Kriminalistika čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi |
ročník XXXIII 3/2000 |
Zásadné spoločensko-politické zmeny v Slovenskej republike priniesli aj nové potreby a nové úlohy a otázky pre kriminalistiku. Táto prestala byť vedou, ktorá v duchu tvrdenia socialistických kriminalistov plnila úlohy v smere zabezpečovania vládnúcej úlohy robotníckej triedy a komunistickej strany. 1) Kriminalistika však plní svoju spoločenskú funkciu aj v demokratickej spoločnosti. Spoločenský charakter kriminalistiky určuje jej zaradenie do systému sociálnych vied.
V tejto súvislosti preto platí, že "sociálna determinácia vedy vychádza z troch úrovní analýzy. Po prvé v objasnení sociálnej povahy vedy, po druhé vo výskume historickej podmienenosti vedy v určitých významných obdobiach dejín a po tretie vo výskume determinácie rozvoja jednotlivých vedeckých teórií, koncepcií, pojmov". 2)
Spoločenská povaha kriminalistiky sa presadzuje:
Spoločenský charakter poznávacieho prostredia, ako "súhrn spoločenských zdrojov, inštitúcií a objektívnych podmienok, ako aj mimovedeckých inštitúcií a rôznych podmienok" 5) je v súčasnosti pre rozvoj kriminalistického vedeckého poznania pomerne priaznivý. Na Slovensku sú nadobudnuté rozsiahle poznatky a skúsenosti, získané dlhoročnou vedeckou prácou slovenských a zahraničných kriminalistov, ktoré sa sformulovali vo viacerých významných kriminalistických prácach. 6) Tieto poznatky a skúsenosti ovplyvňujú ďalšiu vedeckú prácu, čiže plnia formatívnu funkciu pre vznik nových vedeckých poznatkov. 7) Samozrejme na vznik nových vedeckých poznatkov výrazne vplýva rozvoj a nové poznatky tých vied, ktoré s kriminalistikou bezprostredne súvisia predovšetkým podobnosťou objektu svojich vedeckých skúmaní. Aj v týchto súvislostiach je spoločenské prostredie rozvoja kriminalistiky výrazne priaznivé, pretože aj tieto vedy (právo, psychológia, kriminológia, forenzné disciplíny) sa museli vysporiadať s novými a zmenenými spoločenskými podmienkami a potrebami, na ktorých riešení sa majú podieľať, a tým sa obohatili o nové poznatky, ktoré môže prevziať kriminalistika, alebo ktoré determinujú jej ďalší rozvoj.
Spoločenský charakter je daný predovšetkým tým, že javy, ktoré skúma kriminalistika (t.j. prejavy kriminality vo forme kriminalisticky relevantných udalostí a kriminalistické metódy ich objasňovania) neexistujú mimo spoločnosť, ale naopak sú imanentnou súčasťou spoločenského života. 8) Kriminalisticky relevantné udalosti sú zo sociologického hľadiska chápané ako širší sociálny jav, ktorý treba skúmať a poznávať špecifickou spoločenskou aktivitou za pomoci metód ako výsledkov kriminalistického vedeckého poznávania. Takéto vymedzenie presahujúce hranice individuálneho umožňuje úplne rešpektovať spoločenský charakter kriminalistického vedeckého poznávania.
Spoločenský charakter uplatnenia vedeckých poznatkov ako výstupov kriminalistiky vyplýva zo spoločenskej objednávky, dopytu po kriminalistických metódach a možnostiach aplikácie kriminalistických vedeckých poznatkov v tak dôležitom spoločenskom procese, akým je zabezpečenie optimálnej vnútornej bezpečnosti a fungovania faktorov, ktoré ovplyvňujú. "Bez efektívneho riešenia vnútornej bezpečnosti nie je možná reálna ekonomická prosperita a kultúrny rozvoj v zlepšujúcom sa prostredí, rast a skvalitňovanie životného štandardu, dostatočný priestor pre rozvoj slobodných aktivít vo všetkých sférach života, ako aj ochrana ľudskej dôstojnosti." 9)
Spoločenský charakter uplatnenia výsledkov vedeckého kriminalistického skúmania je determinovaný jedným z najvýraznejších negatívnych sociálnych javov v súčasnosti, akým je nárast kriminality v jej nových, v našej spoločnosti doposiaľ neznámych prejavoch (drogy, organizovaná kriminalita, vydieranie, vraždy na objednávku, nové formy ekonomickej kriminality a pod.). Kriminalita má negatívny dopad na široké spoločenské a sociálne prostredie a súčasná spoločnosť prejavuje značnú mieru bezradnosti v úsilí účinne jej čeliť. 10)
Vplyv kriminalistiky na potláčanie kriminality v spoločnosti je determinovaný adekvátnosťou vývoja kriminalistických vedeckých poznatkov v závislosti od spoločenského dopytu, bezprostrednej účasti spoločnosti na rozvoji kriminalistiky, 11) a predovšetkým v závislosti od čoraz širšieho využívania jej poznatkov (kriminalistických metód a metodík ich aplikácie) v činnosti tých subjektov, ktoré sa v modernej spoločnosti podieľajú väčšou či menšou mierou na potláčaní kriminality ako sociálne negatívneho javu.
Kriminalistika sa rozvíja predovšetkým v závislosti od spoločenských potrieb, t.j. existencia spoločenského dopytu po poznatkoch a výsledkoch kriminalistického skúmania je hnacím motorom rozvoja kriminalistiky. To však neznamená, že kriminalistika nemá vlastný vnútorný potenciál svojho rozvoja ako vedy. "Potreby rozvoja vedy môže vyvolávať nielen výroba, ekonomika alebo duchovný život spoločnosti, ale aj sama veda." 12)
Rozvoj vedy prebieha cyklickými fázami. Rozoznávajú sa tri fázy tvorby vedeckého systému:
Oprávnene možno vysloviť názor, že kriminalistika prekonáva fázu krízy. 14) Kríza kriminalistiky je vyvolaná zmenenými sociologickými podmienkami rozvoja vedy po roku 1989, kedy si kriminalistickí vedci začali uvedomovať, že už nevystačia s marxisticko-leninskou teóriou poznania a že doteraz bezvýhradne akceptovaná sovietska teória, zaraďujúca kriminalistiku do rámca právneho systému (súdneho práva či trestného), t.j. len do procesu vyšetrovania trestných činov, je príliš úzka a formálna pre stále širšie uplatnenie poznatkov kriminalistiky, t.j. výrazne obmedzuje jej potrebný dynamický rozvoj. 15) Niektorí autori upozorňujú v tejto súvislosti na problematiku kriminalistických aspektov činnosti polície ako inter-kultúrny problém súvisiaci s internacionalizáciou kriminality, vplyvom cudzích kultúr, mentalít, náboženstiev, s inou interpretáciou základných hodnôt. Veľké problémy vznikajú v procese kriminalistického objasňovania nových foriem kriminality, akými sú legálny a nelegálny obchod, rozlišovanie morálneho a nemorálneho konania a pod. 16)
Vzniknutý nesúlad medzi novými javmi, ktoré bolo potrebné skúmať, a existujúcimi kriminalistickými metódami umožňujúcimi ich skúmanie, priniesol množstvo základných teoretických otázok ďalšieho vnútorného rozvoja kriminalistiky.
Tieto otázky podmienili sformulovanie vedeckých hypotéz ďalšieho vývoja kriminalistiky, t.j. umožnili jej prejsť do začiatočnej fázy vedeckého vývoja, kde možno určiť dve základné skupiny vedeckých hypotéz:
Prvá skupina hypotéz je ľahko verifikovateľná dennou kriminalistickou praxou, keď sú kriminalistické metódy technického aj taktického charakteru aplikovateľné v činnosti policajných orgánov, vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov pri objasňovaní trestných činov a usvedčovaní ich páchateľov. Klasické kriminalistické metódy technického charakteru ako daktyloskopia, trasológia, balistika a pod., či metódy kriminalisticko-taktického charakteru akými sú výsluch, konfrontácia, ohliadka miesta činu a pod., nestratili nič zo svojej efektívnosti a použiteľnosti na vyšetrovanie trestných činov aj v súčasných zmenených podmienkach. 17)
Hypotézy druhej skupiny sú zamerané vo viacerých rovinách a poukazujú na:
"Inovačné procesy, ku ktorým dochádza v policajno-bezpečnostnej sfére, by mali akcelerovať na základe kvalitatívne novej integrácie vedy s policajnou praxou." 21) Kriminalistika má v tomto procese svoje nezastupiteľné miesto, predovšetkým svojou interdisciplinárnou povahou. V tejto súvislosti má veľký význam proces jej inštitucionalizácie.
"Proces inštitucionalizácie vedy je charakteristickým znakom rozvoja modernej spoločnosti. Tento proces sa vyznačuje usporiadanosťou vedeckého poznávania, vznikom samostatných vedeckých pracovísk, zriaďovaním vedeckých spoločností, cieľavedomou organizáciou a modernizáciou systému vedeckej prípravy. Proces inštitucionalizácie modernej vedy sa vyznačuje prekonávaním regionálnych bariér a nadobúda charakter intenzívnej medzinárodnej spolupráce." 22)
Kriminalistika vyžaduje na svoje optimálne fungovanie a permanentné rozvíjanie existenciu inštitucionálnej základne, determinovanej organizačnou a legislatívnou sférou (materiálne a nemateriálne podmienky, úroveň proinovačnej klímy, primeraný mechanizmus riadenia vedeckej činnosti, vedeckovýskumné priority, vnútorná regulácia vedy, fungovanie a efektívnosť vedeckovýskumnej základne, prepojenosť vedeckého výskumu s kriminalistickou praxou), kapacitnou a kvalifikačnou sférou (kvalifikovanosť vedeckých pracovníkov, efektívnosť výskumných pracovísk, výchova vedeckých pracovníkov, stážové a pracovné pobyty v zahraničí), vedecko-informačnou sférou (informačné zabezpečenia kriminalistiky, kvalita informačného servisu, preberanie vedeckých kriminalistických poznatkov zo zahraničia, racionálne prepojenie riadiacich procesov s vedeckými informačnými výstupmi. 23)
Inštitucionálne komponenty fungovania a rozvoja kriminalistiky sa v súčasnosti stabilizujú, aj keď pretrvávajú viaceré dlhodobé problémy. Na Slovensku existujú viacerí kriminalistickí teoretici pravidelne publikujúci, ktorí sa sústreďujú najmä na Akadémii Policajného zboru, na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru a na právnických fakultách. Existuje aj vedecká záujmová spoločnosť "Slovenská kriminalistická spoločnosť", ktorej činnosť sa sústreďuje na organizovanie pravidelných vedeckých podujatí, aj s medzinárodnou účasťou. 24)
Kriminalistika sa nemôže rozvíjať bez starostlivosti o výber a výchovu nových vedeckých pracovníkov. Prijatie legislatívnych opatrení k doktorandskému štúdiu 25) a udelenie akreditácie Akadémii PZ na doktorandské štúdium vo vednom odbore Policajné vedy umožnili realizovať vedeckú výchovu vo vedných odboroch Kriminológia a Kriminalistika.
Nedostatočné je však rozvíjanie medzinárodnej spolupráce. Pravidelné zahraničné stáže a pracovné pobyty sa sústreďujú predovšetkým na Českú republiku. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa nedarí príprava vydávania odborného kriminalistického časopisu na Slovensku, nedostatočná je aj kvalita informačného servisu a celkového informačného zabezpečenia procesu rozvoja kriminalistiky.
Všeobecne možno konštatovať, že kriminalistika plní spoločensky pozitívnu funkciu, ktorá spočíva v tom, že svojimi poznatkami prispieva k boju proti spoločensky nežiadúcim javom, predovšetkým proti kriminalite, ktorá ohrozuje základné ľudské hodnoty, znižuje kvalitu spoločenského života, vyvoláva pocit strachu, ohrozuje dôveru občanov v štát a štátne orgány.
Poznávanie spoločensky nežiadúcich javov nevystačí iba s empíriou, a preto je nevyhnutné, aby kriminalistika poskytovala policajným a bezpečnostným službám, orgánom prokuratúry a súdov vedecky podložené, efektívne kriminalistické metódy objasňovania (odhaľovania, procesného objasňovania a predchádzania) spoločensky nebezpečných a škodlivých javov a udalostí.
Kriminalistika pomáha humanizácii právneho konania. Túto funkciu plní predovšetkým tým, že vybavuje subjekty procesu kriminalistického objasňovania (trestného konania, správneho konania a pod.) metódami, ktoré majú exaktný charakter so zameraním na získavanie informácií bez zbytočného zasahovania do občianskych práv a slobôd. Kriminalistické metódy sú objektívne spôsobilé na poznávanie pravdy v trestnom, resp. správnom konaní, a tým prispievajú k ochrane individuálnych práv jednotlivcov v spoločnosti a k zabráneniu toho, aby bol nevinný občan postihnutý za to, čo nespôsobil. Na druhej strane prispievajú tieto metódy k ochrane spoločnosti, pretože sú spôsobilé pomôcť odhaliť páchateľov spoločensky nežiadúcich udalostí.
Kriminalistika plní dôležitú funkciu aj v oblasti prevencie, predovšetkým v smere generálnej prevencie, pretože svojimi metódami zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho a efektívneho postihu osôb zodpovedných za vznik spoločensky škodlivých javov a udalostí, a tým odvracia ich potencionálnych nasledovníkov.
Kriminalistické metódy možno využívať aj v občianskom súdnom konaní a v správnom konaní najmä pri dokazovaní. Ide napríklad o skúmanie pravosti listín, skúmanie ručného písma, využitie taktických postupov pri výsluchu, konfrontácii a pod. Kriminalistické metódy sa využívajú aj v historických vedách, najmä pri skúmaní starých kostrových nálezov, historických listín, pri zisťovaní príčin smrti historických osobností a pod.
Spoločenský aspekt kriminalistiky treba rešpektovať pri jej ďalšom rozvíjaní. Súčasne je potrebné dosiahnuť úroveň súčasného európskeho štandardu kriminalistického poznania pri zachovaní samostatného a pôvodného tvorivého prínosu Slovenska a schopnosti komunikácie s najnovšími európskymi a svetovými trendmi poznania.
1) Pozri napr. Pješčak, J.: Socialistická kriminalistika. Praha, VŠ SNB.
2) Mikulinskij, S. R. : Kontroverze internalismu a externalismu jako domnělý problém. Filozofický časopis, 1979, 4.
3) Novosad, F.: Príspevok L. Flecka k sociológii vedeckého poznania. Filozofia, 1977, 4.
4) Holcr, K. - Erneker, J.: Gnozeologická a spoločenská rovina konštituovania policajnej vedy. In: Šimovček, I. a kol.: Policajná veda. Bratislava, Magnet-Press 1997, s. 23 - 24.
5) Holcr, K. - Erneker, J.: Gnozeologická a spoločenská rovina konštituovania policajnej vedy. In: Šimovček, I. a kol.: Policajná veda. Bratislava, Magnet-Press 1997, s. 23 - 24.
6) Pozri napr. Penzeš, Ľ.: Metodika vyšetřování krádeží. Praha, Universita Karlova 1972. Musil, J.: Způsob páchání trestné činnosti a jeho kriminalistický význam. Praha, Univerzita Karlova 1982. Vajda, Ľ.: Teoretické problémy počáteční etapy objasňování silničních dopravních nehod. Praha, VŠ SNB 1981 a iné.
7) Filkorn, V.: Povaha vedeckej metódy. Filozofia XXVII, 1972, 6, s. 571.
8) Murdza, K.: Aplikatívne možnosti sociológie v procese konštituovania policajno-bezpečnostnej vedy. In: Konštituovanie policajno-bezpečnostnej vedy. Zborník materiálov z vedeckého seminára konaného 6. 11. 1996. Bratislava, Akadémia PZ 1996, s. 25.
9) Holcr, K. - Erneker, J.: Gnozeologická a spoločenská rovina konštituovania policajnej vedy. In: Šimovček, I. a kol.: Policajná veda. Bratislava, Magnet-Press 1997, s. 26.
10) Holcr, K. - Erneker, J.: Gnozeologická a spoločenská rovina konštituovania policajnej vedy. In: Šimovček, I. a kol.: Policajná veda. Bratislava, Magnet-Press 1997, s. 25.
11) T. Kuhn tvrdí, že veda má sociologickú dimenziu, je určitou spoločenskou inštitúciou. Vedecké spoločenstvo predstavuje paradigmu, t. z. je subjektom vedeckej činnosti. In: Viceník, J.: Spory o charakter metodológie vied. Bratislava, Pravda 1988, s. 164 - 174.
12) Viceník, J.: Spory o charakter metodológie vied. Bratislava, Pravda 1988, s. 424.
13) Filkorn, V.: Povaha vedeckej metódy. Filozofia XXVII, 1972, 6, s. 587 - 588.
14) Pozri napríklad Musil, J.: Splňuje kriminalistika očekávání dnešní doby? In: Kriminalistická teória a prax. Zborník zo seminára. Bratislava, Akadémia PZ 1995, s. 7 - 15.
15) Pozri napríklad Musil, J.: Splňuje kriminalistika očekávání dnešní doby? In: Kriminalistika a policajná prax. Zborník materiálov z vedeckej konferencie konanej v dňoch 5. - 6. apríla. Bratislava, Akadémia PZ 1995, s. 7 - 15. Šimovček, I.: Niektoré názory na postavenie kriminalistickej vedy. In: Kriminalistika a policajná prax. Zborník materiálov z vedeckej konferencie konanej v dňoch 5. - 6. apríla. Bratislava, Akadémia PZ 1995, s. 22 - 25. Hlava, J.: Kriminalistická situácia. Bratislava, Akadémia PZ 1999, s. 5 - 7.
16) Sielaff, W.: Kriminalistik im Europäischen Wandlungsprozeß. In: Kriminalistik, 51, 1997, 1, s. 37 - 44.
17) Na tejto platforme zotrváva najmä česká a ruská kriminalistická škola. Pozri napr. Musil, J. a kol.: Kriminalistika. Praha, Naše Vojsko 1994. Filippov, A. G. a kol.: Kriminalistika. Moskva, Izdatelstvo Spark 1998.
18) Pozri napr.: Halický, P. - Kress, P.: Automatizovaný systém daktyloskopickej identifikácie Policajného zboru. In: Kriminalistické dni na Slovensku. Zborník materiálov z vedeckej konferencie konanej dňa 20. - 21. 5. 1998. Bratislava, Akadémia PZ 1998, s. 47 - 52. Krajník. V.: Kriminalistická identifikácia. Bratislava, Akadémia PZ 1997. Hupka, S.: Fotografia a metóda moiré v kriminalistickej praxi. Bratislava, Akadémia PZ 1997. Trvalec, H.: Videotechnika v kriminalistike. Bratislava, Akadémia PZ 1998. Krajník, V.: Aktuálne otázky rozvoja kriminalistickej techniky. In: Kriminalistika, jej súčasné postavenie a význam. Zborník materiálov zo seminára konaného 17. 12. 1992. Bratislava, Akadémia PZ 1993, s. 96 - 99.
19) Pozri Hlava, J.: Kriminalistická situácia. Bratislava, Akadémia PZ 1998.
20)pre rozvoj bezpečnostných disciplín. In: Kriminalistika a jej význam pre rozvoj bezpečnostných disciplín. Zborník materiálov z vedeckého seminára konaného 16. 3. 1994. Bratislava, Akadémia PZ 1994, s. 28 - 34. Hlava, J.: Význam uplatňování poznatků kriminalistické metodiky v procesu vyšetřování trestních činů. In: Kriminalistika a jej význam pre rozvoj bezpečnostných disciplín. Zborník materiálov z vedeckého seminára konaného 16. 3. 1994. Bratislava, Akadémia PZ 1994, s. 35 - 41.
21) Holcr, K. - Erneker, J.: Gnozeologická a spoločenská rovina konštituovania policajnej vedy. In: Šimovček, I. a kol.: Policajná veda. Bratislava, Magnet-Press 1997, s. 27.
22) Holcr, K. - Erneker, J.: Gnozeologická a spoločenská rovina konštituovania policajnej vedy. In: Šimovček, I. a kol.: Policajná veda. Bratislava, Magnet-Press 1997, s. 28.
23) Holcr, K. - Erneker, J.: Gnozeologická a spoločenská rovina konštituovania policajnej vedy. In: Šimovček, I. a kol.: Policajná veda. Bratislava, Magnet-Press 1997, s. 28 - 29.
24) Slovenská kriminalistická spoločnosť organizuje raz za dva roky Slovenské kriminalistické dni a podieľa sa na organizácii Medzinárodného sympózia forenzných vied na Slovensku, ktoré sa tiež koná každé dva roky pod gesciou Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.
25) Vyhláška Ministerstva školstva SR č. 131/1997 Z. z.