Kriminalistika
 čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi
ročník XXXIV 4/2001
ZE ZAHRANIČÍ

Identifikácia kriminálne rizikových období aplikáciou časových radov
(Analýza vo vybraných mestách Slovenska)

RNDr. ANTON MICHÁLEK, CSc., RNDr. PETER PODOLÁK, CSc., Geografický ústav SAV, Bratislava

Neoddeliteľnou súčasťou komplexného výskumu kriminality je poznanie jej vývoja v čase. Podľa povahy jednotlivých trestných činov jej rôzne prejavy môžeme sledovať za kratšie alebo dlhšie časové obdobie. Dynamika vývoja kriminality, či už v krátkodobých, alebo dlhodobých časových radoch, je zameraná na sledovanie zmien, ktoré prekonali hodnoty príslušnej kriminality, t.j. ako sa rýchlo menili, či stúpali, alebo klesali. Menšia pozornosť sa venuje, ale o to väčší prínos má pre kriminalistickú prax výskum sezónnosti vybranej kriminality v časových radoch. Všeobecne známe stúpajúce tendencie vývoja kriminality na Slovensku vychádzajúce zo sledovaných hodnôt zostavených na základe ročných časových radov pri detailných mesačných analýzach vykazujú určité periodické výkyvy, teda sezónne vplyvy. Tieto výkyvy (odchýlky), resp. ich periodicitu zapríčinili určité objektívne vplyvy, najmä sociálneho a ekonomického charakteru (Pusztai, 19951). Cieľom tejto štúdie je indikovať význam sezónnosti na vybrané druhy kriminality (celkovú, násilnú, majetkovú, krádeže obyčajné, krádeže vlámaním), kvantitatívne vyjadriť empirické údaje o uvedených druhoch kriminality pomocou sezónnych indexov a zo získaných výsledkov analyzovať a vyselektovať relevantné informácie o zákonitostiach sezónnych vplyvov na úroveň sledovanej kriminality vo vybraných slovenských mestách.

Výpovednú hodnotu vybraného súboru miest je možné považovať za dostatočne reprezentatívnu, pretože sledované druhy kriminality v týchto mestách presahujú 90 % registrovanej kriminality celej krajiny. Analyzovaný súbor 43 miest tvoria administratívne centrá 38 okresov a ešte niekoľko vybraných miest s vyšším počtom obyvateľov. Na konci r. 1999 obyvatelia týchto miest tvorili 42,1 % obyvateľstva Slovenska. Vybrané mestá sú zároveň najväčšími sídlami svojich administratívnych regiónov (okresov) a žije v nich 11 - 60 % obyvateľstva jednotlivých okresov. Výnimkou sú samozrejme dva mestské okresy - Bratislava a Košice so 100percentným podielom na obyvateľstve svojho okresu.

Podiel týchto vybraných miest na jednotlivých druhoch kriminality je však výrazne vyšší. Napriek tomu, že obyvatelia tohto súboru miest tvoria necelú polovicu obyvateľstva Slovenskej republiky, ich podiel na celkovej kriminalite Slovenska je 97 %, na násilnej kriminalite 93,5 %, na krádežiach vlámaním 96,9 %, majetkovej kriminalite 97,7 % a obyčajných krádežiach dokonca 98,3 %.

Meranie sezónnych vplyvov

Okrem základných činiteľov, vyznačujúcich sa stálou a trvalou intenzitou a tendenciou pôsobenia, je vývoj kriminality, zvlášť niektorých druhov, ovplyvňovaný aj periodicky pôsobiacimi činiteľmi, ktoré zvyčajne vyvolávajú striedavo rast a pokles. Ak sa perioda prejaví v rámci roka, hovoríme o sezónnych vplyvoch. To značí, že sezónna zložka sa vyskytuje iba v tzv. krátkodobých časových radoch, t.j. pri takých, v ktorých časová premenná predstavuje kratšie obdobia ako rok. Ako je všeobecne známe, väčšina sezónnych vplyvov pôsobí všade tam, kde existuje určitý vplyv striedania ročných období, ktoré pôsobia intenzívnejšie či menej intenzívne na sledované javy. Napríklad úroveň majetkovej kriminality na Slovensku výrazne vzrastá v jarnom období. Okrem týchto vplyvov vyvolaných nepriamo prírodnými činiteľmi možno sa stretnúť aj so sezónnymi výkyvmi iného druhu, vyvolanými rôznymi zvyklosťami, tradíciou a pod. (predvianočné a vianočné obdobie výrazne znižuje úroveň kriminality na Slovensku). Sezónne vplyvy oboch druhov sa snažíme merať tzv. sezónnymi indexami. Sezónne indexy (ďalej SI) sú pomerné čísla, ktorých empirické údaje krátkodobého časového radu prirovnávame k určitému základu. SI a jeho použitie má v praxi široký význam. Ako sme uviedli v úvode, jadrom, resp. cieľom nášho výskumu je verifikovať, či všeobecné teórie sezónnosti majetkovej a násilnej kriminality majú platnosť aj v slovenských mestách. Jedným zo spôsobov vhodného využitia SI je klasifikácia miest SR, ktorá analyzuje a zhlukuje mestá na základe získaných hodnôt sezónnych indexov, t.j. vyčleňuje určité skupiny miest približne s rovnakou úrovňou kriminality, resp. s rovnakým časovým výskytom sledovanej kriminality. Načrtnutý algoritmus zoskupovania miest predstavuje tzv. divízny variant a slúži predovšetkým na získanie celkového obrazu o rizikovosti vybraných miest v priebehu roka.

Spracovanie dát a procedúry analýz v mestách Slovenska

Z uvedených údajov o sledovanej kriminalite vo vybraných mestách (Štatistický výkaz o trestných činoch v sledovanom meste) v období rokov 1995 - 1997 je zrejmé, že ide o časový rad, ktorý pravdepodobne nebude celkom bez trendu. Keďže v danom prípade ide o postihnutie pravidelnosti periodického kolísania, ktoré je najskôr možné očakávať v rôznych mesiacoch v rámci každého roka, zvolili sme pre zachytenie a vyjadrenie trendu metódu kĺzavých priemerov, pomocou ktorých je možné stanoviť hodnoty SI. Pri výpočtoch SI sme použili metodiku podľa Cihelského et al. (1978). Sme si vedomí, že trojročný časový rad nie úplne presne vystihuje dlhodobé sezónne trendy. Vzhľadom na nedostatok takto orientovaných prác bolo našou snahou zachytiť a vystihnúť aspoň základné charakteristiky sezónnych trendov kriminality vo vybraných mestách SR.

Ešte pred samotným prevedením výpočtom kĺzavých priemerov a SI bolo potrebné dostať analyzované dáta na porovnateľnú bázu. S ohľadom na rôzny počet dní jednotlivých mesiacov v roku, ako aj odlišnú dĺžku mesiaca február v prestupnom roku 1996, sa údaje za každý mesiac prepočítali na normovaný 30dňový mesiac. V prvom kroku sa vypočítali kĺzavé ročné úhrny ako postupné súčty rady dvanástich hodnôt. Z týchto hodnôt sa dostali centrované ročné kĺzavé úhrny, ktoré vznikli ako aritmetický priemer dvoch susedných hodnôt ročných kĺzavých úhrnov. Z centrovaných ročných kĺzavých úhrnov sa vypočítali ročné kĺzavé priemery (centrované ročné kĺzavé úhrny delené dvanástimi). Delením skutočných hodnôt za „normalizované“ 30dňové mesiace ročnými kĺzavými priemermi sa získali SI. Zo sezónnych indexov pre každý jednotlivý mesiac sa vypočíta aritmetický priemer, čím sa získajú vlastné SI za každý mesiac v roku, ktoré sú navzájom porovnateľné a umožňujú vysloviť základné závery o sezónnom kolísaní hodnôt vybraných druhov kriminality.

Uvedeným spôsobom boli spracované údaje o vybraných druhoch kriminality v 43 vybraných mestách Slovenska a pre porovnanie aj údaje za Slovenskú republiku ako celok za roky 1995 - 1997.

Sezónny index ako indikátor vyčlenenia rizikových období resp. mesiacov

Hodnoty SI nám umožňujú identifikovať dôležité časové horizonty páchania zločinnosti a klasifikovať rizikové obdobia resp. mesiace v jednotlivých mestách. Hodnoty získaných SI v sledovaných mestách nám ukazujú na výrazné disproporcie v sezónnosti, ako aj na diferenciácie miest z aspektu sledovania významnosti sezónnych vplyvov. Z tohto dôvodu pomocou hodnôt SI v súbore analyzovaných miest sledujeme rizikové obdobie, za ktoré považujeme to obdobie, ktoré má najvyšší absolútny súčet SI. Za rizikový mesiac považujeme ten, ktorý dosiahol najvyššiu hodnotu SI. Z aspektu sledovania stanovených kritérií môžeme sledovaný súbor miest rozdeliť do dvoch rozdielnych skupín. Kým prvá skupina miest sa vyznačuje súvislým dvoj až trojmesačným zvýšením SI, čo znamená ľahko identifikovateľné sezónne obdobie, v druhej skupine miest sa v dôsledku rozkolísania hodnôt SI takéto obdobie nedá identifikovať a pre tieto mestá je typická skôr kumulácia zločinnosti do jedného (rizikového) mesiaca. Zaujímavosťou je tiež, že prevažná väčšina miest vykazuje nezhodu medzi rizikovým mesiacom a rizikovým obdobím.

Interpretácia výsledkov

Skúmanie sezónnosti zločinnosti na Slovensku nám podobne ako v ďalších krajinách odkrýva dôležité poznatky o rizikových (bezpečných) obdobiach resp. mesiacoch počas roka. Z vypočítaných údajov môžeme vidieť, že napr. celková kriminalita na Slovensku sa vyvíja pomerne rovnomerne a hodnoty SI vykazujú len malé výkyvy. Napriek tomu môžeme povedať, že najrizikovejším mesiacom je január a najbezpečnejším je december, ktorý vykazuje 77,6% priemernú úroveň celkovej kriminality v sledovanom období. Najviac trestných činov bolo spáchaných v zimnom období a najmenej na jeseň.

Podobnú situáciu celkovej kriminality môžeme vidieť, ak bližšie analyzujeme jej zmeny na úrovni miest. Takmer pre polovicu miest (19) je nebezpečný prvý štvrťrok, pričom desať z nich sa vyznačuje významnou zimnou sezónnosťou. Pre šesť miest je rizikovým obdobím jaro a jedno mesto sa vyznačuje výrazne letnou a jedno jesennou sezónnosťou. Najrizikovejším mesiacom pre 11 miest je január. Na druhej strane najbezpečnejším mesiacom z aspektu celkovej kriminality je december, pretože v tomto mesiaci až 26 miest zaznamenalo minimum trestných činov (najnižšia hodnota SI). Túto skutočnosť do značnej miery determinujú vianočné sviatky, ktoré majú v krajine svoje tradície a sú celou populáciou uznávané ako sviatky mieru a pokoja.

Z regionálneho hľadiska je významnou skutočnosťou, že kým pre väčšinu miest stredného Slovenska je jednoznačne najhoršia situácia v prvom štvrťroku, pre väčšinu miest západného Slovenska je to jarné a pre mestá východného Slovenska je to jesenno-zimné obdobie. Podobná situácia je vo veľkých mestách. Kým v Bratislave, Nitre a Banskej Bystrici je najhoršia situácia v zimnom období, pre východoslovenské metropoly Košice a Prešov je najhoršia jeseň. Vo vybranom súbore miest najväčšie výkyvy počas roka zaznamenali malé mestá, u ktorých je úroveň celkovej kriminality, teda i SI v niektorých mesiacoch, veľmi vysoký (Dolný Kubín 1,73; Svidník 1,65; Púchov a Senica 1,59; Stará Ľubovňa 1,57), v iných naopak veľmi nízky (Senec 0,40; Topoľčany 0,47; Stará Ľubovňa 0,48).

Pre kriminalistickú prax sú oveľa dôležitejšie a potrebnejšie údaje a analýzy, ktoré sa venujú jednotlivým druhom kriminality a ktoré do určitej miery umožňujú optimalizovať opatrenia polície a obyvateľstva. Z tohto dôvodu sme sledovali sezónnosť vybraných druhov kriminality v tom istom súbore miest, pričom na základe získaných výsledkov sme sa pokúsili o zovšeobecnenie najdôležitejších poznatkov a zákonitostí.

Sezónnosť násilnej kriminality

Podobne ako pri celkovej kriminalite aj násilná kriminalita na Slovensku sa vyznačuje pomerne rovnomernými hodnotami počas roka. Január je takisto najrizikovejším a december najbezpečnejším mesiacom roka - aj keď rozdiel krajných hodnôt SI medzi týmito mesiacmi sa oproti celkovej kriminalite mierne zvýšil. Čo sa týka období, najviac násilnej kriminality bolo spáchanej opäť v zimnom období a najmenej na jeseň.

Výrazne odlišná je však situácia na úrovni miest, kde prevažná väčšina sa vyznačuje nerovnomernou zločinnosťou násilnej povahy počas roka. V mestách Malacky, Senec, Topoľčany nebola napr. zaznamenaná v niektorých mesiacoch žiadna násilná kriminalita, naopak 6 miest dosiahlo viac ako dvojnásobnú priemernú úroveň (Senica 2,31; Piešťany 2,28; Zvolen 2,23; Stará Ĺubovňa 2,10; Pezinok 2,10; Žiar nad Hronom 2,01), čo znamená, že táto je silno koncentrovaná do určitého mesiaca. Amplitúda hodnôt SI násilnej kriminality sa teda oproti hodnotám SI celkovej kriminality výrazne zväčšila. Vo väčšine miest je násilná kriminalita koncentrovaná do jedného, resp. dvoch mesiacov, čo vlastne identifikuje rizikový mesiac týchto miest.

Z pohľadu násilnej kriminality môžeme konštatovať, že najviac miest (17) zaznamenalo zvýšenú úroveň násilnej kriminality v 1. štvrťroku, pričom výrazné zimné sezónne vplyvy sme sledovali v šiestich mestách. Významnou jarnou sezónnosťou sa vyznačuje päť a letnou štyri mestá SR.

Za rizikový možno považovať najmä marec (pre 8 miest) a január (pre 7 miest). Najbezpečnejším mesiacom je znova december, v ktorom až 20 miest zaznamenalo najmenej trestných činov násilnej kriminality. Vo väčšine miest všetkých troch oblastí je najrizikovejší mesiac v prvom štvrťroku, čo značí, že násilná kriminalita v slovenských mestách kulminuje v zimnom období. Kým v mestách stredného a východného Slovenska prevláda zimno-jarná sezónnosť, v mestách západného Slovenska je to jarno-letné obdobie. V dvoch mestách - v Senici a Svidníku - v dôsledku veľkej rozkolísanosti hodnôt SI nebolo možné identifikovať rizikové obdobie, čo znamená, že v žiadnom zo sledovaných období nebola zaznamenaná súvisle zvýšená úroveň kriminality.

Podobne ako pri celkovej kriminalite, z aspektu výrazného podielu najväčších miest SR sa situácia javí trocha odlišne. Najnebezpečnejším obdobím pre štyri najväčšie mestá (okrem Nitry) je zimné obdobie, hoci v troch z piatich najväčších miest kulminuje násilná kriminalita v mesiacoch jún - júl, teda na začiatku leta. Táto skutočnosť má širokú podmienenosť, najmä v diferencovaných podmienkach, postavení a význame týchto miest.

Sezónnosť majetkovej kriminality

Inak sa javí situácia na Slovensku, ak skúmame majetkovú kriminalitu. Kým pri celkovej a násilnej kriminalite bol najrizikovejším mesiacom január, najviac majetkovej kriminality na Slovensku bolo spáchaných v septembri. Aj keď amplitúda medzi mesiacom s najvyššou a najnižšou hodnotou sezónneho indexu nie je taká veľká ako pri násilnej kriminalite, nerovnomerné rozloženie hodnôt SI nám ľahko indikuje rizikový (nebezpečný) mesiac v jednotlivých mestách. Najrizikovejším obdobím je jaro a najbezpečnejšia je jeseň.

Pre najviac miest (17) je rizikovým obdobím 1. štvrťrok, pričom významnú sezónnosť môžeme sledovať v troch mestách. Na úrovni miest, aj keď nie tak výrazne, je september najrizikovejším mesiacom (7 miest) a apríl (6 miest). Zaujímavá je aj skutočnosť, že okrem decembra i júl bol mesiacom, v ktorom ani jedno mesto nezaznamenalo najvyššiu majetkovú kriminalitu.

Všeobecne najnižšou sezónnosťou sa vyznačujú východoslovenské mestá, v ktorých v dôsledku nepravidelného kolísania hodnôt SI nebolo možné identifikovať rizikové obdobie. Pre väčšinu miest západného Slovenska je rizikové jarné obdobie, pre stredoslovenské mestá je to zimné obdobie.

Sedem malých miest zaznamenalo v rizikovom mesiaci viac ako jedenapolnásobnú úroveň majetkovej kriminality, pričom Stará Ľubovňa zaznamenala viac ako dvojnásobnú (2,03) priemernú úroveň. Len dve z piatich najväčších miest (Bratislava a Prešov) sa vyznačujú jarnou sezónnosťou majetkovej kriminality. Keďže majetková kriminalita predstavuje veľkú skupinu kriminality, čím sa zároveň strácajú podstatné aspekty analýz, je oveľa dôležitejšie venovať pozornosť parciálnym druhom tejto kriminality. Z tohto dôvodu bližšie analyzujeme jej dva najdôležitejšie druhy, ktoré sú po kvantitatívnej a kvalitatívnej stránke najvýznamnejšie.

Sezónnosť krádeží vlámaním

Podľa predpokladov má tento druh kriminality na Slovensku odlišné črty od predchádzajúcich skupín kriminality. Najrizikovejším mesiacom z tohto aspektu je február, čo je do určitej miery prekvapením, a najbezpečnejším august. Nepotvrdili sa tak v mnohých krajinách platné tvrdenia o rizikových letných mesiacoch. Na Slovensku platí opačné pravidlo, t.j. že letné mesiace sú prekvapivo najbezpečnejším a zimné najrizikovejším obdobím z pohľadu tohto druhu kriminality.

Krádeže vlámaním sa vyznačujú pomerne vysokou sezónnosťou, čoho dôkazom je i skutočnosť, že až 17 miest vykazovalo v rizikovom mesiaci viac ako jedenapolnásobnú priemernú úroveň tejto kriminality, pričom Svidník dosiahol hodnotu SI až 2,13. V letnom období len 3 mestá zaznamenali najviac krádeží vlámaním, pričom na úrovni miest bol 1. štvrťrok najnebezpečnejší pre 20 miest. Významnou zimnou sezónnosťou sa vyznačuje 7 miest.

Najviac miest (9) zaznamenalo najvyšší počet vlámaním v januári. Zaujímavá je tiež skutočnosť, že najviac (až 12 miest) zaznamenalo najnižší počet tejto kriminality v auguste, teda v mesiaci dovoleniek.

Vo všetkých oblastiach Slovenska prevažujú mestá so zimnojarnou sezónnosťou, pričom pre západoslovenské mestá sú najrizikovejšie zimné a pre východoslovenské mestá jarné mesiace. Zaujímavá je skutočnosť, že ani pre jedno z piatich najväčších miest nie je zimné obdobie rizikovým.

Sezónnosť obyčajných krádeží

Charakter majetkovej kriminality do značnej miery určujú krádeže (tvoria najväčší podiel), čoho dôkazom je i skutočnosť, že obidva druhy majú zhodný rizikový deviaty a bezpečný dvanásty mesiac. Najrizikovejším obdobím z aspektu krádeží je leto a najbezpečnejším je zima.

Výrazné výkyvy hodnôt v jednotlivých mesiacoch, ako aj kumulovanie krádeží do letných mesiacov ukazuje, že letné obdobie, ale zvlášť september, je pre občanov 18 miest časom, ktorým sú vo väčšej miere ohrozené ich majetky. Na výrazné sezónne vplyvy ukazuje i skutočnosť, že až 14 miest vykazuje v rizikovom mesiaci viac ako jedenapolnásobnú priemernú úroveň krádeží, pričom 3 mestá majú viac ako dvojnásobnú úroveň. Všeobecne možno konštatovať, že obdobie krádeží je v mestách Slovenska tesne pred a po dovolenkovom období. V tomto období viac ako polovica (25 miest) eviduje najviac krádeží, pričom za hlavný dôvod považujeme zvýšenú mobilitu obyvateľstva, s ktorou súvisia napr. preddovolenkové a predškolské nákupy a pod. Vyloženou letnou sezónnosťou sa vyznačuje šesť miest a taký istý počet miest zaznamenal významnú jarnú sezónnosť.

Tento stav je do značnej miery odrazom stavu miest západného a stredného Slovenska, kde nebezpečným obdobím pre najviac miest (14) je leto, pričom september je najrizikovejším mesiacom. Mestá východného Slovenska zaznamenali skorší nástup krádeži, ktoré kulminujú v prechodnom jarno-letnom období. Z veľkých miest sa letnou sezónnosťou vyznačujú len Bratislava a Banská Bystrica.

Záver

Snaha poznať časopriestorové aspekty vybranej kriminality na Slovensku priniesla mnoho zaujímavých očakávanych, ale aj prekvapujúcich výsledkov. Vychádzajúc z vypočítaných sezónnych indexov a sledovaných rizikových mesiacov a období sme zistili významnú skutočnosť o priebehu sledovanej kriminality počas roka. Najzávažnejším poznatkom o celkovej kriminalite je, že sa vyznačuje nízkou úrovňou sezónnych vplyvov, ktorých význam nepriamo úmerne rastie s veľkosťou mesta, t.j. sezónne vplyvy sú badateľné najmä v malých mestách.

Oveľa silnejšie a väčšie sezónne vplyvy sme zistili pri násilnej kriminalite, ktorá je vo väčšine miest páchaná v zimnom období, pričom existujú regionálne diferenciácie, ako i náznaky závislosti od veľkosti miest.

Menšou sezónnosťou sa vyznačuje veľká skupina majetkovej kriminality, ktorá kulminuje najmä v jarných mesiacoch. Fenomén rizikového mesiaca v dôsledku proporcionálneho zastúpenia miest nie je výrazný, čo značí, že úroveň majetkovej kriminality okrem siedmeho a dvanásteho mesiaca sa mení od mesta k mestu. Krádeže vlámaním, ktoré sú súčasťou majetkovej kriminality, sa vyznačujú vyššou sezónnosťou a sú na rozdiel od nej páchané najmä v zimnom období, čo je do značnej miery prekvapením.

Významnú sezónnosť možno badať pri obyčajných krádežiach, kde sa naopak potvrdila najvyššia úroveň v jarných, ale najmä v letných mesiacoch. Určitým prekvapením je, že pre najviac miest je september najrizikovejším mesiacom z aspektu krádeží.

Literatúra:
Cihelský, L. - Hustopecký, J. m. - Závodský, P.: Příklady k teorii statistiky. Praha, SNTL (Alfa), 1978.
Harries, K. D.: Cities and crime. A geographical model. Criminology, 1976, 14, s. 369 - 386.
Haynes, R. M.: Crime rates and city-size in America. Area, 1973, 5, s. 162 - 165.
Holcr, K. - Chalka, R. a kol.: Prognostický scenár strednodobého vývoja kriminality v SR. Bratislava, Akadémia PZ, 1995.
Jäger, J.: Kriminologická regionálna analýza (metodický model prognózovania a plánovania kontroly kriminality). In: Holcr, K. - Chalka, R. eds.: Aktuálne problémy kriminologickej prognostiky. Bratislava, Zborník Akadémie PZ, 1995, s. 27 - 45.
Štatistický výkaz o trestných činoch v sledovanom meste v rokoch 1995, 1996, 1997. Bratislava, Prezídium policajného zboru SR.
Pusztai, L.: Hospodárske cykly a prognóza kriminality. In: Holcr, K. - Chalka, R. eds.: Aktuálne problémy kriminologickej prognostiky. Bratislava, Zborník Akadémie PZ, 1995, s. 17 - 25.
Siegel, L. J.: Criminology (Third edition). St. Paul, West Publishing Company, 1989.

Príspevok bol spracovaný v rámci projektu č. 2/7054/20, ktorému bol udelený grant na základe odporúčania Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied.

Michálek, A. - Podolák, P.
Identifikácia kriminálne rizikových období aplikáciou časových radov (Analýza vo vybraných mestách Slovenska)
SÚHRN

Vážnym negatívnym dôsledkom politicko-ekonomických zmien na Slovensku po roku 1989 je výrazný nárast kriminality. Stúpajúce tendencie zločinnosti pri detailných mesačných analýzach vykazujú periodické výkyvy (sezónne vplyvy). Tieto výkyvy sú výsledkom objektívnych vplyvov, najmä sociálneho a ekonomického charakteru. Zhodnotenie významu sezónnosti vybraných druhov kriminality a vyselektovanie relevantných informácií o zákonitostiach sezónnych vplyvov vo vybraných mestách Slovenska má okrem teoreticko-metodologického prínosu i praktický význam pri kontrole a potláčaní kriminality v analyzovaných mestách. Získané hodnoty sezónnych indexov umožňujú identifikovať dôležité časové horizonty páchania zločinnosti a klasifikovať rizikové obdobia (mesiace) vo vybraných mestách. Poznatky obsiahnuté v tejto štúdii môžu zároveň poslúžiť pre ďalšie, zvlášť sociologické výskumy zamerané najmä na sociálno-časové podmienenosti kriminality v urbánnom prostredí.

Michálek, A. - Podolák, P.
Identification of periods with higher a potential for criminal offenses, by applying time-sequence analysis (Analysis carried out in selected Slovak cities)
SUMMARY

An important negative consequence of the political and economic changes in Slovakia after 1989 is a significant increase in criminality. Periodical variations of the increasing criminal tendencies (seasonal influences) appear in the detailed monthly analyses. These variations are results of objective influences, particularly those of a social or economic nature. An evaluation of the importance of the seasonal variations of selected criminal offenses, and the summing up of relevant information about the regularities of seasonal influences in selected cities in Slovakia has not only a theoretical and methodological, but also a practical importance in the control and elimination of crime in these cities. These seasonal indices help in identifying important time frames of criminality, and they enable a classification of risk periods (months) in selected cities. The findings presented in this study can also help in other, especially sociological, research that would focus on the social and temporal conditioning of criminality in the urban environment.

Michálek, A. - Podolák, P.
Die Identifikation der Risikoabschnitte durch die Applikation der Zeitreihen (Eine Analyse in den ausgesuchten Städten der Slowakei)
ZUSAMMENFASSUNG

Eine seriöse negative Folgerung der politisch-ökonomischen Änderungen in der Slowakei nach dem Jahre 1989 ist ein markantes Anwachsen der Kriminalität. Steigende Tendenzen der Kriminalität bei den detailen monatlichen Analysen weisen periodische Schwingsweiten (Sesoneinflüsse) aus. Diese Schwingsweiten sind die Resultate der Wirtschaftseinflüsse, besonders des sozialen und ökonomischen Charakters. Die Wertung der Sesonbedeutung der ausgesuchten Arten der Kriminalität und die Selektion relevanter Informationen über die Gesetzlichkeit der Zeiteinflüsse in den ausgesuchten Städten der Slowakei haben ausser einem theoretisch-methodologischen Beitrag auch praktische Bedeutung bei der Kontrolle und der Bewältigung der Kriminalität in den analysierten Städten. Bekommene Werte der Sesonindexen ermöglichen wichtige Zeithorizonte der Kriminalitätverübung zu identifizieren und auch Risikoperioden (Monate) in den ausgesuchten Städten zu klasifizieren. Die Erkenntnissee, die in dieser Studie umgefasst werden, können auch für weitere, besonders soziologische Forschungen, die inbesonders auf sozial-zeitmässige Bedingtheit der Kriminalität in einer Urbanumgebung gezielt sind, dienen.


1) Pusztai skúmal koreláciu medzi spoločenskými a hospodárskymi faktormi na jednej strane a kriminalitou na druhej strane pomocou sledovania Kondratyevových hospodárskych cyklov. Zistil, že pohyb cyklu kriminality je pohyb spojený s vývojom hospodárstva a že pri vzostupujúcej hospodárskej krivke ubúda kriminality a počas hospodárskej krízy zjavne kriminalita stúpa.

OBSAH / CONTENTS / INHALT
Copyright © 2002 Ministerstvo vnitra České republiky
| úvodní stránka |