžu viesť k prijatiu jednostranných, aj keď často verejnosťou proklamovaných opatrení, ktoré by viedli k obmedzeniu žiadúcej a vhodnou medzinárodnou a vnútroštátnou legislatívnou úpravou kontrolovanej a regulovanej migrácie.
V západnej Európe najmä členské štáty Európskeho spoločenstva sa snažia vzájomne zosúladiť svoju imigračnú politiku. Prevládajúcou reakciou vlád štátov západnej Európy na pretrvávajúce migračné trendy bolo sprísnenie vstupných kontrol a urýchlenie azylových postupov. Na základe toho ostatné krajiny strednej a východnej Európy v snahe, aby ich hranice so Západom, predovšetkým krajinami Európskeho spoločenstva, boli čo najotvorenejšie, musia svoje východné a južné hranice oveľa prísnejšie kontrolovať. Týmto vlastne preberajú úlohu ochrany hraníc a kontrolu nad rastúcou „západoeurópskou“ migráciou. Tieto aktivity vedú zároveň k nepriamemu zosúladeniu migračnej politiky európskeho kontinentu ako celku.
Z tohoto pohľadu ochrana štátnych hraníc v Európe a kontrola migračných pohybov nadobúdajú novú podobu medzinárodných rozmerov. Existencia zóny voľného pohybu znamená, že národné hranice v rámci zón sú stále menej dôležité, ale ochrana externých hraníc týchto zón nadobúda o to výraznejšiu podobu. Forma a druh kontroly sa na jednotlivých národných úrovniach budú diametrálne odlišovať. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že na medzinárodnej úrovni ide o neustále rozširovanie možností voľného a slobodného pohybu v čoraz zväčšujúcom sa priestore európskeho kontinentu, s potrebou splniť záväzky vyplývajúce z medzinárodnej Deklarácie ľudských práv a Konvencie Spojených národov.