Čtvrtletník Kriminalistika



Číslo 4/2005

Zahraničí

Nové trestné kódexy na Slovensku

prof. JUDr. Jaroslav Ivor, CSc., JUDr. Jozef Záhora, PhD., Katedra trestného práva, Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Doterajšie trestnoprávné kódexy boli prijaté v roku 1961 a účinnosť bola stanovená od 1. 1. 1962. Vychádzali z vtedajších požiadaviek kladených socialistickou spoločnosťou na trestné právo, zdôrazňujúc prioritnú ochranu socialistického Československa pred ochranou života a zdravia. November 1989 priniesol zmenu nielen politicko-spoločenskú vo vtedajšom Československu, ale naštartoval aj množstvo nevyhnutných zmien v celom právnom poriadku štátu. Trestný zákon za dobu svojej účinnosti novelizovaný bezmála 40 krát, Trestný poriadok bezmála 30 krát.

Pokusov o rekodifikáciu bolo už viac, najmä po roku 1989. Legislatívny zámer Trestného zákona a Trestného poriadku bol schválený na rokovaní vlády 31. mája 2000 a na jeho zásadách boli spracované vládne návrhy Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré boli v apríli resp. máji 2004 predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Proces schvaľovania v parlamente trval viac ako rok.

Dňa 20. mája 2005 Národná rada Slovenskej republiky schválila nový Trestný zákon, publikovaný v Zbierke zákonov 2. 7. 2005, pod číslom 300/2005 Z. z. Dňa 24. mája 2005 Národná rada SR schválila nový Trestný poriadok, publikovaný v Zbierke zákonov 2. 7. 2005, pod číslom 301/2005 Z. z. Trestný zákon a Trestný poriadok nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2006.

TRESTNÝ ZÁKON

Podobne ako doterajší Trestný zákon pozostáva z troch častí - všeobecnej, osobitnej a spoločných, prechodných a záverečných ustanovení.

V prvej hlave všeobecnej časti Trestný zákon vymedzuje pôsobnosť zákona a základy trestnej zodpovednosti. Zákon, podobne ako teória trestného práva, rozlišuje časovú, územnú, osobnú pôsobnosť a pôsobnosť podľa medzinárodných zmlúv. Pri časovej pôsobnosti nový Trestný zákon preberá v zásade s určitými formulačnými zmenami doterajšiu úpravu. Oproti doterajšej právnej úprave sa však zrozumiteľnejšie vyjadruje zásada použitia neskoršieho zákona, a to ktoréhokoľvek do doby, než sa rozhoduje o trestnom čine, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší. Zároveň sa ustanovenie § 2 v odseku 2 výslovne dopĺňa aj o trest, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Uplatňuje sa tu zásada uvedená v čl. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „uložený trest nesmie byť prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu“.

Územná pôsobnosť, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa spravuje výlučne zásadou teritoriality. Ostatné zásady, ktorými bola v doterajšej právnej úprave určovaná územná pôsobnosť ako zásada personality a univerziality, boli presunuté do osobnej pôsobnosti a zásada ochrany bola vypustená. V novom zákone je však namiesto nej v § 5 zakotvený pasívny princíp personality - „Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť obzvlášť závažného zločinu, ak bol čin spáchaný mimo územia Slovenskej republiky proti občanovi Slovenskej republiky a v mieste činu je čin trestný alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci.“

V druhom diele s názvom Základy trestnej zodpovednosti je niekoľko podstatných zmien. V § 8 je trestný čin definovaný ako "protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak". V tomto ustanovení dochádza k najväčšej zmene oproti doterajšej právnej úprave, ktorá vychádzala z materiálneho ponímania trestného činu. Podľa dôvodovej správy je to prechod na formálne chápanie trestného činu - "Preto došlo k vypusteniu pojmu spoločenská nebezpečnosť, ktorého používanie v justičnej praxi bolo často krát preceňované, ba dokonca zneužívané ako v prospech tak aj v neprospech páchateľov trestnej činnosti. Formálne chápanie trestného činu umožní súčasne orgánom činným v trestnom konaní sústrediť sa na základné otázky trestného konania, a to zistenie trestného činu a jeho páchateľa." Aj napriek takto deklarovanému čisto formálnemu chápaniu trestného činu, pri prečinoch zákonodarca uvádza: „Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná“ (u mladistvého malá). Pri takejto konštrukcii to znamená čisto formálne chápanie v prípade kategórie zločinov, ale u prečinov formálne chápanie, doplnené materiálnym korektívom.

Ďalšou významnou zmenou v tomto diele je aj kategorizácia trestných činov. Trestné činy sa delia na prečiny a zločiny. Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov. Osobitným druhom zločinu je obzvlášť závažný zločin - „zločin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov“.

V rámci vývinových štádií trestného činu nová právna úprava neprináša veľké rozdiely. Príprava je možná iba k zločinu a medzi formy prípravy na zločin bolo zaradené aj objednávanie zločinu. Objednávateľ je tiež aj forma účastníctva na trestnom čine.

Zavinenie je tiež v podstate prebrané z doterajšej právnej úpravy. Za určitý nedostatok pri zavinení považujeme, že v Trestnom zákone zákonodarca výslovne neupravil otázku omylu. S výnimkou omylu pri nutnej obrane zákon otázku omylu nerieši a ponecháva to len na teóriu trestného práva a výklad orgánov činných v trestnom konaní.

Otázka veku a nepríčetnosti je v Trestnom zákone zaradená do kategórie okolností vylučujúcu trestnú zodpovednosť. Pri definovaní veku trestne zodpovedného páchateľa došlo k ďalšej mimoriadne závažnej zmene, keď hranica trestnej zodpovednosti bola znížená z pätnásť na štrnásť rokov. V ustanoveniach o trestnom stíhaní mladistvých § 95 ods. 1 je súčasne zakotvená tzv. poistka proti nesprávnemu stíhaniu detí v podobe dôsledného skúmania mentálnej vyspelosti páchateľov, ktorí prekročili štrnásty rok veku. "Mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný." Pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.

Ďalšou kategóriu, v ktorej sa vykonali podstatné zmeny, sú okolnosti vylučujúce protiprávnosť. Popri už doteraz existujúcich okolnostiach ako nutná obrana, krajná núdza, oprávnené použitie zbrane, výkon práva a povinnosti, súhlas poškodeného a plnenie úlohy agenta zákon zavádza novú okolnosť, a to dovolené riziko. Pri ostatných dochádza k spresneniu podmienok ich uplatňovania.

Pri krajnej núdzi zákonodarca bez bližšieho odôvodnenia rozširuje zásadu proporcionality tak, že spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Logickým a gramatickým výkladom "zjavne závažnejší" môžeme dospieť k záveru, že následok pri krajnej núdzi môže byť rovnako závažný ako ten, ktorý hrozil. Nevieme čo viedlo zákonodarcu k takémuto rozšíreniu zásady proporcionality, ale sme toho názoru, že takýmto rozšírením hraníc krajnej núdze stráca tento inštitút svoj význam, lebo osoba konajúca v krajnej núdzi môže obetovať rovnocenný záujem na záchranu iného rovnocenného záujmu (napr. obetujem život iného aby som zachránil svoj život). Z logiky veci vyplýva, že v krajnej núdzi, kde následok spravidla postihuje osobu, ktorá stav nebezpečia nevyvolala, nemôžem „preniesť“ nebezpečenstvo, ktoré mi hrozí resp. následok takéhoto nebezpečenstva, na inú osobu. Uvedené rozšírenie je aj v rozpore s judikatúrou súdov. Do krajnej núdze sa doplnila aj podmienka z teórie trestného práva a to, že krajnej núdze sa nemôže dovolávať ten, kto je povinný ho podľa všeobecne záväzného predpisu znášať.

Zásada proporcionality u nutnej obrany vyjadrená tým, že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku, bola zachovaná, avšak zákon presnejšie vyjadruje, z čoho pri jej posudzovaní je nutné vychádzať (spôsob, miesto a čas útoku, okolnosti týkajúce sa ako osoby útočníka, tak aj obrancu). Ďalšou zmenou pri nutnej obrane je aj to, že keď obranca nenaplnil všetky podmienky nutnej obrany, za nutnú obranu sa bude považovať aj konanie, ak obranca konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Zákon tiež rieši otázku omylu pri nutnej obrane tým spôsobom, že ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Za oprávnené použitie zbrane považuje nielen použitie zbrane v súlade so zákonom, ale aj na prípad, keď obranca použije zbraň proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. Nesmie byť však inému úmyselne spôsobená smrť.

Celkom novým inštitútom je dovolené riziko. Čin inak trestný nie je trestným činom, ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného týmto zákonom. Medzi podmienky dovoleného rizika patrí:

Trestný zákon prináša nový systém sankcií. Zachováva sa doterajšia bipartícia trestných sankcií na tresty a ochranné opatrenia.

Popri doterajších trestoch ako trest odňatia slobody, peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti a trest vyhostenia zákon zavádza nové - alternatívne druhy trestov, a to trest domáceho väzenia a trest povinnej práce. Rozšírenie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody je "ultima ratio", ktorý treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zločinnosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa zavádza pravidlo, že súd musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri ukladaní úhrnného trestu zákon preberá pravidlá z doterajšieho zákona, a to absorpčnú zásadu, ak odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov spáchaných jedným skutkom a asperačnú zásadu, ak odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov spáchaných viacerými skutkami. V tomto prípade sa zvyšuje hranica trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný o jednu tretinu a súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov.

Trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, (najviac na 25 rokov) alebo ako trest odňatia slobody na doživotie. Pri treste odňatia slobody sa z doterajšej úpravy prevzala tzv. zásada tri krát a dosť. Ak súd odsudzuje páchateľa za taxatívne vymenované trestné činy, hoci už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie. Pri výkone trestu odňatia slobody sa doterajšia diferenciácia na prvú, druhú a tretiu nápravnovýchovnú skupina mení na ústavy na výkon trestu odňatia slobody minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.

Trestný zákon zavádza podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý je vlastne určitou modifikáciou trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu. Probačný dohľad bude možné uložiť u trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky. Pri určení probačného dohľadu sa určí skúšobná doba na jeden až päť rokov. Tento vykonáva probačný a mediačný úradník. Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze návštev športových alebo iných hromadných podujatí, požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv, alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi, alebo účastníkmi na trestnom čine. Povinnosti spočívajú najmä v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil, nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné.

Novým trestom je trest domáceho väzenia. Trest domáceho väzenia až na jeden rok môže súd uložiť páchateľovi prečinu. Počas výkonu tohto trestu sa odsúdený v čase, ktorý mu určí súd, musí zdržiavať vo svojom obydlí a prináležiacich priestoroch. Zákon počíta aj s možnosťou kontroly technickými prostriedkami odsúdeného, ktorému bol uložený trest domáceho väzenia. Ak odsúdený neplní uložené povinnosti, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že dva dni nevykonaného trestu sa rovnajú jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov. Výkon trestu upravuje zákon o výkone trestu povinnej práce. V rámci trestu povinnej práce je odsúdený povinný vykonať v rozsahu určenom súdom práce slúžiace k verejnoprospešným účelom v prospech štátu, obce alebo inej právnickej osoby, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, kultúrou, školstvom, ochranou ľudských práv alebo inou obdobnou činnosťou. Trest povinnej práce odsúdený vykonáva v obvode okresného súdu, v ktorom má bydlisko. So súhlasom odsúdeného môže byť trest vykonaný aj mimo tohto obvodu. Dohľad a kontrolu nad výkonom trestu povinnej práce vykonáva probačný a mediačný úradník. Trest povinnej práce odsúdený vykonáva počas svojho osobného voľna tak, aby odpracoval najmenej dvadsať hodín v kalendárnom mesiaci.

Medzi ochranné opatrenia sa zaraďuje aj ochranný dohľad, ktorý bol v doterajšej právnej úprave upravený v osobitnom zákone a novým ochranným oparením je detencia. Ide o taký druh ochranného opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody evidentne ochoreli nevyliečiteľnou duševnou chorobou, a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť. Zákon umožňuje súdu, ak to považuje za potrebné, rozhodnúť o detencii aj v iných prípadoch, napr. ak ide o páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľa, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin. Detencia môže síce v prípade potreby potrvať až doživotne, ale zákon má predvídať aj vývoj lekárskej vedy, ktorá môže časom doriešiť otázku nevyliečiteľnosti choroby. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, zákon ukladá súdu povinne jedenkrát ročne preskúmať dôvod trvania detencie a len na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o ďalšom trvaní tohto ochranného opatrenia alebo o prepustení odsúdeného.

Výrazným spôsobom sa mení štvrtá hlava všeobecnej časti - Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých. Táto hlava stanovuje odlišnosti oproti všeobecne platným zásadám pre stíhanie dospelých páchateľov, pričom jednotlivé ustanovenia sú motivované obnovujúcimi účinkami trestného práva, lebo sa kladie dôraz na vyváženú, spravodlivú reakciu spoločnosti na trestný čin mladistvého a vyvodzuje z neho dôsledky nielen pre neho samého, ale aj pre riešenie problémov ďalších zúčastnených osôb a skupín spojených s trestným činom.

Ako už bolo povedané znižuje sa hranica trestnej zodpovednosti na štrnásť rokov. V prípade, že závažnosť činu je malá a spáchal ho mladistvý, nejde o trestný čin. Zákon tiež pamätá na mladistvých mladších ako pätnásť rokov, ktorí v čase spáchania činu nedosiahli určitú úroveň rozumovej vyspelosti. V tomto prípade mladistvý nie je za tento čin zodpovedný.

Okrem trestov a ochranných opatrení, zákon umožňuje uložiť mladistvému aj výchovné opatrenia. Výchovné opatrenia sú výchovné povinnosti a obmedzenia a napomenutie s výstrahou. Výchovné opatrenia môže ukladať súd a v prípravnom konaní so súhlasom osoby, proti ktorej sa konanie vedie, aj prokurátor.

Zákon tiež rozširuje katalóg trestov, ktoré možno uložiť mladistvému o trest povinnej práce. Trest povinnej práce sa môže uložiť najviac na 150 hodín a nesmie vzhľadom na svoju povahu alebo okolnosti, za ktorých sa vykonáva, ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvých.

Trestné sadzby trestu odňatia slobody pri mladistvých sa znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. V prípade, ak mladistvý spáchal obzvlášť závažný zločin, môže súd uložiť trest odňatia slobody nad sedem rokov až do pätnásť rokov.

V poslednej, piatej hlave všeobecnej časti sú vymedzené všeobecné pojmy. Zákon definuje okrem iného aj škodu a zásadne sa mení spôsob výpočtu škody, ktorá sa doteraz odvodzovala z minimálnej mzdy. Malá škoda je stanovená pevnou sumou ako prevyšujúca 8000 Sk, väčšia - najmenej desaťnásobok takej sumy, značná škoda - najmenej stonásobok takej sumy, škoda veľkého rozsahu - najmenej päťstonásobok takej sumy.

Pri definovaní pojmu vojak bolo navrhnuté, aby sa vojakom rozumel aj príslušník ozbrojeného zboru a ozbrojeného bezpečnostného zboru. To by malo za dôsledok, že by sa napr. policajti mohli dopustiť trestných činov vojenských. Schválením pozmeňujúceho návrhu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť sa uvedené ustanovenie doplnilo tak, že vojenská služba alebo vojenská povinnosť príslušníkov ozbrojených zborov sa rozumie služba alebo povinnosť len v čase vojny alebo vojnového stavu.

V druhom diele piatej hlavy Všeobecnej časti Trestného zákona dochádza úplne novým spôsobom k definovaniu pojmov, ktoré svojím obsahom zahrňujú doteraz najčastejšie kvalifikované okolnosti opakovane vyskytujúce sa vo väčšine kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov a majúce vplyv na použitie vyššej trestnej sadzby. Medzi osobitné kvalifikačné pojmy patrí závažnejší spôsob konania (napr. so zbraňou, po dlhší čas, násilím, vlámaním, lsťou atď.), chránená osoba (napr. dieťa, tehotná žena, blízka osoba, odkázaná osoba, chorá osoba, osoba vyššieho veku atď.), osobitný motív (napr. objednávku, z pomsty, z národnostnej, rasovej alebo etnickej nenávisti atď.), nebezpečné zoskupenie (zločinecká alebo teroristická skupina). V osobitnej časti už potom zákon spravidla neuvádza jednotlivé priťažujúce okolnosti ako napr. so zbraňou, po dlhší čas, násilím a pod. ale uvádza iba závažnejší spôsob konania ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby.

Osobitná časť

Nový spôsob ponímania významnosti spoločenských záujmov chránených Trestným zákonom viedl k zásadným zmenám aj v systematike jeho osobitnej časti. Ich vyjadrením je nové poradie jednotlivých hláv osobitnej časti tohto zákona. Do centra pozornosti zákona a do popredia trestnoprávnej ochrany sa dostáva človek, jeho život, zdravie, telesná integrita, česť, dôstojnosť a vážnosť, nedotknuteľnosť, osobná sloboda, ochrana jeho súkromia, obydlia, majetku a iných jeho základných ľudských práv, slobôd a záujmov.

  1. hlava TRESTNÉ ČINY PROTI ŽIVOTU A ZDRAVIU
  2. hlava TRESTNÉ ČINY PROTI SLOBODE A ĽUDSKEJ DÔSTOJNOSTI
  3. hlava TRESTNÉ ČINY PROTI RODINE A MLÁDEŽI
  4. hlava TRESTNÉ ČINY PROTI MAJETKU
  5. hlava TRESTNÉ ČINY HOSPODÁRSKE
  6. hlava TRESTNÉ ČINY VŠEOBECNE NEBEZPEČNÉ A PROTI ŽIVOTNÉMU PROSTREDIU
  7. hlava TRESTNÉ ČINY PROTI REPUBLIKE
  8. hlava TRESTNÉ ČINY PROTI PORIADKU VO VEREJNÝCH VECIACH
  9. hlava TRESTNÉ ČINY PROTI INÝM PRÁVAM A SLOBODÁM
  10. hlava TRESTNÉ ČINY PROTI BRANNOSTI, PROTI CIVILNEJ SLUŽBE, PROTI SLUŽBE V OZBROJENÝCH SILÁCH A PROTI OBRANE VLASTI
  11. hlava TRESTNE ČINY VOJENSKÉ
  12. hlava TRESTNE ČINY PROTI MIERU, PROTI ĽUDSKOSTI A TRESTNÉ ČINY VOJNOVÉ

Prvá hlava osobitnej časti - Trestné činy proti životu a zdraviu je rozdelená do troch dielov. V prvom diele s názvom "Trestné činy proti životu" úmyselné usmrtenie človeka postihuje ako úkladnú vraždu (úmyselné usmrtenie s vopred uváženou pohnútkou) a vraždu. V ďalších ustanoveniach po vražde novonarodeného dieťaťa matkou sú zaradené dva nové trestné činy s názvom zabitie. Zabitie je tu ponímané rozdielne od českého návrhu. Podľa českého návrhu za zabitie z nedbanlivosti sa považuje spôsobenie smrti z nedbanlivosti. Podľa Trestného zákona zabitia sa dopustí ten, kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, resp. ublíženie na zdraví, spôsobí inému z nedbanlivosti smrť. Páchateľ si smrť obete neželal, aj keď mal úmysel ublížiť jej na zdraví, alebo spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví.

V druhom diele s názvom trestné činy proti zdraviu sú trestné činy ublíženia na zdraví a neoprávnené odoberanie orgánov, tkanív a buniek. Trestné činy ublíženia na zdraví sa preberajú v podstatne nezmenenej podobe zo súčasného zákona. Do samostatného tretieho dielu boli zaradené skutkové podstaty niektorých trestných činov, ktoré ohrozujú život alebo zdravie ľudí, napr. neoprávnený experiment na človeku a klonovanie ľudskej bytosti, poškodenie zdravia, šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, ohrozovanie vírusom ľudskej imunodeficiencie, ohrozovanie pohlavnou chorobou atď.

Druhá hlava - Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti sa delí na dva diely, v prvom sú zaradené trestné činy proti slobode a v druhom sú zaradené trestné činy proti ľudskej dôstojnosti. Skutkové podstaty trestných činov v oboch dieloch chránia jednotlivcov v rozsahu, ktorý v podstate vychádza z doterajšej právnej úpravy. Jednotlivé skutkové podstaty však boli precizované, najmä so zreteľom na súlad s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Novým trestným činom v tejto časti je vydieračský únos - § 186, ktorým sa reaguje na lúpežné únosy ľudí (podnikateľov, ich rodinných príslušníkov a pod.) s cieľom vynútiť si pod hrozbou ich usmrtenia, ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy, od obete alebo od tretej osoby poskytnutie majetkového, ale aj nemajetkového plnenia.

Tretia hlava - Trestné činy proti rodine a mládeži poskytuje trestnoprávnu ochranu rodine a mládeži v podstate v rovnakom rozsahu, ako v doterajšej právnej úprave. Počet trestných činov sa však v tejto hlave oproti predchádzajúcej úprave znížil, lebo trestné činy obchodovania s deťmi, podávania alkoholických nápojov mládeži, resp. podávania anabolických látok mládeži boli v dôsledku dodržania systematiky preradené do iných hláv.

Štvrtá hlava - Trestné činy proti majetku aj napriek tomu, že sa nečlení na ďalšie diely, je popri VIII. hlave najrozsiahlejšia hlava, čo sa týka počtu ustanovení. Je tam celkovo upravené 38 skutkových podstát trestných činov chrániacich vlastníctvo. Jednotlivé ustanovenia tejto hlavy sú v podstate prebrané z doterajšej deviatej hlavy s malými formulačnými zmenami. Novými trestnými činmi v tejto hlave sú falšovanie a pozmeňovanie identifikačných údajov vozidla, kapitálový podvod a porušovanie zákazu konkurencie.

Piata hlava - Trestné činy hospodárske sú obsiahnuté v štyroch dieloch a z hľadiska obsahu jednotlivých ustanovení primeraným spôsobom chránia trhové hospodárstvo pred jeho ohrozením. Všetky trestné činy sú v podstate s menšími formulačnými zmenami prebraté z doterajšej právnej úpravy.

Šiesta hlava - Trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu je rozdelená na dva diely - trestné činy všeobecne nebezpečné a trestné činy proti životnému prostrediu. Novým trestným činom v tejto hlave je únik organizmov.

Siedma hlava - Trestné činy proti republike pozostáva z dvoch dielov. Bývalý tretí oddiel trestných činov proti republike - Trestné činy proti obrane vlasti je presunutý do desiatej hlavy. Ďalšou podstatnejšou zmenou v tejto hlave je, že trestný čin rozvracania republiky je nahradený novým trestným činom - úklady proti Slovenskej republike.

Ôsma hlava - Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach sa podobne ako v doterajšej právnej úprave člení na päť dielov. Najpodstatnejšími zmenami je, že trestný čin útok na štátny orgán je preformulovaný na útok na orgán verejnej moci, trestný čin krivej výpovede je rozšírený aj o krivú prísahu. Nepravdivý znalecký posudok je vyčlenený do samostatného ustanovenia rozšíreného o nepravdivý prekladateľský úkon.

Novou koncipovanou hlavou je deviata hlava osobitnej časti Trestného zákona - Trestné činy proti iným právam a slobodám (doterajšia 5 hlava osobitnej časti Trestného zákona - Trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie). Do tejto hlavy boli zaradené aj niektoré nové trestné činy napr. hanobenie mŕtveho, hanobenie miesta posledného odpočinku a porušovanie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Posledne menované ustanovenie sa do Trestného zákona dostalo na základe pozmeňujúceho návrhu a upravuje trestnosť vo vzťahu k porušeniu súkromia a iného prejavu osobnej povahy - tzv. priestorovému odpočúvaniu, a to len v prípade, ak bola spôsobená vážna ujma na právach dotknutej osoby. Krátko po schválení Trestného zákona sa však začalo diskutovať o možnosti novelizácie uvedeného ustanovenia, aby sa nepostihovala tzv. investigatívna žurnalistika.

Desiata hlava - Trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti sa systematicky člení na štyri diely. Do prvého dielu sú zaradené trestné činy proti brannosti, do druhého trestné činy proti civilnej službe, do tretieho trestné činy proti službe v ozbrojených silách a do štvrtého dielu sú zaradené trestné činy proti obrane vlasti, ktoré boli v doterajšom Trestnom zákone zaradené medzi trestné činy proti republike.

Jedenásta hlava - Trestné činy vojenské v podstate preberá ustanovenia z doterajšej právnej úpravy.

Do poslednej dvanástej hlavy - Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové bol zaradený trestný čin zo zákona na ochranu mieru a doterajšia desiata hlava trestné činy proti ľudskosti. Okrem toho do tejto hlavy boli doplnené nové trestné činy zneužitie rekviračného práva a vojnové bezprávie.

V jednotlivých ustanoveniach sa spravidla pri všetkých trestných činoch zvyšujú dolné a horné hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody a zavádzajú sa nové okolnosti pre použitie vyššej trestnej sadzby.

Najzásadnejšou zmenou, ktorá mala byť, ale ktorú poslanci pri schvaľovaní zo zákona vypustili, je trestná zodpovednosť právnických osôb. Trestná zodpovednosť právnických osôb bola najprv navrhnutá na všetky trestné činy, neskoršie sa okruh trestných činov, na ktoré sa mala vzťahovať, zúžil, ale pri schvaľovaní zákona bola trestná zodpovednosť právnických osôb celkom vypustená.

TRESTNÝ PORIADOK

Rekodifikovaný Trestný poriadok, tak ako sa to predpokladalo v legislatívnom zámere vlády, reflektuje na zmeny vo vývoji spoločnosti, zohľadňuje najnovšie poznatky a skúsenosti trestnoprocesnej praxe, reaguje na vývoj kriminality, najmä prejavy organizovaného zločinu a terorizmu, korupciu, medzinárodný zločin a iné negatívne javy v spoločnosti s dôrazom na ich efektívnejší, hospodárnejší a najmä rýchlejší trestnoprávny postih. Nová úprava prináša oproti doterajšiemu stavu viacero koncepčných, systémových a štrukturálnych zmien.

Koncepcia nového Trestného poriadku je postavená na zámere dosiahnuť vytýčené ciele trestného konania čo najdôslednejším rešpektovaním základných práv a slobôd, ale zároveň pri zohľadňovaní celospoločenských záujmov na účinnom boji s kriminalitou.

Štrukturálne zmeny možno vidieť v novom vymedzení kompetencií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, za ktoré sa považujú len policajt a prokurátor. Súd sa považuje za nezávislý a nestranný štátny orgán, ktorý meritórne rozhoduje vo veci. Už úvodné ustanovenie Trestného poriadku totiž vymedzuje, že súdy nepatria medzi orgány činné v trestnom konaní, lebo majú samostatné postavenie, nezávislé od iných štátnych orgánov.

Medzi základnými zásadami trestného konania (§ 2 Trestného poriadku) sa okrem tradičných a osvedčených zásad konania objavujú viaceré zásady, ktoré konaniu dodávajú novú dimenziu. Ako prvú možno spomenúť novoformulovanú zásadu zdržanlivosti a primeranosti (§ 2 ods. 2). Jej zmyslom je obmedziť na najnutnejšiu mieru zásahy do ľudských práv a slobôd občanov, ale aj akékoľvek nadbytočné obťažovanie osôb, čo je výrazom humánnosti trestného konania a úcty k základným právam a slobodám. Zásada práva na spravodlivý proces, t.j. na proces vykonaný spravodlivo nestranným a nezávislým súdom, je vyjadrením čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na túto zásadu nadväzuje aj zásada rýchlosti konania vyjadrujúca požiadavku skončenia veci v primeranej lehote, ako i prednostné a urýchlené vybavovanie väzobných vecí (§ 2 ods. 6, 7). Významnou zmenou je zavedenie zásady kontradiktórnosti konania (§2 ods. 11, 14). Nový Trestný poriadok preferuje, aby aktivitu pri dokazovaní vyvíjali najmä strany, avšak v konaní pred súdom vedľa aktivity strán umožňuje do dokazovania zasahovať i súdu, aby tak mohol z vlastnej iniciatívy vykonať i dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Uplatňovanie kontradiktórnosti je zabezpečené i zákonným vyjadrením ústavného princípu (čl. 47 ods. 3 Ústavy) rovnosti strán resp. „rovnosti zbraní“. V ustanovení deklarujúcom zásady legality (§ 2 ods. 5) sa však už vytvára priestor pre zásadu oportunity, ktorá sa uplatňuje najmä v prípadoch tzv. odklonov od pravidelného priebehu trestného konania, kedy prokurátor v prípade splnenia podmienok ustanovených v zákone a po zistení, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, môže rozhodnúť inak ako podaním obžaloby. Zásada "ne bis in idem" (nie dvakrát v tej istej veci) vyjadruje záujem právnej istoty, a preto v tej istej veci možno po jej právoplatnom skončení opätovne konať, len ak bolo právoplatné rozhodnutie zmenené cestou mimoriadnych opravných prostriedkov (§ 2 ods. 8). Zásada tzv. objektívnej pravdy, neskôr transformovaná do zásady náležitého zistenia skutkového stavu, je v novom Trestnom poriadku zakotvená ako zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností (§ 2 ods. 10). Skutkový stav sa teda bude zisťovať v rozsahu, ktorý príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd potrebujú pre svoje rozhodnutie.

Významné zmeny prináša nový Trestný poriadok do oblasti výkonu trestného súdnictva. Príslušnosť na konanie všetkých trestných vecí v prvom stupni sa prenáša na okresné súdy, ako základné články súdnej sústavy. Toto základné pravidlo má jedinú výnimku a to, keď v prvom stupni rozhoduje špeciálny súd. Jeho právomoc sa vzťahuje jednak na trestné činy taxatívne uvedených ústavných a verejných činiteľov a jednak na najzávažnejšie trestné činy korupcie, organizovaného zločinu a majetkové trestné činy so škodou najmenej 200 miliónov Sk. Súdne konanie zostáva dvojstupňové, o sťažnostiach a odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov bude rozhodovať s konečnou platnosťou príslušný krajský súd. Najvyššiemu súdu zostáva rozhodovanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ako aj úlohy vyplývajúce z jeho postavenia najvyššieho súdneho orgánu. Aj v novom zákone zostáva zachovaná sústava vojenských súdov, pričom právomoc vojenských súdov sa rozširuje aj na príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a colníkov.

Zachovávajú sa ingerencie súdu do prípravného konania, ktoré prinášajú i inštitucionálnu zmenu. V prípravnom konaní bude mať osobitné postavenie tzv. sudca pre prípravné konanie. Je ním sudca súdu prvého stupňa, ktorého kompetencia je vymedzená pre rozhodovanie o zásahoch do základných práv a slobôd pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní (väzba, domová prehliadka a iné zaisťovacie úkony) o sťažnostiach proti zákonom ustanoveným rozhodnutiam prokurátora a v iných prípadoch ustanovených Trestným poriadkom (napr. vo veci obvineného zadržaného pri spáchaní prečinu s trestnou sadzbou do troch rokov v skrátenej lehote do piatich pracovných dní, ak s tým obvinený súhlasí).

Rekodifikácia prináša pre označenie jedného z orgánov činných v trestnom konaní jednotný termín policajt. Policajtom pre účely trestného konania sa však rozumie jednak vyšetrovateľ Policajného zboru, jednak poverený príslušník Policajného zboru a ďalšieho v zákone ustanoveného ozbrojeného zboru, jednak zástupca orgánu iného štátu, ktorý je zaradený do spoločného vyšetrovacieho tímu na základe dohody. Iba vyšetrovatelia však majú kompetenciu vykonávať vyšetrovanie, ako jednu z foriem prípravného konania.

V súvislosti s úpravou postavenia osôb zúčastnených na trestnom konaní je potrebné pozitívne prijať zavedenie zákonnej úpravy postavenia nezúčastnenej osoby a figuranta, ktorého prítomnosť je nevyhnutná pri výkone viacerých trestno-procesných úkonov kriminalistického charakteru (§ 30).

Obsahové i systémové zmeny prináša nový Trestný poriadok v oblasti zaistenia osôb a vecí pre účely trestného konania. Zákon zdôrazňuje princíp, že väzba nie je trest, ale zaisťovacie opatrenie odôvodnené len záujmami plynulého a efektívneho trestného stíhania. Pokiaľ ide o dôvody väzby, ustanovuje tri "klasické" dôvody vzatia do väzby (tzv. úteková, kolúzna a preventívna väzba). Na jednej strane vypustil dôvod tzv. poloobligatórnej väzby (doterajší § 67 ods. 2), na druhej strane pri útekovej väzbe rozšíril dôvody aj o hrozbu vysokého trestu.

Novým spôsobom rieši Trestný poriadok veľmi citlivú otázku trvania väzby. Opätovne sa predovšetkým deklaruje zásada, že väzba môže trvať len nevyhnutný čas. Maximálna dĺžka trvania väzby však bude diferencovaná v závislosti od kvalifikácie (závažnosti) deliktu. Takto potom celková doba trvania väzby nesmie presiahnuť dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin, tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené stíhanie pre zločin a štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Veľmi významné je ustanovenie, podľa ktorého z celkovej dĺžky väzby pripadá jedna polovica na prípravné konanie a jedna polovica na konanie pred súdom. Znamená to teda, že ani v najzávažnejších prípadoch nesmie väzba v prípravnom konaní trvať dlhšie ako dva roky.

Zákon prináša viaceré opatrenia, aby nedochádzalo k bezdôvodnému predlžovaniu väzby, no zároveň i opatrenia k eliminácii možností páchateľov (najmä závažných a z hľadiska dokazovania komplikovaných trestných činov) rôznymi návrhmi umelo predlžovať trestné stíhanie, a tým dosiahnuť, aby zákonná lehota pre trvanie väzby skončila skôr, ako bude skončené trestné stíhanie. Dosiaľ známe a praktizované spôsoby nahradenia väzby (zárukou záujmového združenia občanov, písomným sľubom obvineného a peňažnou zárukou) sa rozširujú pre prípady útekovej a preventívnej väzby aj o dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným. Zákon tiež novým spôsobom upravuje primerané povinnosti a obmedzenia, ktoré môže uložiť sudca pre prípravné konanie v prípadoch nahradenia väzby a ponechania obvineného na slobode (napr. zákaz vycestovania do zahraničia, zákaz návštev určených miest, povinnosť odovzdať legálne držanú zbraň, zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov atď.).

Okrem zadržania podozrivého a obvineného sa zavádza nový inštitút - zabezpečenie svedka (§ 88). Ide o predvedenie a obmedzenie osobnej slobody svedka, ktorý nerešpektoval predvolanie na konanie pred súdom a účinkom sa minulo aj predvedenie. Obmedzenie osobnej slobody svedka môže trvať len čas nevyhnutný na vykonanie úkonu, najviac 72 hodín. Štandardné a dosiaľ známe inštitúty zaistenia vecí dôležitých pre trestné konanie sa rozširujú o uchovanie a vydanie počítačových údajov (§ 90). Ustanovenie, ktoré reaguje na dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z r. 2001, umožňuje vydať príkaz na uchovanie a vydanie počítačových dát pre účely trestného konania na dobu najviac 90 dní, prípadne i dlhšie pri opakovaní príkazu.

Z doterajšej systematiky zabezpečovacích úkonov sa v novom zákone vyčleňuje osobitná skupina zaisťovacích opatrení využiteľná najmä pri organizovaných, najzávažnejších formách kriminality a charakteristická najmä intenzívnymi zásahmi do ústavou zaručených práv na tajomstvo prepravovaných správ a práva na súkromie. Do tejto skupiny úkonov zaradených v osobitnej piatej hlave pod názvom zabezpečovanie informácií patrí sledovanie osôb a vecí, vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, agent a porovnávanie údajov v informačných systémoch. Napriek rozsiahlej odbornej diskusii a viacerým negatívnym stanoviskám bol v súvislosti s pôsobením agenta prijatý i variant "agenta - provokatéra", ktorý zákon umožňuje použiť pri odhaľovaní korupcie páchanej verejným činiteľom alebo zahraničným verejným činiteľom (§ 117 ods. 2). Používanie inštitútov odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky a vyhotovovania obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov pre orgán, rozhodnutím ktorého sa vec právoplatne skončila, pribudla povinnosť upovedomiť o tejto skutočnosti dotknutú osobu najneskôr do troch rokov od právoplatného skončenia veci.

Novým zaisťovacím inštitútom je porovnávanie údajov v informačných systémoch (§ 118). Obsahom tohto inštitútu bude predovšetkým vyhľadávať informácie významné pre trestné konanie týkajúce sa fyzických osôb (možných páchateľov) trestnej činnosti ich počítačovým porovnaním so súbormi údajov nazhromaždených v informačných systémoch rôznych inštitúcií, pričom ide o subjekty, ktoré nie sú orgánmi činnými v trestnom konaní. Môže ísť napríklad o databázy poisťovní, bankových a finančných inštitúcií a pod.

Tak ako doteraz budú v trestnom konaní predmetom dokazovania všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Ustanovenie § 119 ods. 2 prakticky takmer vyčerpávajúco vymenúva dôkazné prostriedky, avšak nevylučujú sa ani iné pramene dôkazov získané okrem ustanovení Trestného poriadku, i podľa iného osobitného zákona. Týmto znením sa však otvára priestor pre získavanie informácií i poznatkov aj napríklad podľa zákona o Policajnom zbore a ich využitie ako dôkazy v trestnom konaní. Zvýšenie kontradiktórnosti trestného procesu prinieslo aj výslovné zdôraznenie skutočností, že dôkazy môžu obstarávať aj strany.

Pokiaľ ide o úpravu jednotlivých dôkazných prostriedkov nový Trestný poriadok obsahuje osobitné ustanovenia a podrobne upravuje aj výkon konfrontácie (§ 125), rekognície (§ 126), vyšetrovacieho pokusu (§ 157), previerky výpovede na mieste činu (§ 158) a rekonštrukcie (§ 159). Vo všetkých týchto prípadoch ide len o rámcovú úpravu postupov opierajúcich sa o poznatky kriminalistiky, ktorými disponujú ako orgány činné v trestnom konaní, tak súd.

Trestnoprocesná úprava znaleckej činnosti je skĺbená s novým zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Trestný poriadok prijíma osobitné ustanovenie o tzv. odborných konzultantoch (§ 151), ktorí budú vystupovať spravidla ako odborní pracovníci či poradcovia orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, na základe rozhodnutia týchto orgánov alebo súdu rozhodnutím, ktoré budú mať formu opatrenia. Nie je však vylúčené, aby títo konzultanti podali aj odborné vyjadrenie.

Najzávažnejšie zmeny však prináša nový Trestný poriadok v súvislosti s priebehom trestného konania resp. obsahom jeho jednotlivých štádií. Prvým štádiom zostáva naďalej postup pred začatím trestného stíhania. Zákon zaväzuje policajta alebo prokurátora rozhodnúť v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Takýmto rozhodnutím môže byť odovzdanie veci, odloženie veci, odmietnutie trestného oznámenia alebo začatie trestného stíhania. Aj v tomto štádiu konania je prokurátor subjektom, ktorý zodpovedá za zákonnosť rozhodnutia, pretože všetky rozhodnutia musí policajt doručiť prokurátorovi. Tento ich preskúma ex offo alebo na podklade sťažnosti alebo žiadosti dotknutej osoby.

Prípravné konanie, ako ďalšie štádium konania, sa začne vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania (§ 199) alebo v prípade nebezpečenstva z omeškania vykonaní neodkladného, neopakovateľného alebo zaisťovacieho úkonu. Uznesenie o začatí trestného stíhania má osobitnú formu i obsah, pretože obsahuje iba výrokovú časť bez odôvodnenia a sťažnosť proti nemu nie je prípustná.

Prioritnou úlohou prípravného konania zostáva zhromažďovať a vykonať dôkazy v takom rozsahu, aby vec mohla byť predložená súdu, ktorý po vykonaní dôkazov v podmienkach kontradiktórnosti - teda bezprostrednosti, ústnosti, verejnosti a za aktívnej účasti strán a ich komplexného vyhodnotenia - vynesie svoje rozhodnutie. V podmienkach kontradiktórneho konania by sa však malo pred súdom prejednávať podstatne menej vecí ako doteraz. Prípravné konanie preto musí pripraviť dostatočné množstvo podkladov aj pre tzv. mimosúdne vybavenie veci prokurátorom. Posilnenie postavenia prokurátora v novom Trestnom poriadku treba vidieť aj v tom, že všetky zásadné rozhodnutia v prípravnom konaní proti osobám bude môcť v prípravnom konaní robiť len on.

Prípravné konanie je upravené v dvoch základných formách, ktorými sú vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie. Vyšetrovanie, ktoré vykonávajú vyšetrovatelia Policajného zboru, sa koná o zločinoch, o prečinoch, len ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody, na pozorovaní v zdravotníckom zariadení, ak to nariadi prokurátor alebo v prípadoch spoločného konania. Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o prečinoch v ostatných prípadoch. O prečinoch s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody neprevyšujúcou 3 roky konajú skrátené vyšetrovanie policajti, o ostatných prečinoch vyšetrovatelia. Skrátené vyšetrovanie predstavuje zjednodušenú a zrýchlenú formu konania, ktoré by sa malo ukončiť do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia (§ 203).

Úplne novú formu prípravného konania prináša Trestný poriadok v podobe postupu, ktorý možno nazvať ako „osobitne skrátené vyšetrovanie“ (§ 204). Policajt pri tomto postupe osobu, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu s trestnou sadzbou odňatia slobody neprevyšujúcou tri roky alebo takáto osoba bola zastihnutá na úteku, odovzdá spolu so spisom prokurátorovi. Ak takúto osobu prokurátor neprepustí na slobodu, odovzdá ju najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému tiež podá obžalobu spolu so spisom a v prípade zistenia dôvodov navrhne vzatie do väzby. Ak prokurátor prepustí obvineného zo zadržania na slobodu, vráti spis policajtovi s pokynom na doplnenie skráteného vyšetrovania. Podstatou tejto úpravy je rýchle a neformálne objasnenie skutku, ktorý je kvalifikovaný ako prečin, a vyhľadanie dôkazov, ktoré bude možné vykonať v konaní pred súdom.

Dôležitým procesným úkonom prípravného konania zostáva vznesenie obvinenia realizované formou uznesenia, ktorým sa začína trestné stíhanie proti určitej osobe, a od tohto okamihu možno proti tejto osobe použiť prostriedky, ktoré poskytuje Trestný poriadok proti obvinenému.

Nový Trestný poriadok zachováva a ďalej precizuje inštitút tzv. korunného svedka resp. spolupracujúceho páchateľa. Podstatou tohto inštitútu je formálna dohoda medzi páchateľom v zákone taxatívne uvedených závažných trestných činov a štátom, podľa ktorej za poskytnutie dôkazne relevantných informácií, ktorými dôjde k usvedčeniu iných spolupáchateľov a k uľahčeniu dôkaznej pozície obžaloby, je spolupracujúcemu páchateľovi poskytnutá výhoda beztrestnosti alebo iná výhoda, na ktorú by inak nemal nárok. Formálne sa môže táto spolupráca naplniť dočasným odložením vznesenia obvinenia (§ 205), prerušením trestného stíhania (§ 228), podmienečným zastavením trestného stíhania (§ 218) alebo zastavením trestného stíhania (§ 215 ods. 3) už počas prípravného konania.

Po skončení vyšetrovania a skráteného vyšetrovania môže policajt rozhodnúť o postúpení veci inému orgánu, len ak vo veci nebolo vznesené obvinenie, o zastavení trestného stíhania, ak nebolo vznesené obvinenie, a o prerušení trestného stíhania. Inak predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné meritórne rozhodnutie.

Na rozdiel od doterajšej úpravy sa podrobnejšie a precíznejšie upravuje účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní a skrátenom vyšetrovaní, pričom v tomto postupe sa opäť zakomponovali prvky kontradiktórnosti.

V záujme zrýchlenia konania a zabezpečenia jednej zo základných zásad trestného konania sa výslovne stanovujú lehoty na skončenie vyšetrovania. Ako sme už uviedli, skrátené vyšetrovanie je potrebné ukončiť do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia, vyšetrovanie zločinov do štyroch mesiacov a vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia (§ 209). Ak nebude vyšetrovanie skončené v uvedených lehotách, policajt písomne oznámi a odôvodní túto skutočnosť prokurátorovi, ktorý môže určiť lehotu, akú má vyšetrovanie ešte trvať.

Spôsoby rozhodnutí v prípravnom konaní zostávajú v podstate nezmenené (postúpenie veci, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania, zmier, prerušenie trestného stíhania) až na osobitnú úpravu podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Precizuje sa a rozširuje právna úprava dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní taxatívnym výpočtom oprávnení a úkonov, ktoré môže v prípravnom konaní vykonať iba prokurátor.

S cieľom zjednodušenia, zrýchlenia a zefektívnenia trestného konania, ako i v záujme odľahčenia činnosti súdu prejednávať veci na hlavnom pojednávaní sa zavádza úplne nový trestnoprocesný inštitút - konanie o dohode o vine a treste (§ 232). Toto konanie môže začať prokurátor jednak z vlastnej iniciatívy, alebo na základe návrhu obvineného, alebo jeho obhajcu. Začatie konania je možné len za súčasného splnenia troch stanovených podmienok:

  1. výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený
  2. výslovné priznané obvinenie k spáchaniu skutku
  3. existencia dôkazov nasvedčujúcich pravdivosť priznania obvineného.

Prokurátor postupuje podľa zákonom ustanoveného postupu s cieľom dosiahnutia dohody o vine a treste. Dohoda musí mať písomnú formu a musí byť podpísaná prokurátorom, obvineným aj obhajcom a poškodeným v prípade, ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania. Po podpise dohody túto predloží prokurátor spolu so spisovým materiálom súdu s návrhom na jej schválenie.

Slovenský trestný proces má aj po rekodifikácii jednoznačne akuzačný charakter. To znamená, že konanie pred súdom začína jedine na podklade obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste. Obe - obžalobu i návrh je oprávnený podať len prokurátor, ktorý z tohto hľadiska musí rešpektovať zásadu oficiality, legality, avšak s určitou modifikáciou i zásadu oportunity. Akuzačný princíp je zdôraznený aj tým, že prokurátorovi sa ponecháva právo disponovať obžalobou (návrhom na dohodu). Ak vezme obžalobu alebo návrh späť do začatia hlavného pojednávania resp. verejného zasadnutia, vec sa vracia do prípravného konania. Ustúpenie od obžaloby po začatí hlavného pojednávania bude dôvodom pre vynesenie oslobodzujúceho rozsudku.

Rozsahom i obsahom je zmenené i tretie štádium trestného konanie, ktoré sa nazýva preskumávanie a predbežné prejednanie obžaloby. Obžalobu podanú na súde pre prečin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov preskúma samosudca. Zákon umožňuje samosudcovi rozhodnúť niektorým z taxatívne uvedených spôsobov (§ 241). Novo sa upravuje možnosť odmietnutia obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi iba z dôvodov závažných procesných chýb, najmä porušenia práva na obhajobu.

Predbežné prejednanie obžaloby podanej pre zločin alebo prečin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov je už podľa nového Trestného poriadku obligatórne. Okrem rozhodnutí nadväzujúcich na predchádzajúcu úpravu, bude môcť súd obžalobu odmietnuť a vrátiť prokurátorovi, avšak iba ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené práva obhajoby.

Úprava predsúdneho konania, súdneho konania a osobitne hlavného prejednávania je poznamenaná predpokladaným vyriešením časti trestných vecí tzv. odklonmi. Hlavné prejednávanie bude mať výrazné kontradiktórne prvky, i keď nemožno povedať, že by bolo rýdzo kontradiktórne. Postavenie prokurátora je charakterizované jeho povinnosťou uplatňovať zákonnosť v celospoločenskom záujme, pričom v spore s obvineným reprezentuje štát a jeho záujmy a nesie dôkazné bremeno. Posilňuje sa postavenie strán, ich právo navrhovať a vykonávať dôkazy, avšak aj ich povinnosť napomáhať ich zabezpečeniu na hlavnom pojednávaní. Cieľom hlavného pojednávania musí byť spravodlivé rozhodnutie veci a k tomu smeruje aj jeho úprava, ktorá výrazne posilňuje postavenie nezávislého súdu. Prieťahom v konaní okrem iného má brániť aj účasť náhradného sudcu a prísediaceho.

Hlavné pojednávanie, tak ako dosiaľ bude viesť predseda senátu. Z priebehu hlavného pojednávania bude možné vyhotovovať zvukový záznam a so súhlasom predsedu senátu aj zvukový prenos. Vyhotovovanie obrazových záznamov z hlavného pojednávania nie je prípustné. Zásadnou zmenou bude vyhlásenie obžalovaného (§ 257), ktorý po prednesení obžaloby a poučení môže urobiť niektoré z vyhlásení:

  1. že je nevinný
  2. že je vinný zo skutku (skutkov) uvedených v obžalobe
  3. že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, avšak necíti sa byť vinným v trestnoprávnom zmysle
  4. nechce urobiť žiadne vyhlásenie.

Súd rozhodne, či vyhlásenie obžalovaného prijíma, a vyvodí z neho príslušné procesné dôsledky. Právna úprava dokazovania opätovne posilňuje kontradiktórnosť hlavného pojednávania. Tak napríklad obžalovaného začne vypočúvať prokurátor, po jeho skončení má právo vypočuť obžalovaného jeho obhajca. Vykonávanie ďalších výsluchov sa zverí tomu, kto vykonávanie výsluchu na hlavnom pojednávaní navrhol, pričom protistrane vždy zostáva právo klásť na doplnenie výsluchu svoje otázky. Predseda senátu však má právo zasiahnuť do výsluchu nielen v prípade nezákonnosti jeho vedenia, ale aj keď sám alebo člen senátu chce položiť otázku, ktorá neznesie odklad. Nepochybne vzrastá význam dokazovania výsluchom svedka na hlavnom pojednávaní. Väčšia vierohodnosť výpovedí svedkov by sa mala dosiahnuť aj zavedením nového inštitútu - prísahy svedka (§ 265), ktorej znenie zákon prináša v doslovnom znení.

Zo štandardných rozhodnutí súdu na hlavnom pojednávaní je potrebné upozorniť na vrátenie veci prokurátorovi, ktoré môže byť len výnimočné, ak o to požiadal sám prokurátor v prípade, že počas hlavného pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný spáchal ďalší skutok, ktorý je trestným činom, a je tu potreba spoločného prejednania.

V odvolacom konaní sa akceptovali v novom Trestnom poriadku výhrady proti šírke doterajšieho revízneho princípu a došlo k jeho obmedzeniu. Podľa ustanovenia § 317 odvolací súd preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo (teda nie už všetkých výrokov rozsudku). V súlade s právomocou a príslušnosťou súdov bude odvolacím súdom výlučne krajský súd. Len v prípade rozhodnutia špeciálnym súdom bude odvolacím súdom najvyšší súd.

Z osobitných spôsobov konania je úplne novým inštitútom iba konanie o vine a treste. Návrh dohody predseda senátu alebo samosudca posúdi a určí termín verejného zasadnutia alebo ho v prípade zistenia zákonom uvedených dôvodov zamietne. Súd na verejnom zasadnutí buď dohodu schváli a potvrdí to rozsudkom, alebo dohodu neschváli a vráti ju prokurátorovi do prípravného konania (§ 334).

Mimoriadnymi opravnými prostriedkami v novom Trestnom poriadku sú zrušenie právoplatnosti rozhodnutí v prípravnom konaní, dovolanie a obnova konania. Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je novým postupom odbremeňujúcim súdy (§ 363). Zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bol porušený zákon, je na základe návrhu oprávnenej osoby oprávnený iba generálny prokurátor.

Trestný poriadok ďalej upúšťa od doterajšieho inštitútu sťažnosti pre porušenie zákona a zavádza tzv. dovolanie. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená, pričom nemá odkladný účinok. Na základe podnetu môže dovolanie podať minister spravodlivosti proti právoplatnému rozhodnutiu prvostupňového aj odvolacieho súdu. Generálny prokurátor a obvinený môžu podať dovolanie len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, keďže podmienkou takéhoto ich postupu je podanie riadneho opravného prostriedku. O dovolaní rozhoduje najvyšší súd. Zákon podrobne upravuje rozsah prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu a neviazanosť dôvodmi uvedenými v dovolaní, ako i rozhodovanie rozsudkom pri zistení porušenia zákona.

Ustanovenia o obnove konania sa v doterajšom znení v podstate osvedčili a nová právna úprava radikálnejšiu zmenu neprináša.

Vykonávacie konanie zdôrazňuje zásadu, že výkon trestov a ochranných opatrení zabezpečuje súd, ktorý vo veci rozhodol. Právna úprava sa opiera o dlhoročné skúsenosti a praktické poznatky, pričom nové riešenia sú pri novom treste výkonu trestu domáceho väzenia, výkon trestu povinnej práce má upraviť osobitný zákon. Medzi ochrannými opatreniami zákon prináša úpravu výkonu ochranného dohľadu, ktorý bol doteraz upravený v samostatnom zákone. Novým druhom ochranného opatrenia je detencia (§ 462), ktoré má zabezpečiť ochranu spoločnosti, keď túto nemožno dosiahnuť ani výkonom trestu odňatia slobody ani výkonom ochranného liečenia.

Samostatnú časť avšak organickú súčasť Trestného poriadku tvorí oblasť právneho styku s cudzinou. Filozofia úpravy vychádza z troch základných princípov. Prvým je subsidiarita právnej úpravy k medzinárodným zmluvám (§ 478). Druhým je poskytovanie právnej pomoci na základe vzájomnosti (§ 479) a tretím je použiteľnosť ustanovení tejto časti Trestného poriadku aj na žiadosti medzinárodných trestných súdov (§ 480). Úprava obsiahnutá v tejto časti je preto použiteľná predovšetkým vo vzťahu k štátom, s ktorými nie je Slovenská republika viazaná medzinárodnou zmluvou. Trestnoprocesná úprava právneho styku s cudzinou zavedená zákonom č. 422/2002 Z. z. bola prevzatá do nového Trestného poriadku len s minimálnymi zmenami.

Rozsah zmien možno ilustrovať na fakte, že úplné znenie Trestného poriadku v roku 1961 obsahovalo 392 paragrafov, v roku 1993 pri rozdelení federácie a vytvorení dvoch suverénnych štátov - Slovenskej republiky a Českej republiky - tiež 392 paragrafov, v roku 2005 to bolo už 455 paragrafov. Schválený rekodifikovaný Trestný poriadok má celkom 569 paragrafov.

Cieľom príspevku nebolo ani nemohlo byť podanie vyčerpávajúceho rozboru novej rekodifikácie slovenských trestnoprávnych kódexov. Snažili sme sa poukázať iba na najzásadnejšie zmeny oproti doterajšej právnej úprave s dôvodmi resp. filozofiou ich prijatia. Teoretické ale najmä praktické problémy, ale najmä životnosť rekodifikácie sa preukážu až pri jej bezprostrednej aplikácii.

 

ĎALŠIA LITERATÚRA

­ Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon prístupné na internete
http://www.zbierka.sk/ciastka.asp?ro=2005&cc=129
­ Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok prístupné na internete
http://www.zbierka.sk/ciastka.asp?ro=2005&cc=130
­ Dôvodová správa s vládnemu návrhu Trestného zákona prístupné na internete
­ Dôvodová správa s vládnemu návrhu Trestného poriadku prístupné na internete http://www.nrsr.sk
­ Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu Trestného zákona (tlač 1061) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní
­ Vládny návrh Trestního zákoníka prístupné na internete
http://portal.justice.cz/ms/ms.aspx?j=33&o=23&k=381&d=18546
 

Ivor, J. - Záhora, J.
Nové trestné kódexy na Slovensku
SÚHRN

Po niekoľkoročnej snahe sa schválením nových trestných kódexov na Slovensku zavŕšilo úsilie o rekodifikáciu trestného práva. Autori približujú nové trestné kódexy, najmä zmeny, ktoré zavádzajú. Medzi najdôležitejšie zmeny v Trestnom zákone by sa dalo považovať nové formálne chápanie trestného činu, kategorizácia trestných činov, zníženie hranice trestnej zodpovednosti, nový systém sankcií a zmeny v štruktúre osobitnej časti Trestného zákona. V Trestnom poriadku za najvýznamnejšie zmeny možno považovať nové základné zásady trestného konania, zavedenie sudcu pre prípravné konanie, nové zabezpečovacie inštitúty, nová forma prípravného konania - osobitne skrátené vyšetrovanie, zavedenie lehôt na skončenie vyšetrovania a trvania väzby, nové možnosti odklonov v trestnom konaní, ako aj prvky kontradiktórnosti v trestnom konaní.

Ivor, J. - Záhora, J.
New penal codes in Slovakia
SUMMARY

After an effort of several years, the struggle for re-codifying penal law in Slovakia has culminated in the approval of new penal codes. The authors familiarise readers with the new penal codes, and especially with the changes they introduce. As the most important changes in the Penal Act, one might see the new formal conception of a criminal act, the categorisation of criminal acts, a lowering of the age-limit for criminal liability, a new system of sanctions, and changes in the structure of the Penal Act. In the Rules of Criminal Procedure, one might see as the most important the new basic principles of penal action, an introduction of judges for preliminary action, new safeguarding institutions, a new form of preliminary action, shortening of investigation, introduction of deadlines for concluding investigation and the length of detention, new possibilities for diversion in penal action, as well as elements of contradictory quality in penal action.