Kriminalistika
 čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi
ročník XXXIV 2/2001
ZE ZAHRANIČÍ

Normatívna úprava informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti v slovenskom právnom poriadku

JUDr. SERGEJ ROMŽA, Policejní Katedra trestného práva, Právnická fakulta UPJŠ, Košice

Normatívna úprava informačno-technických a operatívno-pátracích prostriedkov je obsiahnutá v z. č. 171/1993 Z. z. v znení noviel, o Policajnom zbore (ďalej len ZPZ). Novela zákona č. 171/1993 Z. z. realizovaná z. č. 353/1997 Z. z., účinná od 1. 1. 1998, predstavuje zásadnú zmenu v podmienkach aplikácie predmetných prostriedkov, ako aj možnosti ich dôkazného využitia.

Informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti majú rovnako ako vysvetlenie (§ 158 ods. 5 Tr. por.) neprocesný charakter, avšak na rozdiel od vysvetlenia sú upravené v ZPZ, ktorý patrí do oblasti správneho práva. Rovnako uvedené prostriedky sú predmetom podrobnejšej úpravy v právnych aktoch, ktoré však nemajú všeobecnú záväznosť a v súvislosti s uvedenou skutočnosťou vznikajú problémy pri ich praktickej aplikácii.1)

Uvedené informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracie sa využívajú na previerku podnetov na začatie trestného stíhania. Niektorí autori upozorňujú, že tieto prostriedky sa využívajú predovšetkým v súvislosti s preverovaním príznakov (indikátorov) trestnej činnosti, ktoré na rozdiel od podnetov na začatie trestného stíhania sa vyznačujú nižším stupňom trestnoprocesnej relevancie, a ktoré charakter podnetov na začatie trestného stíhania nadobúdajú až po ich previerke špeciálnymi prostriedkami (vrátane informačno-technických a operatívno-pátracích) a to vo forme realizačného návrhu, ktorý sa postupuje orgánom prípravného konania.

Napriek existujúcim obsahovým rozdielom medzi podnetmi na začatie trestného stíhania a príznakmi (indikátormi) trestnej činnosti som toho názoru, že uvedené prostriedky sa môžu využívať ako za splnenia normatívnych podmienok, tak pri previerke jedných aj druhých.

Subjektom, ktorý uvedené prostriedky využíva, sú špeciálne služby Policajného zboru, a to či už z vlastnej iniciatívy pri zisťovaní a preverovaní príznakov trestnej činnosti, alebo na pokyn orgánov prípravného konania v rámci previerky podnetov.

Využívanie informačno-technických a operatívno-pátracích prostriedkov tvorí súčasť operatívno-pátracej činnosti, ktorou sa rozumie činnosť polície, resp. iných orgánov trestného konania, ktorá je zameraná na monitorovanie kriminálneho prostredia s cieľom zhromaždiť informácie o trestných činoch a ich páchateľoch. Charakter tejto činnosti môže byť neutajovaný (napr. polícia si vyžiada vysvetlenie od občana), alebo utajovaný (napr. tajné odpočúvanie telefonického hovoru). Operatívna činnosť je vykonávaná už pri existencii neurčitého podozrenia v dobe, kedy ešte nemôže byť začaté formálne trestné stíhanie, nakoľko fakty, ktoré by oprávňovali začatie trestného stíhania, sú príliš vágne.2)

Súhlasím s názorom I  Šimovčeka, že „pri použití informačno-technických prostriedkov, na rozdiel od operatívno-pátracích, by tu malo existovať už odôvodnené podozrenie z trestnej činnosti, ktoré predstavuje svojou informačnou dostatočnosťou podnet na začatie trestného stíhania, a nie len indikátory trestnej činnosti.3)“

Informačno-technické prostriedky

Informačno-technickými prostriedkami sa rozumejú najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajovaným spôsobom pri:
a) vyhľadávaní, otváraní a skúmaní dopravovaných zásielok a ich vyhodnocovaní za využívania kriminalistických metód;
b) odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej prevádzky;
c) vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov (§ 35 ZPZ).

Policajný zbor môže informačno-technické prostriedky využívať len pri plnení úloh v boji proti terorizmu, v boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti,4) pri odhaľovaní trestnej činnosti organizovanej v spojení s cudzinou a organizovanej trestnej činnosti súvisiacej s nedovolenou výrobou, držaním a rozširovaním omamných a psychotropných látok, jedov, prekurzorov a jadrových materiálov, s falšovaním a pozmeňovaním peňazí, známok a cenných papierov, pri odhaľovaní iných obzvlášť závažných trestných činov,5) pri poskytovaní ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu (porovnaj § 36 ods. 1 ZPZ), pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácii, pri odhaľovaní úmyselných trestných činov podľa druhého a tretieho oddielu tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej dva roky, alebo iných úmyselných trestných činov, ktorých stíhanie upravuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ako aj pri zisťovaní ich páchateľov (§ 36 ods. 1 ZPZ).

Uvedené prostriedky v prípadoch popísaných v ust. § 36 ods. 1 ZPZ je však vylúčené použiť v prípade, ak ide o styk medzi obhajcom a obvineným (porov. ust. § 36 ods. 1 posledná veta).

Policajný zbor je oprávnený používať informačno-technické prostriedky aj pri odhaľovaní inej úmyselnej trestnej činnosti, ktorá je uvedená v § 36 ods. 1 ZPZ, ak na to dá súhlas osoba, do ktorej práv a slobôd sa bude zasahovať (§ 36 ods. 2 ZPZ).

V súvislosti s aplikáciou predmetného citovaného ustanovenia môžu vzniknúť viaceré problémy. Predovšetkým problém vyvstáva už s vymedzením orgánu, ktorý je oprávnený používať uvedené prostriedky. Subjektom, ktorý je oprávnený používať uvedené prostriedky, je Policajný zbor. V zmysle ust. § 4 ods. 1 ZPZ Policajný zbor pozostáva zo služby kriminálnej polície, služby poriadkovej polície, služby dopravnej polície, služby ochrany objektov, služby cudzineckej polície, služby hraničnej polície a služby osobitného určenia. Samostatnou organizačnou zložkou Policajného zboru sú úrady vyšetrovania (§ 4 ods. 4 ZPZ). Z uvedeného vyplýva, že nie všetky súčasti policajného zboru sú oprávnené využívať informačno-technické prostriedky, nakoľko už ich samotný charakter a ciele, ktoré plnia v rámci Policajného zboru, to vylučujú. Teda takéto normatívne vymedzenie orgánu, ktorý je oprávnený využívať informačno-technické prostriedky, je príliš vágne, nezodpovedá reálnym podmienkam ani účelu, ktorý je sledovaný ich použitím.

Ustanovenie § 36 ods. 2 ZPZ umožňuje využívanie uvedených prostriedkov na odhaľovanie akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za podmienky, že na takéto využitie dá súhlas osoba, do práv a slobôd ktorej sa bude zasahovať. Som toho názoru, že v praxi bude spôsobovať problém predovšetkým určenie osoby, do práv a slobôd ktorej sa bude využitím uvedených prostriedkov zasahovať, a teda určenie osoby, ktorá uvedený súhlas môže udeliť.

Takýto problém môže napríklad vyvstať pri použití informačno-technických prostriedkov na otváranie a skúmanie dopravovaných zásielok (porov. ust. § 35 písm. a) ZPZ), kde osobou, do práv a slobôd ktorej sa využitím uvádzaných prostriedkov zasiahne, môže byť tak odosielateľ, ako aj adresát (príjemca) zásielky. Ktorá z uvedených osôb je teda oprávnená udeliť súhlas na využitie informačno-technických prostriedkov? Bude potrebný súhlas oboch osôb, alebo postačí len jednej z nich, a ak áno, ktorej?

Rovnaký problém môže vyvstať aj pri vyhotovení obrazových, zvukových alebo iných záznamov, kde sú zachytené viaceré osoby.

Uvedený problém by bolo možné riešiť s prihliadnutím aj k taktickej stránke uvedených úkonov, a to tak, že v dobe od odoslania do prijatia zásielky, súhlas by udeľoval odosielateľ, a v čase po prijatí zasielky príjemca.

V tejto súvislosti vyvstáva aj ďalšia otázka, dokedy môže osoba, ktorá udelila súhlas, ho aj odvolať? Rovnako nie je zodpovedaná ani otázka formy udelenia takéhoto súhlasu, aj keď analogicky sa dá dôvodiť, že je potrebný písomný súhlas (porov. § 37 ods. 7 prvá veta ZPZ). Takéto normatívne vymedzenie tohto ustanovenia dáva značný priestor pre subjektívny výklad a aplikáciu uvedených prostriedkov v policajnej praxi. Predmetné ustanovenie rovnako neobsahuje normatívne garancie pred zneužitím uvedených prostriedkov. Garantom zákonnosti ich aplikácie v danom prípade nemôže byť ani súd, ktorý v prípade použitia prostriedkov podľa ust. § 36 ods. 2 ZPZ neudeľuje predchádzajúci písomný súhlas. Som toho názoru, že ponechanie odpovedí na položené otázky policajnej praxi by nebolo najvhodnejším riešením načrtnutého problému.

Policajný zbor môže informačno-technické prostriedky použiť len v prípadoch, keď odhaľovanie trestných činov uvedených v § 36 zákona o Policajnom zbore, zisťovanie ich páchateľov a zabezpečenie nevyhnutných dôkazov pre trestné konanie by bolo iným spôsobom neúčinné alebo podstatne sťažené (porov. § 37 ods. 1 ZPZ).

Tieto informačno-technické prostriedky môže Policajný zbor použiť len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu a len na nevyhnutný čas, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Lehota začína plynúť dňom vydania súhlasu (§ 37 ods. 2 ZPZ). Uvedenú lehotu môže sudca predľžiť, za každým však najviac o ďalších šesť mesiacov (§ 37 ods. 3 ZPZ). Vo výnimočných prípadoch, keď vec neznesie odklad a písomný súhlas sudcu nemožno vopred získať, je možné použiť informačno-technické prostriedky aj bez tohto súhlasu. Policajný zbor je však povinný neodkladne písomný súhlas sudcu dodatočne vyžiadať. V prípade, že Policajný zbor nedostane dodatočný súhlas sudcu do 24 hodín od začiatku využívania informačno-technických prostriedkov, alebo ak sudca odmietne dať takýto súhlas, Policajný zbor je povinný používanie informačno-technických prostriedkov skončiť. Takto získané informácie nesmie Policajný zbor použiť a musí ich zničiť v prítomnosti sudcu, ktorý by inak bol príslušný na vydanie takéhoto dodatočného súhlasu (porov. § 37 ods. 4 ZPZ).

V súvislosti s citovaným ustanovením vyvstáva otázka posudzovania miery výnimočnosti, resp. neodkladnosti skutkových okolností, ktoré odôvodňujú použitie informačno-technických prostriedkov aj bez súhlasu sudcu. Orgánom, ktorý o tejto otázke s konečnou platnosťou rozhodne, bude súd - sudca, ktorému policajný orgán predkladá v takýchto prípadoch žiadosť o použitie informačno-technických prostriedkov dodatočne (porov. ust. § 37 ods. 4 veta druhá ZPZ).

Som toho názoru, že uvedené garancie pred zneužitím informačno-technických prostriedkov sú nedostatočné. Problém vidím už v samotnej prípustnosti použitia informačno-technických prostriedkov v prípade, keď vec neznesie odklad, bez súhlasu sudcu. Uvedený normatívny nedostatok zákonodarcu neriešia ani garancie obsiahnuté v ust. § 37 ods. 4 ZPZ, kde sa stanovuje zákaz použitia takto získaných informácií, nakoľko využitím informatívno-technických prostriedkov v rozpore s podmienkou obsiahnutou v ust. § 37 ods. 4 prvá veta ZPZ, Policajný zbor dosiahol účel sledovaný ich použitím.

Nič na veci nemení ani konštatovanie sudcu, že neboli splnené podmienky pre ich použitie ani zákaz použitia takto získaných informácií. Som toho názoru, že vzhľadom na uvedené, v praxi nebude možné kontrolovať dodržiavanie stanoveného zákazu ich použitia.

Ako vyplýva z ust. § 37 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, Policajný zbor môže informačno-technické prostriedky použiť aj na odhaľovanie trestných činov uvedených v § 36 cit. zákona, teda tieto prostriedky môžu byť použité už pred začatím trestného stíhania, v dobe, keď nemáme ešte objasnené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali o spáchaní konkrétneho trestného činu. Uvedené prostriedky môže Policajný zbor použiť aj na zabezpečenie dôkazov pre trestné konanie v prípade, ak by ich zabezpečenie iným spôsobom bolo neúčinné alebo podstatne sťažené (porov. § 37 ods. 1 cit. zákona).

Informácie získané informačno-technickými prostriedkami možno výnimočne použiť ako dôkaz, a to v prípade, ak táto informácia je jediným dôkazom svedčiacim o tom, že trestný čin uvedený v § 36 ZPZ spáchala konkrétna osoba, a takýto dôkaz nemožno získať iným spôsobom. V takomto prípade je potrebné k záznamom pripojiť zápisnicu, na ktorej budú uvedené údaje o dôvode, mieste, čase, spôsobe a obsahu vykonaného záznamu (§ 38 ods. 5 ZPZ). Z uvedeného vyplýva, že príslušníkom Policajného zboru, teda aj operatívno-pátraciemu orgánu, sa priznáva oprávnenie zabezpečiť dôkazy s procesnými účinkami pre potreby trestného konania. Teda predmetné ustanovenie v uvedenom prípade výslovne priznáva informáciám získaným informačno-technickými prostriedkami dôkazný status s účinkami pre trestné konanie, ktoré sa ešte nezačalo.6)

Uvedené právomoci, ktoré v zmysle ust. § 37 ods. 1 zákona o Policajnom zbore sú priznávané príslušníkom Policajného zboru, sú v zásadnom rozpore s právomocami, ktoré operatívno-pátraciemu orgánu priznáva Trestný poriadok. V ustanovení § 158 ods. 4 Tr. poriadku je obsiahnutý zákaz vykonávať úkony podľa 4. a 5. hlavy Tr. poriadku, pred začatím trestného stíhania s výnimkou neodkladných a neopakovateľných úkonov podľa § 158 ods. 6 Tr. poriadku. Okrem toho vykonávaním týchto úkonov Trestný poriadok poveruje prokurátora, vyšetrovateľa, resp. policajný orgán.7)

Zhodný názor v podstate zastáva aj I. Šimovček: „Previerkou indikátorov trestnej činnosti cestou využívania špeciálnych prostriedkov (informačno-technických) nie je možné získať dôkazy, je len možné získať informácie, poukazujúce na zdroje informácií, ktoré by sa mohli stať dôkazmi v prípade ich zadováženia spôsobmi predpokladanými ustanoveniami Trestného poriadku.8)

V ust. § 38 ods. 3 ZPZ je síce využitie informačno-technických prostriedkov obmedzené iba na dosiahnutie účelu, ktorý predpokladá ust. § 36 cit. zákona, teda na odhaľovanie trestnej činnosti a na zisťovanie páchateľov, avšak ust. § 38 ods. 3 citovaného zákona je v rozpore s ust. § 37 ods. 1 cit. zákona, ktoré predpokladá použitie uvedených prostriedkov aj na účely zabezpečenia nevyhnutných dôkazov pre účely trestného konania. Ust. § 37 ods. 1 cit. zákona konkretizuje účel použitia informačno-technických prostriedkov predpokladaných v ust. § 36 cit. zákona.9)

V súvislosti s uvedeným vyvstáva aj ďalšia otázka, ktorá vyplýva z ust. § 37 ods. 1 ZPZ, a síce čo mal zákonodarca na mysli, ak priznáva Policajnému zboru možnosť využiť informačno-technické prostriedky len v prípade, keď odhaľovanie trestných činov uvedených v § 36 ZPZ, zisťovanie ich páchateľov a zabezpečovanie nevyhnutných dôkazov pre trestné konanie by bolo inými spôsobmi neúčinné alebo podstatne sťažené? Rovnako otázka vyvstáva aj v súvislosti s ust. § 38 ods. 5 ZPZ, ktoré umožňuje informácie získané informačno-technickými prostriedkami výnimočne použiť ako dôkaz, ak takýto dôkaz nemožno získať iným spôsobom. Mal zákonodarca v danom prípade hádam na mysli to, že podstatné sťaženie alebo neúčinnosť iných spôsobov by bolo spôsobené použitím procesných prostriedkov a spôsobov? Z uvedeného by potom vyplývalo, že ak je zabezpečenie nevyhnutných dôkazov pre trestné konanie s využitím procesných prostriedkov a spôsobov neúčinné alebo podstatne sťažené, môže Policajný zbor využiť aj neprocesné prostriedky a postupy, vrátane informačno-technických prostriedkov.10)

Informačno-technické prostriedky, tak ako predpokladá ust. § 35 písmeno c) až e), by mali byť použité na vyhľadávanie, otváranie, skúmanie dopravovaných zásielok, na zaznamenanie telekomunikačnej prevádzky, ako aj na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov. Ustanovenie § 35 a nadväzne § 38 ZPZ umožňuje zásahy do subjektívnych práv a slobôd občanov zaručených okrem iných právnych noriem aj Ústavou Slovenskej republiky (porovnaj čl. 16 ods. 1, 21, 22 Ústavy SR).

Dopravovanú zásielku, vydanú podľa ust. § 86 ods. 1 a 2 Tr. poriadku, smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán; vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrebuje na otvorenie zásielky súhlas prokurátora (porov. § 87 ods. 1 Tr. poriadku). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dopravovanú zásielku v trestnom konaní môže otvoriť len predseda senátu, prokurátor, resp, vyšetrovateľ a policajný orgán s predchádzajúcim súhlasom prokurátora. Z citovaného ustanovenia ďalej vyplýva, že otvoriť dopravovanú zásielku je možné len v priebehu trestného konania, po začatí trestného stíhania. Pred začatím trestného stíhania je otvorenie zásielky prípustné len v tom prípade, ak ide o neodkladný alebo neopakovateľný úkon podľa § 158 ods. 6 Tr. poriadku. Trestný poriadok teda nepredpokladá zásahy do prepravovaných zásielok v súvislosti s trestným konaním aj mimo trestného konania a už vôbec nepredpokladá zverenie uvedeného úkonu operatívno-pátraciemu orgánu (Policajný zbor).

Obdobný problém vyvstáva aj v súvislosti so zaznamenávaním telekomunikačnej prevádzky podľa § 35 písm. f) ZPZ, ktorý je úkonom zrejme rovnakého charakteru, ako odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 88 Tr. poriadku. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky je možné vykonávať po začatí trestného stíhania, výnimočne ak má charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu v zmysle § 158 ods. 6 Tr. poriadku aj pred začatím trestného stíhania, avšak v rámci prípravného konania.

V zmysle ust. § 37 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky s využitím informačno-technických prostriedkov, prichádza do úvahy už pri odhaľovaní trestných činov uvedených v § 36 ZPZ, teda mimo trestného konania. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v konaní pred súdom nariaďuje predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor (porov. § 88 ods. 1 Tr. por.). Použitie informačno-technických prostriedkov za účelom zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky nariaďuje - odsúhlasuje sudca (porov. § 37 ods. 2 zákona o Policajnom zbore). Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v trestnom konaní vykonáva policajný orgán na základe príkazu, či už predsedu senátu alebo prokurátora (porov. § 88 ods. 2 Tr. por.).11)

Z uvedeného vyplýva, že kým v trestnom konaní výkon odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky zabezpečuje policajný orgán, pri odhaľovaní trestných činov uvedených v § 36 ZPZ môže nielen zabezpečovať, ale aj vykonávať odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ktorákoľvek zložka Policajného zboru, teda nielen policajný orgán.

Som toho názoru, že zásahy do občianskych práv a slobôd garantovaných aj Ústavou Slovenskej republiky, nech už sa budú realizovať na základe ustanovení zákona o Policajnom zbore, alebo Trestného poriadku, dotknutý subjekt pociťuje rovnakou intenzitou, preto aj podmienky, za ktorých sa budú uvedené zásahy do občianskych práv a slobôd uskutočňovať, musia byť obdobné, ak nie rovnaké.

Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že tu ide zrejme o kolíziu medzi Trestným poriadkom a Zákonom o Policajnom zbore v spomínaných ustanoveniach. V danom prípade ide o kolíziu dvoch normatívnych právnych aktov rovnakej právnej sily, aj v jednom, aj v druhom prípade ide o zákony, ktoré majú všeobecnú záväznosť. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, ktoré z kolíznych ustanovení oboch zákonov sú účinné, a teda všeobecne záväzné, a podľa ktorých ustanovení majú postupovať dotknuté orgány. Odpoveď na uvedenú otázku by mohli dať spoločné prechodné a záverečné ustanovenia neskôr účinného zákona, teda zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Slovenskej republiky. Tieto ustanovenia by mali obsahovať aj derogačnú klauzulu, ktorá by uvedenú kolíznu situáciu riešila. V danom prípade však Zákon o Policajnom zbore vo svojej derogačnej klauzule spomínanú kolíziu dvoch normatívnych právnych aktov rovnakej právnej sily nerieši. Na vyriešenie uvedenej situácie sa nám núka možnosť podpôrne využiť derogačné výkladové pravidlá:
a) Lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší skorší);
b) Lex posterior specialis derogat legi priori generali (neskorší špeciálny zákon ruší skorší generálny zákon).

Avšak legislatívne pravidlá vlády v otázke derogačných výkladových pravidiel stanovujú, že v legislatívnej praxi nie je prípustné spoliehať sa na interpretačné pravidlá, hoci všeobecne uznávané. Okrem toho derogačné výkladové pravidlá nemajú všeobecnú záväznosť.12)

V danom prípade nie je možné ponechať výklad kolidujúcich si ustanovení spomínaných zákonov na derogačné výkladové pravidlá, nakoľko predmetné kolidujúce si ustanovenia sa dotýkajú základných občianskych práv a slobôd, zaručených Ústavou Slovenskej republiky. Trestný poriadok vylučuje možnosť použitia výkladového pravidla, ku ktorému patrí aj analógia, v prípadoch, ak by tým mohli byť dotknuté základné občianske práva a slobody. Z uvedeného vyplýva, že derogačné výkladové pravidlá nemôžu byť postavené na úroveň Ústavy Slovenskej republiky a záujmov, ktoré sú ňou chránené. Náš právny poriadok je prísne zákonným poriadkom a neumožňuje nahrádzať zákonné medzery výkladom, ktorý by mohol určitý stav prejudikovať.

Pokiaľ ide o normatívne vyjadrenie informačno-technických prostriedkov, som tohto názoru, že tieto by mali byť predmetom úpravy Trestného poriadku, resp. Trestný poriadok by mal obsahovať aspoň ich rámcovú úpravu a konkretizácia ich účelu, obsahu a formy by mala byť predmetom úpravy z. č. 171/1993 Z. z., ZPZ.

Prostriedky operatívno-pátracej činnosti

Operatívno-pátracie prostriedky rovnako ako prostriedky informačno-technické slúžia na previerku podnetov na začatie trestného stíhania (príznakov - indikátorov trestnej činnosti), a teda na vyhľadávanie prameňov dôkazov, z ktorých orgány činné v trestnom konaní s využitím dôkazných prostriedkov môžu získať informácie dôkaznej hodnoty - dôkaz.

Operatívno-pátracie prostriedky, ako som už uviedol, by mali byť využité v tom prípade, ak existuje kvalitatívne nižší stupeň podozrenia z trestnej činnosti, ako v prípade použitia informačno-technických prostriedkov.

Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti v zmysle ust. § 39 ods. 1 zákona o Policajnom zbore sa rozumejú sledovanie osôb a vecí, agent, kriminálne spravodajstvo, používanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, objekty a miesta používané pod legendou a predstieraný prevod vecí.

Policajný zbor je oprávnený používať prostriedky operatívno-pátracej činnosti pri odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri zisťovaní ich páchateľov, pri zabezpečovaní ochrany určitých osôb, strážených objektov, ochrany štátnej hranice a v prípadoch uvedených v § 36 ZPZ, § 39 ods. 2 ZPZ.

Účel použitia operatívno-pátracích prostriedkov je vymedzený na rozdiel od informačno-technických prostriedkov pomerne široko, nakoľko sa vzťahuje na všetky úmyselné trestné činy. Účel - cieľ použitia operatívno-pátracích prostriedkov je rovnako upravený aj v interných normách. Operatívno-pátracia činnosť smeruje k rýchlemu a úplnému objasneniu trestnej činnosti, k jej zadokumentovaniu a zisteniu jej rozsahu.

Na rozdiel od informačno-technických prostriedkov, v zákone o Policajnom zbore nie sú upravené podmienky použitia operatívno-pátracích prostriedkov, a to aj napriek tomu, že účel ich použitia je širší ako v prípade informačno-technických prostriedkov (porov. § 37 ZPZ). V zákone o Policajnom zbore nie sú teda obsiahnuté žiadne garancie pred zneužitím operatívno-pátracích prostriedkov na iné účely než tie, ktoré sú vyjadrené v ust. § 39 ods. 2 ZPZ.

Táto absencia normatívnej úpravy podmienok použitia operatívno-pátracích prostriedkov je o to zarážajúcejšia, že účel ich použitia je širší ako v prípade použitia informačno-technických prostriedkov, môžu byť využívané už pri menšej „kvalite“ podozrenia z trestnej činnosti, avšak rovnako ako informačno-technické prostriedky zasahujú do základných občianskych práv a slobôd. V uvedenom smere existuje jediná výnimka, a to pokiaľ ide o podmienky použitia agenta, ktoré sú normatívne vyjadrené v ust. § 88 písm. b) Tr. poriadku. Kriminálne spravodajstvo, ochrana policajta, ako aj krycie doklady (porov. ust. § 39 písm. a), b), § 40 ZPZ) ako operatívno-pátracie prostriedky slúžia predovšetkým na vytvorenie podmienok na použitie agenta (§ 88 písm. b) Tr. por.).

Jedným z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti sú aj krycie doklady (§ 40 ZPZ). Krycími dokladmi sa rozumejú listiny a predmety slúžiace na utajenie skutočnej totožnosti policajta a svedka (porov. § 40 ods. 1 ZPZ). Zákon o Policajnom zbore však vymedzuje v ust. § 40 ods. 2, aj krycie doklady v zmysle negatívnom, teda tie doklady, ktoré nesmú byť použité ako krycie. Ide o výpočet taxatívny.

Krycím dokladom nesmie byť:
a) preukaz poslanca Národnej rady Slovenskej republiky;
b) preukaz člena vlády Slovenskej republiky;
c) služobný preukaz sudcu,
d) služobný preukaz prokurátora;
e) diplomatický pas (§ 40 ods. 2 ZPZ).

Citované ustanovenie § 40 ods. 2 zákona o Policajnom zbore, taxatívnym vymedzením dokladov, ktoré nemôžu mať charakter krycích dokladov, zároveň umožňuje Policajnému zboru všetky ostatné doklady používať na účel vyjadrený v ust. § 39 ods. 2 ZPZ. V praktickej rovine, predovšetkým v súvislosti s trestným konaním, môžu vzniknúť problémy, pokiaľ by ako krycí doklad mal byť použitý preukaz advokáta. Predovšetkým nie je vyriešená otázka, či a do akej miery je príslušník polície, ktorý sa vydáva za advokáta, povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s „poskytovaním právnej pomoci“, tak ako to vyplýva z ust. § 18 ods. 1 zákona č. 132/1990 Zb., O advokácii.

Som toho názoru, že povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na policajta, ktorý využije advokátsky preukaz ako krycí doklad. V takom prípade však vyvstáva otázka, aký účel by malo využitie policajta, ktorý vystupuje s advokátskym preukazom ako krycím dokladom? V tejto súvislosti som toho názoru, že informácie, ktoré by takto policajt získal, sa môžu využiť len ak na vyhľadanie prameňa dôkazu, čím vlastne by bol aj naplnený účel sledovaný využitím uvedeného operatívno-pátracieho prostriedku. Teda takto získané informácie môžu mať nanajvýš taktickú hodnotu a v prípade, ak by sme ich chceli využiť v priebehu trestného konania, potom ich treba „sprocesniť“, s využitím procesných prostriedkov upravených v Trestnom poriadku. Nezodpovedaná však zostáva otázka zodpovednosti za škodu, ktorá môže byť v súvislosti s použitím uvedeného operatívno-pátracieho prostriedku spôsobená klientovi. Advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie (§ 21 ods. 1 Zákona o advokácii). Zodpovedá policajt za škodu, ktorú spôsobil klientovi pri poskytovaní právnej pomoci, resp. pri inom úkone, tak ako to predpokladá ust. § 1 ods. 2 Zákona o advokácii?

Na zreteli treba mať aj etický aspekt celého problému, kedy klient v dobrej viere uvedie aj také skutočnosti, ktoré by za iných okolností neuviedol, využívajúc svojich práv odoprieť výpoveď, ktoré mu priznáva Trestný poriadok (porov. ust. § 100 Tr. por.). Zákon o Policajnom zbore v ust. § 40 ods. 2 rovnako neuvádza, či ako krycí doklad môže slúžiť preukaz člena Najvyššieho kontrolného úradu, preukaz prezidenta či preukaz guvernéra Slovenskej národnej banky, tak ako to upravuje ust. § 34 ods. 2 zákona ČNR o Polícii České republiky.

Ak vychádzame striktne z dikcie ust. § 40 ods. 2 zákona o Policajnom zbore, v ktorom je obsiahnutý taxatívny výpočet tých preukazov, ktoré nesmú byť použité ako krycie doklady, potom preukaz člena Najvyššieho kontrolného úradu, guvernéra Slovenskej národnej banky či prezidenta Slovenskej republiky môžu byť využité ako krycie doklady.13)

O niečo zložitejšia situácia môže nastať v prípade, ak uvedené doklady budú použité na utajenie totožnosti svedka. V prípade svedka neexistuje zodpovedajúci kontrolný ani garančný systém, ktorý by zabezpečoval dodržiavanie podmienok, za akých bol krycí doklad vystavený.

Problémy obdobného charakteru vyvstávajú aj v súvislosti s využitím agenta ako operatívno-pátracieho prostriedku (§ 39 ods. 1 ZPZ). Zákon o Policajnom zbore neupravuje, kto môže byť agentom, ani podmienky jeho použitia. V tejto súvislosti odkazuje na úpravu obsiahnutú v ust. § 88 písm. b) Tr. poriadku (porov. § 39 ods. 1 ZPZ). Je pravdou, že v Trestnom poriadku, na ktorý zákon o Policajnom zbore odkazuje, sú upravené uvedené otázky, avšak predmetná úprava sa vzťahuje na trestné konanie. Trestný poriadok v ust. § 88 písm. b) ods. 6 pripúšťa, v prípade ak vec neznesie odklad, použitie agenta na príkaz prokurátora, a to aj mimo prípravného konania, avšak nazdávam sa, že ide o použitie agenta v tzv. predprípravnom konaní, teda úseku trestného konania, ktorý začína prijatím podnetu na začatie trestného stíhania a končí začatím prípravného konania, teda začatím trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Tr. poriadku.

Som toho názoru, že predmetné ustanovenie § 88 písm. b) ods. 6 Tr. por. nie je možné vykladať extenzívne, a to aj z toho dôvodu, že použitím agenta dochádza k zásahom do základných občianskych práv a slobôd. Nič na veci nemení ani skutočnosť, že príkaz na použitie agenta, ktorý vydal prokurátor aj mimo prípravného konania, musí byť v lehote 3 dní dodatočne potvrdený sudcom, inak stráca platnosť (porov. § 88 písm. b) ods. 6 posledná veta Tr. por.). Ide síce o podobnosť úpravy podmienok použitia informačno-technických prostriedkov obsiahnutých v ust. § 37 ods. 4 zákona o Policajnom zbore, avšak nič viac.

Ak zákonodarca mal zámer normatívne upraviť podmienky použitia agenta mimo trestného konania v ust. § 88 písm. b) ods. 6 Tr. por., potom to mal jednoznačne deklarovať aj v citovanom ustanovení. Potom ale zákonná dikcia ust. § 88 písm. b) ods. 6 musí byť zmenená následným spôsobom: „Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor použitie agenta, ktoré nie je spojené so vstupom do bytu iného, príkaz uvedený v ods. 5 dať aj mimo trestného konania.“ Obdobným spôsobom je potrebné upraviť normatívne znenie tých ustanovení Trestného poriadku, ktoré pripúšťajú využitie ďalších procesných inštitútov na odhaľovanie trestnej činnosti mimo prípravného konania (porov. ust. § 79 písm. c) ods. 2 - zaistenie účtu, § 88 písm. a) ods. 3 kontrolovaná dodávka).

Romža, S.
Normatívna úprava informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti v slovenskom právnom poriadku
SÚHRN

Využívanie informačno-technických a operatívno-pátracích prostriedkov pri odhaľovaní a objasňovaní trestnej činnosti je témou permanentne aktuálnou, už aj z toho dôvodu, že ich aplikáciou dochádza k zásahom do občianskych práv a slobôd dotknutých osôb.

V súvislosti s nedokonalou normatívnou úpravou uvedených prostriedkov v praxi vznikajú problémy vo viacerých smeroch:
nedokonalá normatívna úprava podmienok, za ktorých je možné uvedené prostriedky využívať;
nedokonalé normatívne garancie pred ich zneužitím;
normatívne nepresnosti týkajúce sa subjektov, ktoré sú oprávnené uvedené prostriedky využívať;
možnosti využitia informácií získaných uvedenými prostriedkami na dôkazné účely;
kolízia normatívnej úpravy podmienok, za ktorých sa môžu uvedené prostriedky využívať podľa ustanovení zákona č. 171/1993 Zb. z., o Policajnom zbore SR a ustanovení Trestného poriadku.

K odstráneniu možných problémov by v Slovenskej republike napomohla novela normatívnej úpravy uvedených prostriedkov tak v zákone č. 171/1993 Zb. z., o Policajnom zbore, ako aj v Trestnom poriadku, a to spôsobom prezentovaným v predmetnom príspevku.

Romža, S.
Normative regulations for means used in information technology and in operationally-investigative activities in Slovak rule of law
SUMMARY

The application of information technology devices and of operationally-investigative means in detecting and explaining criminal activities are permanently a topical matter, the reason being among other things the fact that using them means an encroachment upon civil rights and freedom of the people involved.

Due to imperfect legislative regulations regarding the application of the above mentioned means in practice, several kinds of problems arise:
an imperfect legislative treatment of conditions under which these means can be used;
imperfect normative quarantie against their misuse;
insufficient normative specifications regarding the subjects authorized to use these means;
problematic possibilities of using information thus gained as evidence;
a collision of the normative treatment of conditions under which the above stated means can be applied, according to the act no. 171/1993, about The Police of the Slovak Republic and the Establishment of the Code of Criminal Procedure.

In respect to means used in information technology and in operationally-investigative activities, an amendment of the above mentioned act would help preventing the possible difficulties, in a way that is presented in this article.

Romža, S.
Normative Regelung der informativ-technischen Mittel und der Mittel der operativ fahndenden Tätigkeit in der slowakischen Rechtsordnung
ZUSAMMENFASSUNG

Die Ausnutzung der informativ-technischen und operativ fahndenden Mittel bei der Aufdeckung und Aufklärung der Straftätigkeit ist ein permanent aktuelles Thema, schon aus dem Grunde, dass bei derer Applikation zu einer Einmischung in die Menschensrechte und Freiheiten betreffender Personen kommt.

Im Zusammenhang mit der mangelhaften normativen Regelung der angeführten Mittel entstehen in Praxis Probleme in mehreren Richtungen:
mangelhafte normative Regelung der Bedingungen, in denen man angeführte Mittel ausnutzen kann,
mangelhafte normative Garantien wegen eines Missbrauchs,
normative Ungenauigkeiten betreffend Subjekte, die die Kompetenz haben die angeführten Mittel auszunutzen,
Möglichkeiten der Ausnutzung der Informationen durch diese angeführten Mittel für Beweiszwecke,
Kollision der normativen Regelung der Bedingungen, die die Ausnutzung der angeführten Mittel nach dem Polizeigesetz Nr. 171/1993 der Sammlung der Slowakischen Republik und nach den Bestimmungen der Strafprozessordnung möglich machen.

Zur Beseitigung dieser möglichen Probleme in der Slowakischen Republik könnte eine Novelle der normativen Regelung der angeführten Mittel wie im Polizeigesetz Nr. 171//1993 der Gesetzsammlung als auch in der Strafprozessordnung helfend sein und zwar auf Art und Weise, wie in diesem Beitrag präsentiert ist.

OBSAH / CONTENTS / INHALT

1) Šámal, P. - Král, V. - Baxa, J. - Púry, F.: Trestní řád, komentář. Praha, C. H. Beck, 1995, s. 431.

2) Lammich, S.: Operativně pátrací prostředky a operativní technika jako prostředek boje proti organizované kriminalitě v zemích střední a východní Evropy. Kriminalistika, 1996, 4, s. 312.

3) Šimovček, I.: Podnety k vyšetrovaniu trestnej činnosti (habilitačná práca). Bratislava, Právnická fakulta UK, 1992, s. 22.

4) Porovnaj zákon č. 367/2000 Zb., o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

5) Porovnaj ust. § 41 ods. 2 z. č. 140/1961 Zb. v znení noviel.

6) Romža, S.: Využitie informačno-technických prostriedkov pri odhaľovaní a objasňovaní trestnej činnosti. Kriminalistika a jej význam pre rozvoj bezpečnostných disciplín (Zborník materiálov z vedeckého seminára konaného dňa 16. 3. 1994), Bratislava, 1994, s. 121. Romža, S.: Prostriedky donútenia pred začatím trestného stíhania. Acta iuridica cossoviensia 21, Košice, 1998, s. 156.

7) Mathern, V.: Dokazovanie v čs. trestnom procese. Bratislava, Obzor 1984, s. 51, 178 a 207. Rovnako porovnaj Přenosil, G.: Ochrana práv občana v trestním řízení a v zákone o SNB. Praha, Academia 1969, s. 21.

8) Citované dielo v poznámke č. 3, s. 23.

9) Citované dielo v poznámke č. 6, s. 22.

01) Citované dielo v poznámke č. 6, s. 5.

11) V tejto súvislosti pozri aj diela uvádzajúce obdobné inštitúty v USA, Veľkej Británii a Kanade, najmä Repík, B.: Požadavky Europské úmluvy lidských práv na trestní proces. Praha, Bulletin advokácie 1993, 3, s. 27; Watt, D.: Invasion of privacy under Bill C - 109: an overview, Criminal law intensive study program, Canada, Cornwall, May 1994. The Declaration of independence and the Constitution of the United states of America, United states Governmant printing office, 1979.

12) Prusák, J.: Kapitoly z teórie štátu a práva. Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 1993, s. 192 a 193.

13) Citované dielo v poznámke č. 6, s. 6.

Copyright © 2001 Ministerstvo vnitra České republiky
| úvodní stránka |