Kriminalistika čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi |
ročník XXXIV 1/2001 |
Každé dosiahnutie najvyššej méty je nielen príležitosťou na zamyslenie sa nad cestou, ktorá k nej viedla, ale zároveň aj možnosťou oboznámiť s ňou všetkých, ktorí v akomkoľvek jej úseku pri nej stáli. Jednými z nich sú i čitatelia tohoto periodika, ktorí prof. Ing. Václava Krajníka, CSc., poznajú z jeho príspevkov.
Narodil sa v malej východoslovenskej obci Rovné neďaleko Humenného v roku 1947. Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej, kde študoval odbor fyzikálna chémia, úspešne ukončil v r. 1972.
Predznačením jeho životnej dráhy bolo zrejme už to, že po absolvovaní vysokoškolského štúdia začal pracovať v podnikovom výskume n. p. Chemlon Humenné. Logickým vyústením jeho pracovného zaradenia bolo prihlásenie sa do vedeckej ašpirantúry v r. 1977, ktorú absolvoval v roku 1983 na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe v odbore makromolekulárna chémia.
Medzitým zmenil zamestnávateľa, prešiel na federálne ministerstvo vnútra, kde najskôr začal pracovať vo Vedeckovýskumnom ústave FMV, neskôr v Oddelení klinickej biochémie Nemocnice s poliklinikou MV. V roku 1983 začal prednášať na Fakulte vyšetrovania VŠ ZNB v Bratislave, kde sa špecializoval na kriminalistiku. Po vzniku Akadémie PZ krátko pôsobil na Katedre hraničnej a cudzineckej polície, od roku 1994 potom pôsobí na Katedre kriminalistiky a forenzných disciplín, v súčasnosti ako jej vedúci.
Tematické zameranie vedeckého záujmu prof. Ing. V. Krajníka, CSc., prirodzene vyplýva z jeho pracovného zaradenia, pričom veľmi logicky obsahuje vývin od rozpracovania čiastkových problémov kriminalistickej techniky, akými boli fyzikálne spektrálne metódy a metódy chromatografických analýz. V tejto oblasti dosiahol úspechy v analýze povýbuchových splodín, k čomu významne prispela aj ocenená práca Nitrate Determination in Residues after Industrial and Military Explosives by Ion Chromatography (In: Aplikation Note F 333, Tessek A/S, Denmark, 1990).
Prechodom do služieb MV začína sa orientovať na problematiku kriminalistickej vedy, predovšetkým na otázky kriminalistickej techniky, identifikácie osôb a vecí a možnosti skúmania pamäťovej stopy. Známa je jeho monografická práca Kriminalistická identifikácia (Bratislava, Akadémia PZ 1997).
Rozpracúval možnosti aplikácie chemických metód na problematiku kriminalistiky so zameraním na aplikáciu fyzikálnochemických analytických metód v toxikológii. V práci Určovanie druhovej príslušnosti výbušnín z povýbuchových splodín (In: Čs. kriminalistika, 1988, č. 3) sa spolu s Ľudovítom Letošťákom zameriaval na analýzu výbušnín a skúmanie výbušných systémov, kde ako prví v ČSFR použili metódu kvapalinovej chromatografie.
Vypracoval aj jedinečnú metódu posudzovania rozbušky a originálne vyriešil spôsob odberu a spracúvania vzorky z miesta výbuchu výbušného systému, o čom informoval odbornú verejnosť v spoločnom príspevku s Ľudovítom Letošťákom pod názvom Niektoré možnosti skúmania povýbuchových splodín pre zistenie druhovej príslušnosti častí výbušného systému (In: Čs. kriminalistika, 1990, č. 3-4, s. 223-226). Nemožno tiež nespomenúť technicky zaujímavú metódu aplikácie plazmovej spektrálnej analýzy s indukčne viazanou plazmou.
Významné sú jeho práce z oblasti kriminalistickej biológie. Ako prvý v ČSFR vypracoval metódu zaisťovania a skúmania biologického obsahu daktyloskopickej stopy. V tejto oblasti publikoval vedecky zaujímavú prácu Biologický obsah daktyloskopických stôp (In: Kriminalistika a jej význam pre rozvoj bezpečnostných disciplín. Bratislava, Akadémia PZ SR 1994, s. 135-140) so zameraním na posudzovanie sily sekretorstva krvných skupinových vlastností. V oblasti kriminalistickej biológie logicky ďalej pokračuje prácami z molekulárnej biológie zameranými na analýzu DNA pri skúmaní biologických stôp (Krajník, V. - Kadassi, Ľ. - Ferák, V.: Súčasné možnosti analýzy DNA pri skúmaní biologických stôp. In: Kriminalistika, aktuálne problémy súčasnej spoločnosti. Bratislava, Inštitút FMV pre výchovu a vzdelávanie 1991).
V ostatných rokoch orientuje svoju vedeckú činnosť na kriminalistickú identifikáciu, identifikáciu systémov, ako aj na problémy kriminalistickej identifikácie v kriminalistickej taktike a kriminalistického skúmania. Túto problematiku spracoval v zaujímavej monografii Kriminalistické skúmanie (Bratislava, Akadémia PZ 2000).
Značných úspechov dosiahol aj v oblasti využívania pachových stôp v kriminalistickej praxi, kde sa zameriaval predovšetkým na analýzu ľudského pachu a skúmanie pachových konzerv.
Ako vidno, vedecká činnosť prof. Ing. Václava Krajníka, CSc., vedúceho Katedry kriminalistiky a forenzných disciplín Akadémie PZ v Bratislave sa vo svojich začiatkoch sústreďovala do oblastí kriminalistickej techniky a neskôr na všeobecné teoretické problémy kriminalistickej, bezpečnostnej a policajnej vedy. Odborom jeho vedeckej profilácie je kriminalistika, kriminalistická technika a kriminalistická taktika. Významný je aj jeho podiel pri tvorbe vysokoškolských učebníc kriminalistiky.
Doterajším zavŕšením tejto bohatej vedeckej práce, za ktorou sa skrýva nemenej bohatá pedagogická i organizačná činnosť, bola potom inauguračná prednáška na tému Hlavné smery rozvoja kriminalistiky, ktorú predniesol 12. 9. 2000. Vedecká rada Akadémie PZ v Bratislave jeho menovanie za profesora schválila. Menovací dekrét mu odovzdal prezident Slovenskej republiky 5. decembra 2000.
V mene jeho spolupracovníkov ako aj čitateľov tohoto periodika prof. Ing. Václavovi Krajníkovi, CSc., srdečne blahoželáme a želáme mu ešte veľa vedeckej, pedagogickej a organizačnej erudície na zúročenie a zhodnotenie nielen doterajších jeho vedeckých poznatkov, ale aj na ich ďalšie rozvíjanie a obohacovanie.