Pre náležité zistenie skutkového stavu veci je nespochybniteľná dôležitosť a význam výsluchu svedka ako jedného z dôkazných prostriedkov. Obzvlášť v prípadoch, kde je nedostatok vecných a listinných dôkazov. Výsluch svedka je zároveň najčastejším dôkazným prostriedkom v trestnom konaní.1) I napriek tomu v aplikačnej praxi po začatí trestného stíhania si svedkovia nespomínajú na podstatné okolnosti spáchaného trestného činu, alebo takúto okolnosť vedome zamlčia. Pred výsluchom pritom boli orgánom činným v trestnom konaní poučení o tom, že svojim konaním môžu naplniť zákonné znaky trestného činu krivej výpovede. Zločinecká organizácia2) (zločinecký syndikát) mafiánskeho charakteru je najnebezpečnejším typom organizovanej kriminality. O tom svedčí aj skutočnosť, že svedkovia sa oveľa viac obávajú útoku zo strany týchto páchateľov, ako postihu orgánov činných v trestnom konaní v prípade, ak nesplnia svoju povinnosť svedčiť. Zrejme z toho vyplýva častá príčina zásadných zmien vo svedeckých výpovediach.
V praxi sa ťažko preukazuje, že svedok vedome niečo zamlčal alebo uviedol nepravdu, úvaha týmto smerom však presahuje zámery tohto článku. Nehovoriac o prípadoch, keď potenciálni svedkovia sa vôbec neohlásia, najmä preto, že majú obavu o svoj život, zdravie, telesnú integritu, ako aj o najbližších príbuzných. V takom prípade vynútiť pravidlo o povinnosti svedka vypovedať je nemožné. Vierohodnosť svedeckej výpovede už z uvedeného dôvodu je v aplikačnej praxi často problematická.
Pokiaľ štát na jednej strane stanovuje povinnosť svedčiť, „každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie“, na druhej strane by mal svedka chrániť pred nebezpečenstvom, ktoré vyplýva zo svedeckej výpovede. A to nielen počas trestného stíhania, ale aj po návrate potrestaného na slobodu. Platí tu zásada, že čím bezohľadnejší a brutálnejší sú členovia týchto skupín, tým väčšie nebezpečenstvo hrozí svedkom.
Slovenský trestný poriadok v minulosti neobsahoval žiadne ustanovenia, ktoré by sa týkali ochrany svedka. Zlom v tejto oblasti nastal novelou Trestného poriadku zákonom č. 247/1994 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 10. 1994. Citovaný zákon zaviedol nové ustanovenia týkajúce sa ochrany svedka, a to § 101 ods. 3 až 7, § 101a a § 101b. V súvislosti s praktickou aplikáciou týchto ustanovení bolo vydané aj stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 5.
Ochrana svedka (týkajúca sa utajenia totožnosti svedka) v platnom Trestnom poriadku je vymedzená v nasledovných ustanoveniach:
Pri postupe podľa § 101 ods. 4 v súvislosti s ochranou svedka Trestný poriadok umožňuje len utajenie totožnosti svedka pred ostatnými účastníkmi trestného konania a verejnosťou. Jeho dlhodobú fyzickú ochranu pred všetkými formami priameho, či nepriameho ohrozenia, nátlaku a vydierania najmä zo strany organizovaného zločinu však neumožňuje. To zabezpečuje program ochrany svedka v zmysle zákona o ochrane svedka.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1999, vytvoril podmienky na zefektívnenie boja proti najzávažnejším, najmä organizovaným formám trestnej činnosti, a to tak, že upravil právne vzťahy a postup pri poskytovaní ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi, chránenému svedkovi a im blízkym osobám3), ktorým v súvislosti so svedeckou výpoveďou alebo poskytnutím dôkazu vzniká nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia. Základný rozdiel medzi ohrozeným a chráneným svedkom spočíva v tom, že ohrozený svedok ešte nie je zaradený do programu ochrany svedka a vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo môžu byť na jeho ochranu vykonané neodkladné opatrenia.
Uvedenou problematikou sa dlhšiu dobu zaoberá väčšina štátov sveta, najmä USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland, Taliansko, Nemecko, Veľká Británia, Španielsko. Tak ako aj na Slovensku, i v týchto krajinách program ochrany svedka vykonávajú zložky polície.
V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1, 2 citovaného zákona ohrozeným svedkom sa rozumie osoba, ktorá v trestnom konaní vypovedala ako svedok a výpoveďou, prípadne ďalšími skutočnosťami poskytne dôkaz o páchateľovi alebo o okolnostiach najzávažnejšej, najmä organizovanej formy trestnej činnosti a v súvislosti so svedeckou výpoveďou a poskytnutím údajov o svojej osobe je tu dôvodná obava z ohrozenia života alebo zdravia, a ak bol útvaru Policajného zboru zabezpečujúcemu úlohy podľa tohto zákona doručený písomný návrh na jeho zaradenie do programu ochrany svedka, a ak okolnosti vyžadujú, aj písomný návrh na vykonávanie neodkladných opatrení. Táto právna konštrukcia bola novelou zákona4) čiastočne zmenená, a to tak, že slová „najzávažnejšie najmä organizované formy trestnej činnosti“ boli nahradené slovami „obzvlášť závažné trestné činy“ (§ 41 ods. 2 TZ).
Ďalej sa v zákone uvádza, že za ohrozeného svedka sa považuje aj blízka osoba ohrozeného svedka uvedená v návrhu na ochranu, alebo v návrhu na opatrenia. V takomto prípade svedok ešte nie je zaradený do programu ochrany, teda nie je chráneným, ale ohrozeným svedkom. Je preto logické, že inštitút ohrozeného svedka predchádza inštitútu chráneného svedka.
V zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 citovaného zákona chráneným svedkom sa rozumie osoba, zaradená do programu ochrany svedka, a taktiež jej blízka osoba, ktorá je zaradená do programu ochrany. Postavenie chráneného svedka a program ochrany zaniká v prípade, ak pominuli dôvody jeho vykonávania, napríklad ak chránený svedok zomrie alebo trpí trvalou duševnou poruchou a pod. K uvedenému je potrebné dodať, že chráneným svedkom sa rozumie ten ohrozený svedok, o ktorom komisia zriadená podľa tohto zákona rozhodla, že mu bude poskytnutá sústavná ochrana (dlhodobá fyzická ochrana). Predpokladom však je, že ohrozený svedok súhlasí s podmienkami ochrany, čo potvrdzuje svojím podpisom do záznamu o oboznámení sa s podmienkami ochrany. Postavenie ohrozeného a chráneného svedka môže mať každá osoba (v procesnom postavení svedka), ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. Inštitút chráneného svedka umožňuje teda zo strany štátu zabezpečiť takému svedkovi systematickú dlhodobú fyzickú ochranu a pomoc.
Zákon o ochrane svedka pamätá i na skutočnosť, že aj obvinený v trestnom konaní môže mať strach o svoj život, zdravie, telesnú integritu, ako aj o najbližších príbuzných, a preto uvádza, že „ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú aj na obvineného a obžalovaného, ktorý v trestnom konaní výpoveďou, prípadne ďalšími dôkazmi poskytol a poskytne dôkaz o páchateľovi alebo o okolnostiach obzvlášť závažných trestných činov a v súvislosti s výpoveďou a poskytnutím údajov o svojej osobe, je tu dôvodná obava z ohrozenia jeho života alebo zdravia.5)“ Ak sa obvinený rozhodol vypovedať v neprospech spolupáchateľov trestného činu v zmysle tohto ustanovenia, vo výnimočných prípadoch je možné mu zabezpečiť ochranu. Spravidla ide o prípady, keď sa obvinený rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a vypovedať voči páchateľom zločineckej skupiny, v ktorej minulosti pôsobil, a taktiež poskytnúť informácie o celej organizačnej štruktúre zločineckej skupiny.
V zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 predmetného zákona pod pojmom program ochrany svedka sa rozumie súbor úkonov a opatrení vykonávaných útvarom za pomoci štátnych orgánov, obcí, právnických osôb a fyzických osôb za účelom poskytnutia ochrany a pomoci chránenému svedkovi, z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva počas trestného konania a trvania dôvodov poskytovania ochrany a pomoci. Za istých okolností program ochrany môže byť prerušený a potom obnovený. Taktiež program ochrany môže zaniknúť.6) Podnet na zaradenie ohrozeného svedka do programu ochrany môžu podľa zákona podávať orgány činné v trestnom konaní, pretože dobre poznajú stav ohrozeného svedka, ktorého sa táto žiadosť týka. Nevylučuje sa však možnosť, že návrh bude podaný i bez podnetov orgánov činných v trestnom konaní.
Neodkladnými opatreniami sa rozumie súbor úkonov a opatrení vykonávaných útvarom na poskytnutie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi z dôvodu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva počas trestného konania. Ide teda o nevyhnutné úkony realizované útvarom Policajného zboru za využitia síl a prostriedkov smerujúcich k ochrane života a zdravia ohrozeného svedka počas rozhodovania o jeho zaradení do programu ochrany. Znamená to, že zaradením ohrozeného svedka do programu ochrany (chránený svedok) sa výkon neodkladných opatrení skončí. Ku skončeniu vykonávania neodkladných opatrení dochádza aj vtedy, ak ohrozený svedok odmietne vypovedať v trestnom konaní a poskytnúť dôkaz, alebo závažným spôsobom poruší dohodnuté podmienky, ktorých dodržiavanie je nevyhnutné na zabezpečenie jeho ochrany a pomoci. Obsahom neodkladných opatrení je okrem fyzickej ochrany aj ochrana obydlia, alebo prechodné premiestnenie ohrozeného svedka.
Pod ochrannou dohodou zákon rozumie pravidlá na vykonávanie programu ochrany. Obsahuje práva a povinnosti strán zúčastnených na vykonávaní programu ochrany, podmienky, za akých môžu strany od ochrannej dohody odstúpiť, rozsah a charakter poskytovanej ochrany a pomoci, dátum a podpisy zúčastnených strán. Inými slovami, obsahom ochrannej dohody sú práva a povinnosti zúčastnených strán, podmienky, za ktorých možno od dohody odstúpiť. Rozsah pomoci závisí od konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na finančné, materiálové a technické možnosti útvaru. Od ochrannej dohody uzatvorenej podľa § 7 citovaného zákona môže odstúpiť jednak chránený svedok, ako aj útvar.7)
Náklady spojené s ochranou a pomocou ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi znáša štát prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.8)
Na konanie podľa zákona o ochrane svedka sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní9) a ani občiansky zákonník10), pretože ide o špecifickú neštandardnú dohodu medzi svedkom, prípadne obvineným a štátom. Takáto dohoda môže vzniknúť len vtedy, ak ochranu svedka nemožno zabezpečiť iným spôsobom. Preto možno povedať, že skôr ide o výnimočnú dohodu, ktorú možno uzatvoriť len za podmienok tohto zákona.
Písomný návrh na zaradenie ohrozeného svedka do programu ochrany a podľa povahy veci, teda ak to okolnosti vyžadujú, aj písomný návrh na opatrenia vypracuje a zároveň útvaru doručí orgán činný v trestnom konaní, a to:
V odôvodnení návrhu na opatrenia je potrebné uviesť náležitosti, ktoré sú potrebné pre komisiu, aby mohla rozhodnúť o zaradení ohrozeného svedka do programu ochrany, a taktiež pri príprave podmienok na vykonávanie tohto programu.
Zo zákona vyplýva11), že ide o demonštratívny výpočet, v ktorom sa príkladmo uvádza, že predmetnými náležitosťami sa rozumejú najmä:
I keď to zákon Slovenskej republiky výslovne neuvádza, z odôvodnenia musí vyplývať, že takýto dôkaz nie je možné zadovážiť iným spôsobom a aj to, že ochranu svedka nemožno zabezpečiť inou formou.12) Naopak právna úprava Českej republiky hovorí: Podle tohoto zákona se postupuje, jen nelze-li bezpečnosť ohrožené osoby zajistit jiným způsobem.13)
V prípade, že bol útvaru doručený aj písomný návrh na vykonávanie neodkladných opatrení, treba v ňom uviesť najmä:
Policajný útvar s vykonávaním neodkladných opatrení potrebných na poskytnutie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi začína v prípade, ak sa doručí súhlasné rozhodnutie komisie o návrhu na opatrenie alebo ak vec neznesie odklad, po doručení súhlasného písomného rozhodnutia predsedu komisie a v jeho neprítomnosti jeho náhradníka. Ak takéto neodkladné opatrenia sa týkajú neplnoletej osoby, ktorá žije v spoločnej domácnosti len s jedným z rodičov, ktorý je ohrozeným svedkom, o vykonávaní neodkladných opatrení je útvar povinný ihneď vyrozumieť aj druhého rodiča. Takýmto opatrením sa predíde možným nežiadúcim aktivitám tohto rodiča, nakoľko by mohol v tomto období uplatňovať svoje rodičovské práva a povinnosti, a tým narušiť výkon neodkladných úkonov.
Policajný útvar, ak je to potrebné, neodkladné opatrenia vykonáva buď do uzatvorenia ochrannej dohody medzi policajným útvarom a ohrozeným svedkom po doručení súhlasného rozhodnutia komisie o návrhu na ochranu, alebo do pominutia dôvodov ich vykonávania. Pokiaľ ohrozený svedok počas výkonu neodkladných opatrení odmietne spoluprácu s vyšetrovateľom, prokurátorom alebo súdom, alebo poruší vopred stanovené podmienky, ktorých dodržiavanie je nevyhnutné pre zabezpečenie jeho ochrany, policajný útvar alebo jeho prostredníctvom vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca napíše k potrebe ukončenia výkonu neodkladných opatrení písomné odôvodnenie predsedovi komisie. Ak nastane takýto prípad, predseda komisie a v jeho neprítomnosti jeho náhradník ihneď určí dátum skončenia vykonávania neodkladných opatrení, o čom písomne vyrozumie policajný útvar a následne informuje ostatných členov komisie.
Ak sa vykonávajú neodkladné opatrenia a komisia rozhodla o návrhu na ochranu nesúhlasne, predseda komisie a v jeho neprítomnosti jeho náhradník ihneď zabezpečí doručenie zápisnice s dátumom skončenia vykonávania neodkladných opatrení útvaru.15)
Ak nedošlo k písomnému uzatvoreniu ochrannej dohody medzi útvarom a ohrozeným svedkom, v ktorého prospech sa vykonávajú neodkladné opatrenia, útvar písomne odôvodní predsedovi komisie a v jeho neprítomnosti jeho náhradníkovi potrebu ich skončenia. Predseda komisie a v jeho neprítomnosti jeho náhradník ihneď určí dátum skončenia vykonávania neodkladných opatrení, o čom písomne vyrozumie útvar.16)
Ak je určený dátum skončenia neodkladných opatrení podľa odsekov 2, 3 alebo 417), policajný útvar o tejto skutočnosti písomne vyrozumie vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu, ústne vyrozumie ohrozeného svedka a k určenému dátumu skončí vykonávanie neodkladných opatrení.18)
K uvedenému je však potrebné poznamenať, že ak k ohrozenému svedkovi bolo ukončené vykonávanie neodkladných opatrení, považuje sa za svedka v zmysle trestného poriadku so všetkými právami a povinnosťami. Znamená to predovšetkým to, že aj naďalej je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine, páchateľovi ako aj o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. V prípade pocitu ohrozenia môže od Policajného zboru požadovať ochranu podľa platných právnych predpisov.
O písomnom návrhu na zaradenie ohrozeného svedka do programu ochrany, a ak to okolnosti vyžadujú, aj o písomnom návrhu na vykonávanie neodkladných opatrení, ako i o odstúpení od pravidiel vykonávania programu ochrany rozhoduje komisia.
V prípade, že vec neznesie odklad o návrhu na vykonávanie neodkladných opatrení, rozhoduje predseda komisie a v jeho neprítomnosti jeho náhradník. Komisiu tvoria zástupcovia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Predpokladom však je, že tieto osoby sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami.19)
Komisia sa skladá z predsedu a zo štyroch členov. Minister vnútra Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva predsedu komisie, jedného člena a ich náhradníkov z príslušníkov Policajného zboru pre prípad okamžitého rozhodnutia a možnosti operatívneho kontaktu s útvarom, nakoľko neodkladné opatrenia realizuje Policajný zbor. V kompetencii Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky je vymenúvanie a odvolanie dvoch členov komisie a ich náhradníkov z podriadených zamestnancov, avšak s predpokladom, že tieto osoby majú prax v oblasti súdnictva a väzenstva. Jedného člena a jeho náhradníka z prokurátorov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Komisia je o uvedenom oprávnená rozhodovať len vtedy, ak sú prítomní aspoň jej štyria členovia, prípadne ich náhradníci. Odsúhlasiť návrh na zaradenie ohrozeného svedka do programu ochrany, písomný návrh na vykonávanie neodkladných opatrení a návrh na odstúpenie od pravidiel vykonávania programu ochrany musia najmenej štyria prítomní členovia alebo ich náhradníci.
Minister vnútra Slovenskej republiky po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom Slovenskej republiky vydal rokovací poriadok, ktorý ustanovuje podrobnosti o činnosti komisie a ktorý nadobudol účinnosť súčasne so zákonom o ochrane svedka dňa 1. januára 1999.
Po vypracovaní návrhu na vykonávanie neodkladných opatrení príslušný orgán činný v trestnom konaní ho doručí útvaru, ktorý predmetný písomný návrh následne doručí predsedovi komisie, a ten zabezpečí, aby sa zasadnutie k nemu uskutočnilo najneskôr do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Avšak, ak vec neznesie odklad, o tomto písomnom návrhu rozhodne ihneď predseda komisie, alebo v jeho neprítomnosti náhradník. V prípade, že toto rozhodnutie je súhlasné, vyrozumejú sa o tom ostatní členovia komisie. Pri nesúhlasnom rozhodnutí predseda komisie, prípadne jeho náhradník zabezpečí zasadnutie najneskôr do siedmich dní odo dňa jeho doručenia.
Pred samotným rozhodnutím o návrhu na vykonávanie neodkladných opatrení môže komisia, a v prípade ak vec neznesie odklad, jej predseda (v neprítomnosti jeho náhradník) požadovať k nemu vysvetlenie od príslušného orgánu činného v trestnom konaní, ktorý návrh vypracoval. Toto vysvetlenie má v spornom prípade zabrániť unáhlenému, neodôvodnenému a neopodstatnenému rozhodnutiu komisie o vykonávaní neodkladných opatrení. Znamená to, že týmto vysvetlením sa zisťuje vhodnosť zaradenia ohrozeného svedka do programu ochrany, čím by mohlo dôjsť k nežiadúcemu odkrytiu prostriedkov, metód a foriem práce vykonávaných policajným útvarom. Vysvetlenie od vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu môže žiadať aj policajný útvar.
Po súhlasnom rozhodnutí komisie alebo ak vec neznesie odklad jej predsedu, návrh na opatrenie, ako aj súhlasné rozhodnutie predsedu komisie sa doručí policajnému útvaru. Následne príslušný policajný útvar ihneď vyrozumie vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu, ktorý v zápätí o tom ústne (nie písomne) vyrozumie svedka. Zároveň policajný útvar začne vykonávanie neodkladných opatrení.
V prípade, ak sa komisia rozhodne o návrhu na vykonávanie neodkladných opatrení nesúhlasne, upovedomí o tom policajný útvar, a ten vyrozumie vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu, ktorý následne ústne vyrozumie o tejto skutočnosti svedka. Z povahy veci vyplýva, že takýto postup vyrozumievania sa vykonáva z dôvodu utajenia jednak pracovníkov policajného útvaru ako aj členov komisie, a preto svedok nie je o žiadnom úkone písomne upovedomený.
Konanie v predmetnej veci možno začať opätovne pri podstatnej zmene okolnosti na návrh vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu. Hoci zákon nevymedzuje, čo sa rozumie „podstatnými zmenami okolnosti“, možno však predpokladať, že pôjde napr.: o fyzické útoky nasledujúce po verbálnych voči ohrozenému svedkovi, alebo došlo k útoku na blízku osobu, alebo k poškodeniu majetku a pod.
Policajný útvar po prijatí návrhu na zaradenie ohrozeného svedka do programu ochrany tento ihneď doručí predsedovi komisie, ktorý zabezpečí, aby sa zasadnutie k nemu uskutočnilo najneskôr do siedmeho dňa. Ak je to potrebné, na zasadnutie sa zabezpečí účasť vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu za účelom požadovania potrebného vysvetlenia k návrhu na ochranu. Spôsob a miesto zdôvodnenia vyšetrovateľom, prokurátorom alebo sudcom si zvolí komisia.
Komisia najneskôr do troch mesiacov od prvého zasadnutia k návrhu na ochranu prehodnotí všetky získané podklady a materiály vzťahujúce sa k tomuto materiálu. Po dôkladnom preštudovaní a vyhodnotení materiálov komisia v zmysle zásad uvedených v rokovacom poriadku hlasovaním rozhodne o zaradení či nezaradení ohrozeného svedka do programu ochrany. Z praktického hľadiska sa táto lehota javí ako dostatočná na preštudovanie podkladov a materiálov k danému prípadu. Komisia po ukončení hlasovania ihneď vyhotoví o tom zápisnicu a spolu so všetkými súvisiacimi materiálmi ju doručí policajnému útvaru.
Aj keď členovia komisie majú pri priebežnom posudzovaní danej veci odlišné názory, pri konečnom hlasovaní musia byť presvedčení o správnosti svojho rozhodnutia, pretože v opačnom prípade by mohla nastať situácia, že dôjde k rozporom a následnému narušeniu vykonávania programu ochranu. Opodstatnenosť trojmesačnej lehoty na konečné rozhodnutie v tejto veci spočíva v tom, že poskytuje dostatočný časový priestor pre náležité, objektívne a kvalifikované rozhodnutie komisie. Ak by ohrozenému svedkovi hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo, ako už bolo uvedené, bolo by možné vykonaním neodkladných úkonov zabezpečiť jeho ochranu dovtedy, pokiaľ by komisia nerozhodla o návrhu jeho zaradenia do programu ochrany. Predseda komisie o výsledku hlasovania komisie a o návrhu na ochranu zabezpečí doručenie písomného rozhodnutia policajnému útvaru, ktorý o týchto skutočnostiach ihneď vyrozumie vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu, ktorý následne ústne vyrozumie svedka. Pritom treba povedať, že ohrozenému ani chránenému svedkovi sa neposkytujú žiadne písomnosti vzťahujúce sa na výkon neodkladných opatrení, alebo k zaradeniu do programu ochrany. O týchto skutočnostiach sú tieto osoby informované len ústne. Policajný útvar pritom začne s vykonávaním vlastných opatrení súvisiacich so zaradením ohrozeného svedka do programu ochrany.
Ak komisia rozhodne o návrhu na zaradenie ohrozeného svedka do programu ochrany nesúhlasne, konanie v tej istej veci možno začať opätovne na návrh vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu len vtedy, ak dôjde k podstatnej zmene okolnosti.20)
Aplikačná prax potvrdzuje, že v súvislosti s návrhmi na vykonávanie neodkladných opatrení a návrhmi na zaradenie ohrozeného svedka do programu ochrany (ďalej len návrh) sa vyskytujú určité problémy týkajúce sa predovšetkým ich obsahovej stránky, ktorá nie vždy spĺňa podmienky, na základe ktorých by mohla komisia riadne a včas vo veci rozhodnúť.
Nie je celkom správne, ak vyšetrovateľ predkladajúci návrh v odôvodnení uvedie, že svedkovi alebo jemu blízkej osobe hrozí nebezpečenstvo ťažkej ujmy na zdraví alebo smrť. Takéto alebo obdobné odôvodnenie je nepostačujúce, a preto komisia tento návrh nemôže objektívne posúdiť a rozhodnúť o tom, či je skutočne naplnená dôvodná obava, že svedkovi alebo jemu blízkej osobe hrozí nebezpečenstvo ťažkej ujmy na zdraví alebo smrť, a preto návrh vráti predkladateľovi.
Okrem toho, že v návrhu uvedie v akej trestnej veci svedok vypovedá, musí presnejšie popísať hroziace nebezpečenstvo zo strany zločineckej skupiny, čo musí oprieť o určité dôkazy, ktoré uvedené skutočnosti (svedok bol napadnutý, bolo mu poškodené motorové vozidlo, dostal slovné vyhrážky, listy atď.) potvrdzujú. Tie skutočnosti sú významné nielen pre objektívne posúdenie, či svedkovi skutočne hrozí riziko zo strany zločineckej skupiny, ale ich význam spočíva i v tom, že útvar vykonávajúci neodkladné opatrenia a program ochrany svedka môže posúdiť aj stupeň nebezpečnosti hroziace tak svedkovi, ako aj ich pracovníkom. V návrhu musí byť pojaté a dostatočne odôvodnené, že ochranu svedka nemožno zabezpečiť iným spôsobom (napr. utajením totožnosti). Tieto, a podľa okolnosti aj iné skutočnosti sú teda nevyhnutné, aby nedošlo k zbytočným stratám síl a prostriedkov.
V aplikačnej praxi sa stal prípad, keď svedok zaradený do programu ochrany svedka porušil podmienky ochrannej dohody a z programu bol vyradený, vrátil sa do pôvodného prostredia, kde naďalej žije. Dosiaľ voči nemu neboli zaznamenané žiadne útoky zo strany zločineckej skupiny. To okrem iného môže svedčiť aj o tom, že vyšetrovateľ dostatočne nepreskúmal hroziace nebezpečenstvo, následkom čoho bol svedok zrejme bezdôvodne zaradený do programu ochrany.
Je vylúčené, aby predkladateľ návrhov v súvislosti s ochranou svedkovi sľuboval nereálne veci (napr. nadštandardné bývanie, vysoké postavenie, vysoké príjm, atď.). Takéto sľuby by mohli mať neskôr za následok, že svedok by sa pri dohode s útvarom zabezpečujúcim ochranu dozvedel realitu o svojej ďalšej existencii v programe ochrany, ktorá by však nekorešpondovala so sľubmi predkladateľa návrhu, a preto by dohodu nepodpísal.
Po súhlasnom rozhodnutí komisie o návrhu na ochranu, nevyhnutným predpokladom zaradenia ohrozeného svedka do programu ochrany je uzatvorenie dohody medzi policajným útvarom a týmto svedkom. Útvar uzatvorí písomnú dohodu o pravidlách vykonávania programu ochrany do štrnástich dní odo dňa doručenia zápisnice s každým plnoletým ohrozeným svedkom, ale iba v prípade, že ten nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony a netrpí duševnou poruchou, ktorá vylučuje osobné plnenie ustanovení tejto dohody. Ustanovenia takejto dohody sa tak isto vzťahujú aj na neplnoletú blízku osobu, ktorá je uvedená v ochrannej dohode s ohrozeným svedkom. V prípade, ak neplnoletá blízka osoba je v postavení ohrozeného svedka, písomnú ochrannú dohodu v jej mene uzatvárajú jej zákonný zástupcovia. Ak písomnú ochrannú dohodu nie je možné v mene neplnoletej osoby uzatvoriť s jej zákonnými zástupcami, alebo ak jej uzatvorenie odmietajú a zaradenie do programu ochrany je v záujme tejto osoby, túto dohodu uzatvára ohrozený svedok osobne. Uzatvorenie takejto dohody podlieha predchádzajúcemu schváleniu súdu. Ochranná dohoda sa uzatvára obdobne aj s osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo s osobou, ktorá trpí duševnou poruchou, vylučujúcou samostatné plnenie ustanovení dohody. Ak sa dohoda vyhotovená v jednom výtlačku podpíše zúčastnenými stranami, na ohrozeného svedka sa vzťahuje inštitút chráneného svedka. Dohoda sa vyhotovuje v spolupráci s ohrozeným svedkom, následne sa uloží na útvare a na požiadanie chráneného svedka mu bude predložená k nahliadnutiu.
Dohoda o pravidlách vykonávania programu ochrany obsahuje práva a povinnosti zúčastnených strán na vykonávanie programu ochrany, podmienky, za aké môžu strany od tejto dohody odstúpiť, ako aj rozsah a charakter poskytovanej ochrany a pomoci s uvedením dátumu a podpisov zúčastnených strán.
V dohode o pravidlách vykonávania ochrany sa ohrozený svedok zaväzuje najmä:
Policajný útvar sa v predmetnej dohode zaväzuje vykonať na ochranu chráneného svedka konkrétne opatrenia vyplývajúce z tejto dohody týkajúce sa predovšetkým totožnosti, vzhľadu, bydliska, poskytovania sociálnej pomoci chránenému svedkovi a jeho rekvalifikáciu.
Ak rozhodnutie komisie je súhlasné, avšak ohrozený svedok s podmienkami vyplývajúcimi z predmetnej dohody nesúhlasí, nedochádza k jeho zaradeniu do programu ochrany. V takomto prípade policajný útvar vyhotoví zápisnicu, písomne vyrozumie vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu a následne ústne vyrozumie predsedu komisie.
K tomu je potrebné povedať, že pri výbere svedkov sa musia preskúmať a vyhodnotiť skutočnosti týkajúce sa charakterových a mentálnych vlastností osoby, či takáto osoba (svedok) je vhodná na zaradenie do programu ochrany. Vo všeobecnosti možno uviesť, že musí ísť o takú osobu, ktorá je schopná prispôsobiť sa podmienkam ochrany. Vzhľadom na rozlohu Slovenskej republiky sa takáto ochrana vykonáva aj v rámci štátov Európskej únie, a preto musí ísť o takého svedka, ktorý je aj schopný osvojiť si jazyk štátu, v ktorom bude žiť a pracovať. Treba zvážiť aj skutočnosť, že svedok musí byť pripravený aj na to, že okrem útoku môžu byť voči nemu podané aj rôzne trestné oznámenia.
Priznanie štatútu ochrany znamená pre osobnosť výrazný zásah do jeho doterajšieho spôsobu života a prináša so sebou zvýšené nároky s dopadom na celú štruktúru osobnosti. Nutnosť prispôsobiť sa zmeneným životným podmienkam vplýva napr. na zmenu čŕt osobnosti, jej doterajších návykov, postojov, správania. Odráža sa v zmene temperamentu, celkového prežívania reality. Nie zanedbateľné sú zmeny emocionality. Osobitnou oblasťou je zmena interpersonálnych vzťahov, resp. sociálnych vzťahov vo všeobecnosti. Existencia pod ochranou je sprevádzaná pomerne silným tlakom na osobnosť, pričom do popredia vyvstáva otázka zvládania psychickej záťaže danou osobou a pod. Nielen s týmito schematicky naznačenými skutočnosťami sa musí osoba v programe v pomerne krátkom čase vysporiadať.
Zákonite sme preto konfrontovaný s principiálnou otázkou: „Zvládne daná osoba nároky a obmedzenia vyplývajúce zo štatútu ochrany?“ Odpoveď na danú otázku by priniesol psychologický profil, ktorý by umožnil niektoré stránky režimu upraviť tak, aby nedochádzalo k zbytočným komplikáciám v priebehu celej doby ochrany.
Doterajšie skúsenosti v tejto oblasti poukazujú na to, že dochádza k situáciám, keď ohrozený - po zaradení do programu ochrany chránený - svedok svoju predchádzajúcu výpoveď zmení. Takýto postup spôsobuje nezanedbateľné komplikácie nielen z pohľadu trestno-procesného, ale má vplyv aj na množstvo vynaložených síl a prostriedkov. Zámerne neuvádzame podrobný rozsah negatívnych javov vyplývajúcich z nepravdivej výpovede ohrozeného či chráneného svedka, pretože to nie je zámer príspevku. Usilujeme sa len poukázať na možnosť uplatnenia psychofyziologického vyšetrenia i v tejto oblasti, čo by mohlo zásadným spôsobom napomôcť predchádzaniu úmyselného zneužívania inštitútu chráneného svedka, a tým znížiť neefektívne investície, prípadne im úplne zabrániť.
Aby sa predišlo zámernému zneužívaniu postavenia chráneného svedka v zmysle už uvedeného, bolo by vhodné zvážiť zavedenie povinnosti účasti ohrozeného svedka na psychofyziologickom vyšetrení, ktoré by overilo pravdovravnosť jeho výpovede. To znamená, ak by výsledky vyšetrenia overovania pravdovravnosti odôvodňovali záver, že osoba je nepravdovravná vo vzťahu k predmetnej veci, nespĺňala by tak jednu zo základných podmienok pre zaradenie do programu ochrany svedka. A tak by ochranná dohoda nebola uzavretá.22)
Program ochrany počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody vykonáva Zbor väzenskej a justičnej stráže v spolupráci s policajným útvarom. Prostredníctvom útvaru sa bude udržiavať kontakt medzi chráneným svedkom a jeho blízkou osobou, zaradenou do programu ochrany, ktorá už bude žiť so zmenenou totožnosťou v novom prostredí.
V konaní pred súdom predseda senátu písomne vyrozumie policajný útvar o vytýčenom termíne hlavného pojednávania, na ktorom bude nevyhnutná účasť ohrozeného alebo chráneného svedka. Z dôvodu nenarušenia osobitného režimu, vzťahujúceho sa na ohrozeného svedka alebo chráneného svedka, policajný útvar písomne vyrozumie predsedu senátu príslušného súdu o skutočnosti, že voči svedkovi sa uplatňuje osobitný režim vyplývajúci z neodkladných opatrení alebo z programu ochrany a súčasne s ním dohodne spoločný postup v konaní pred súdom. Následne predseda senátu zabezpečí administratívne opatrenia a prostredníctvom policajného útvaru technické opatrenia, potrebné na vykonanie výsluchu ohrozeného alebo chráneného svedka (napr. na uskutočnenie spojenia medzi ohrozeným či chráneným svedkom, ktorý sa nachádza na utajenom mieste, a pojednávacou miestnosťou, využitie audio a video techniky, zmenu hlasu, zmenu mena, vzhľadu a pod.).
Prax poukazuje na výhody využitia video-konferencie, ktoré spočívajú v tom, že takáto forma ochrany svedka umožňuje ušetriť sily a prostriedky a nemožno opomenúť ani nesporne výrazný psychologický aspekt - svedok ľahšie vypovedá, pretože nie je v jednej miestnosti s obžalovanými.
Obžalovaný pôsobí voči svedkovi v kontexte súdneho konania (procesu) ako výrazný stresový faktor - stresor. Jeho fyzická neprítomnosť môže priaznivo ovplyvniť úroveň stresu svedka a podieľať sa priamo na redukcii emocionálneho napätia, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje úroveň kognitívnych procesov (pamäť, myslenie, pozornosť).
Svedok, ktorý je zbavený priameho vizuálného kontaktu s obžalovaným, môže byť napr. uchránený pred znovuprežitím (opätovným prežitím) traumatizujúceho zážitku, ktorého emocionálny náboj zosilňuje prítomnosť obžalovaného, prípadne obžalovaných (TČ vraždy spáchané obzvlášť brutálnym spôsobom...) .
Neprítomnosť obžalovaného môže ovplyvniť postoje a motiváciu svedka v tom zmysle, že sa stane „otvorenejším“. Dochádza k istej psychologickej redukcii strachu a obáv. Vytvára sa tým vhodnejšie psychologické prostredie pre vyjadrenie toho, čo by svedok možno ťažko vyjadril „zoči voči“ obžalovanému.
Zaradenie osoby do programu ochrany svedka je spojené s celým radom opatrení, v pozadí ktorých osciluje výrazná, nielen finančná náročnosť. Domnievame sa, že rozhodovanie o zaradení osoby do programu by malo byť podložené:
Môže totiž nastať situácia, že osoba žiadajúca o štatút ochrany svedka môže z rôznych subjektívnych i objektívnych príčin vypovedať o skutočnostiach tak, že uvádza nepravdivé informácie, zavádzajúce alebo neúplné preto, aby sa do daného programu dostala. Získanie uvedeného štatútu môže byť motivované snahou uniknúť pred pomstou, prípadne sa sám pomstiť, resp. vyhnúť sa trestu. Zložitosť dokazovania a následného odhalenia nepravdivosti výpovede sa spája s istým časovým horizontom, v priebehu ktorého sa môžu zbytočne vynakladať finančné a iné prostriedky v rámci plynutia programu.
Ochrana ohrozeného svedka alebo chráneného svedka v konaní pred súdom ako aj preprava a sprevádzanie takéhoto svedka do pojednávacej miestnosti, alebo na iné miesto, z ktorého bude technicky zabezpečený prenos svedeckej výpovede, ako i jeho fyzická ochrana počas pohybu v súdnej budove bude vykonaná policajným útvarom za využitia síl a prostriedkov iných útvarov Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
V súvislosti s vykonávaním programu ochrany je potrebné poukázať aj na niektoré ustanovenia Trestného poriadku (ďalej len „TP“), ktoré sa "priamo" dotýkajú inštitútu ohrozeného a chráneného svedka. Patria sem:
Niektoré z uvedených ustanovení sa môžu analogicky uplatniť v prípravnom konaní.
S problematikou ochrany ohrozeného a chráneného svedka úzko súvisí aj zákon o Policajnom zbore. Z predmetného zákona 26) totiž priamo vyplýva, že Policajný zbor poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi (ide o jednu z úloh Policajného zboru).
V zákone27) je vyšpecifikovaný spôsob a podmienky, na základe ktorých možno odstúpiť od písomnej dohody, uzatvorenej medzi policajným útvarom na strane jednej a chráneným svedkom na strane druhej. Od tejto dohody môže odstúpiť tak chránený svedok, ako aj policajný útvar. Na základe písomnej žiadosti o vystúpení z programu ochrany podanej chránenou osobou, policajný útvar vyhotoví zápisnicu, v ktorej uvedie deň jeho ukončenia.
Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci, v ktorej chránený svedok vypovedá, policajný útvar o danej skutočnosti vyrozumie vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu. V prípade, ak chránený svedok odmieta vypovedať, poruší ustanovenia ochrannej dohody, alebo ak po jej uzatvorení spácha úmyselný trestný čin, vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca môže do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci, v ktorej takýto svedok vypovedá, prostredníctvom policajného útvaru navrhnúť komisii odstúpenie od ochrannej dohody.
Odstúpenie od ochrannej dohody počas vykonávania programu ochrany môže policajný útvar navrhnúť vtedy, ak chránený svedok poruší ustanovenia ochrannej dohody, alebo ak po jej uzatvorení spácha úmyselný trestný čin, o čom do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci, v ktorej chránený svedok vypovedá, ústne vyrozumie vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu.
Komisia o odôvodnenom návrhu na odstúpenie od ochrannej dohody podanej vyšetrovateľom, prokurátorom, sudcom alebo policajným útvarom rozhodne hlasovaním do siedmich dní odo dňa doručenia návrhu. Ak je rozhodnutie komisie súhlasné, určí termín skončenia vykonávania programu ochrany, o čom vyhotoví zápisnicu, ktorú bez meškania doručí policajnému útvaru a tento následne odstúpi od ochrannej dohody, čím táto zaniká. O týchto opatreniach policajný útvar ústne vyrozumie chráneného svedka a do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci, v ktorej chránený svedok vypovedá, písomne vyrozumie vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu.
Práva a povinnosti vyplývajúce z dohody sa prerušujú, ak dočasne pominuli dôvody ich vykonávania. Dôvodmi na prerušenie vykonávania programu ochrany sú najmä tie, ak svedok
O prerušení vykonávania programu ochrany policajný útvar vyhotoví zápisnicu, v ktorej uvedie dátum jeho prerušenia a do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci, v ktorej chránený svedok vypovedá, vyrozumie o tejto skutočnosti vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu.
Vykonávanie programu ochrany môže byť policajným útvarom obnovené vtedy, ak pominuli dôvody majúce za následok prerušenie práv a povinností vyplývajúcich z dohody. O takomto opatrení policajný útvar vyhotoví zápisnicu s uvedením dátumu jeho obnovenia, pričom do nadobudnutia právoplatnosti vo veci, v ktorej chránený svedok vypovedá, vyrozumie o tejto skutočnosti vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu.
Program ochrany zanikne, ak pominuli dôvody jeho vykonávania - napr. smrť chráneného svedka alebo jeho trvalá duševná porucha, ktorá vylučuje plnenie ustanovení ochrannej dohody. Policajný útvar o zániku programu ochrany s uvedením dátumu jeho vykonania vyhotoví zápisnicu a následne o tom vyrozumie vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu. V prípade, že chránený svedok trpí trvalou duševnou poruchou, ktorá vylučuje plnenie ustanovení ochrannej dohody a ich plnenie nemožno zabezpečiť inak, policajný útvar vyrozumie zákonného zástupcu svedka.
V zákone29) je taxatívne uvedené, že ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi vykonáva útvar bez poskytovania informácií komisii alebo fyzickým osobám o skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním neodkladných opatrení a programu ochrany.
V praxi to znamená, že policajný útvar nesmie z dôvodu bezpečnosti ohrozených ako aj chránených svedkov a v neposlednom rade i utajenia metód a foriem práce a využívaných prostriedkov spätne informovať komisiu menovanú na dobu dvoch rokov o opatreniach, ktoré sú vykonávané k týmto osobám v zmysle programu ochrany, nakoľko opatrenia môžu byť realizované aj po dobu viacerých rokov. Z uvedených dôvodov nesmú byť o týchto skutočnostiach informované žiadne právnické alebo fyzické osoby.
Životaschopnosť zákona a zaťaženosť pracovníkov realizujúcich program ochrany by nebolo celkom správne dokumentovať štatistickými údajmi. Z toho pohľadu nie je smerodajné, či v konkrétnom kalendárnom roku bolo zaradených do programu ochrany 5, 10, prípadne i viac svedkov, pretože jeden zložitý prípad vzhľadom na hroziaci stupeň nebezpečenstva a na ďalšie okolnosti konkrétneho prípadu môže vyžadovať nasadenie väčšieho množstva síl a prostriedkov v porovnaní s väčším počtom bežných - „jednoduchých“ prípadov.
Zákon je postavený na princípe reciprocity. Znamená to, že Slovenská republika vzájomne spolupracuje najmä so štátmi Európskej únie. Možná je aj spolupráca s ďalšími krajinami sveta (napr. USA, Kanada, Austrália), avšak skôr výnimočne, pretože ide o finančne nákladnú záležitosť.
Policajný útvar teda na základe dohôd uzatvorených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s vykonávaním programu ochrany svedka spolupracuje s políciami iných štátov. Táto spolupráca sa využíva v prípade, že potenciálni útočníci poznajú bydlisko ohrozeného alebo chráneného svedka a k zaisteniu trvalej bezpečnosti svedka je nevyhnutné jeho presťahovanie do zahraničia.
Pri poskytovaní ochrany ohrozenému alebo chránenému svedkovi v súvislosti so zabezpečením jeho účasti na úkonoch v prípravnom konaní je policajný útvar oprávnený dohodnúť spoločný postup s vyšetrovateľom alebo prokurátorom. V zmysle tohto postupu zabezpečuje policajný útvar konšpiratívny styk vyšetrovateľa a prokurátora s ohrozeným alebo chráneným svedkom, ako i účasť na potrebných vyšetrovacích úkonoch podľa vopred dohodnutých termínov.
Pracovníci policajného útvaru zabezpečujúceho ochranu chráneného svedka však upozorňujú na to, že sa stávajú aj prípady, keď svedok zaradený do programu ochrany je vyšetrovateľom vypočutý až po uplynutí dlhšej doby (niekedy aj viac ako šesť mesiacov).
Za účelom zabezpečenia kvalitnej a efektívnej ochrany chráneného svedka v novom prostredí je mu možné zmeniť totožnosť 30) buď po dobu trvania ochrany, alebo ak o to požiada chránený svedok, je možné zmenenú totožnosť ponechať aj po skončení ochrany.
Zmeniť totožnosť neplnoletej osobe alebo osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony možno len na základe súhlasu jej zákonných zástupcov. V ojedinelých prípadoch, ak nie je možné takýto súhlas získať od zákonných zástupcov a zmenená totožnosť je v záujme ochrany týchto osôb, o zmene totožnosti rozhodne súd.
Styk s neplnoletou osobou rodičovi, ktorému nebola rozhodnutím súdu zverená do starostlivosti a on nebol zaradený do programu ochrany, sa umožní na základe písomného súhlasu oboch rodičov o podriadení sa opatreniam útvaru, ktorý zabezpečí utajený styk rodiča s neplnoletou osobou po vzájomnej dohode. Ak by jeden z rodičov nesúhlasil, nemôže byť úspešne zabezpečovaný program ochrany v tejto oblasti.
O problematike ohrozeného a chráneného svedka (ohrozená osoba) v Českej republike hovorí zákon č. 137/2001 Sb. o zvláštní ochraně svědka a dalších osob v souvislosti s trestním řízením a o změně zákona č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, ve znění pozdějších předpisů (ďalej len „zákon“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2001. Citovaný zákon upravuje postup pri poskytovaní zvláštnej ochrany a pomoci svedkom a ďalším osobám, ktorým v súvislosti s trestným konaním zrejme hrozí ujma na zdraví alebo iné vážne nebezpečenstvo.
Znamená to, že na rozdiel od slovenskej právnej úpravy (kde postavenie ohrozeného a chráneného svedka môže mať len svedok a jeho blízke osoby a za určitých okolností aj obvinený a obžalovaný) právna úprava Českej republiky umožňuje priznať postavenie ohrozenej osoby nielen svedkom, ale aj iným osobám. Svedčí o tom predmetný zákon, v ktorom je uvedené: Za ohrozenú osobu sa pre účely tohto zákona považuje osoba, ktorá
Táto právna úprava v porovnaní so slovenskou právnou úpravou sa javí ako výhodnejšia najmä preto, že postavenie ohrozeného svedka a chráneného svedka môže byť priznané i širšiemu okruhu osôb (napr. znalcom a tlmočníkom), a dokonca osoba nemusí byť v procesnom postavení svedka. Nie je vylúčené, že postavenie ohrozenej osoby za istých okolností môžu nadobudnúť aj orgány činné v trestnom konaní v prípade, ak v súvislosti s ich postavením v trestnom konaní hrozí ujma na zdraví.
Zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka (...) takúto možnosť nepripúšťa, keďže (...) upravuje podmienky a postup (...) pri poskytovaní ohrozenému svedkovi, chránenému svedkovi a ich blízkym osobám (...). To znamená, že osoba musí mať procesné postavenie svedka. Svedčí o tom ustanovenie § 2 citovaného zákona, v ktorom je uvedené, že ohrozeným svedkom sa rozumie osoba, ktorá v trestnom konaní vypovedala ako svedok a výpoveďou, prípadne ďalšími skutočnosťami poskytne dôkaz (...).
K tomu sa však žiada uviesť, že zákon NR SR č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov v § 34 ods. 5, 6 sa zaoberá problematikou ochrany sudcu, a to tak, že v citovanom ustanovení výslovne uvádza: „Sudca má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, svojich rodinných príslušníkov a svojho obydlia, ak o to správu súdu požiada; takisto má práva na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany“. Ďalej sa uvádza: „Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinný príslušníci s tým súhlasia. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine.“ Keďže zákon bližšie nekonkretizuje podmienky smerujúce k ochrane sudcu, najmä pred páchateľmi organizovanej formy trestnej činnosti, ostáva otvorená napríklad otázka, či v prípade potreby by bolo možné vykonať trvalú fyzickú ochranu sudcu a jeho rodinných príslušníkov so zmenou ich totožnosti mimo územia Slovenskej republiky.
Zákon o ochrane svedka v ustanovení § 2 uvádza, že „...vypovedala ako svedok a výpoveďou prípadne ďalšími skutočnosťami poskytne dôkaz (...)“. Pritom nešpecifikuje, ktoré sú tie ďalšie skutočnosti. (Nech sú tie „ďalšie skutočnosti akékoľvek“, svedok musí byť k týmto skutočnostiam procesne vypočutý). Nie je celkom jasná ani formulácia § 1 citovaného zákona, v ktorom je uvedené: „...ktorým v súvislosti so svedeckou výpoveďou alebo poskytnutím dôkazu...“. Nech svedok poskytne akýkoľvek dôkaz, musí to byť podložené jeho svedeckou výpoveďou. A preto by postačovala zákonná formulácia: „..., ktorým v súvislosti so svedeckou výpoveďou vzniká nebezpečenstvo...“.
Uveďme príklad: V prípade, ak znalcovi v súvislosti s podaním znaleckého posudku vznikne nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia, zákon mu nepriznáva postavenie ohrozeného, a tým ani chráneného svedka, čo znamená, že mu nemôže byť poskytnutá dlhodobá fyzická ochrana po dobu, kým nebezpečenstvo pominie. Preto de lege ferenda sa žiada rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu nadobudnúť postavenie ohrozeného a chráneného svedka. Spomínaným subjektom je zabezpečená všeobecná ochrana prostredníctvom niektorých ustanovení osobitnej časti trestného zákona. Ide o tieto ustanovenia: § 219 ods. 2, písm. h); § 221 ods. 2, písm. a); § 222 ods. 2, písm. a); § 235 ods. 2, písm. e); § 257 ods. 2.
V budúcnosti by bolo vhodné do slovenskej právnej úpravy zaviesť ustanovenie týkajúce sa oprávnenia pri zaisťovaní bezpečnosti chránených osôb.
Z právnej úpravy Českej republiky jasne vyplýva, že ak je pre zaručenie bezpečnosti chránenej osoby nevyhnutné, policajt je oprávnený vstúpiť do objektu a vykonať prehliadku priestoru, z ktorého by bolo možné ohroziť bezpečnosť chránenej osoby, a prehliadku osôb, dopravných prostriedkov a vecí nachádzajúcich sa na tomto mieste; zakázať vstup, alebo pobyt v predmetnom priestore alebo v jeho časti na dobu, pokiaľ budú vykonané nevyhnutné opatrenia, aby nemohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti chránenej osoby z tohto priestoru. V zákone je ďalej uvedené, že prehliadku tohto priestoru je policajt oprávnený vykonať len so súhlasom užívateľa. Bez tohto súhlasu môže vykonať prehliadku priestoru len v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že z priestoru má byť vykonaný útok na bezpečnosť chránenej osoby. Policajt je pritom povinný zaistiť prítomnosť nezúčastnenej osoby. To neplatí, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, alebo by mohlo dojsť k ohrozeniu života alebo zdravia nezúčastnenej osoby.
Po vykonaní služobných úkonov je policajt povinný neodkladne vyrozumieť užívateľa priestoru a zaručiť zabezpečenie priestoru, ale len v prípade, ak tak nemôže konať užívateľ, alebo iná oprávnená osoba. Prehliadkou priestoru sa nesmie sledovať iný účel ako ručenie bezpečnosti chránenej osoby.
Osobnú prehliadku je policajt oprávnený vykonať len vtedy, ak osoba na jeho výzvu priestor ihneď neopustí, alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Osobnú prehliadku vykonáva osoba rovnakého pohlavia. V prípade, ak osobnú prehliadku nemôže vykonať osoba rovnakého pohlavia a je dôvodné podozrenie, že osoba u seba ukrýva zbraň, môže výnimočne, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, osobnú prehliadku vykonať aj osoba opačného pohlavia. (Takýto postup neumožňuje ani súčasná platná právna úprava - trestný poriadok, keďže z ustanovenia § 83b ods. 3 vyplýva, že osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia. To znamená, že za žiadnych okolností osoba opačného pohlavia nemôže vykonať osobnú prehliadku. V tejto súvislosti, aj keď sa toho priamo netýka, možno poukázať aj na ustanovenie § 114 ods. 1, z ktorého vyplýva, ..., že ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať len osoba toho istého pohlavia. V prípade, ak sa treba presvedčiť, či zbraň nie je ukrytá v telesných dutinách, je oprávnený osobnú prehliadku vykonať len odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník.)
Za chránenú osobu sa považuje osoba, ktorej je poskytovaná zvláštna ochrana33) a pomoc. Táto ochrana je zabezpečená prostredníctvom Polície Českej republiky (ďalej len „polícia“) a Väzenskej služby Českej republiky (ďalej len „väzenská služba“). Pre orgány verejnej správy je zákonom uložená povinnosť v nevyhnutnom rozsahu spolupracovať s políciou a väzenskou službou.
Snahou tohto príspevku je poukázať na podstatné skutočnosti týkajúce sa právnej úpravy ochrany svedka Slovenskej republiky, vykonávané podľa osobitného zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka.
The aim of this article is to point to the important facts regarding the legislation related to protection of witnesses in the Slovak Republic, carried out based on act no. 256/1998 about protection of witnesses.
Der Beitrag weist auf wesentliche Tatsachen hin, die die rechtliche Regelung des Zeugenschutzes in der Slowakischen Republik nach dem speziellen Gesetz Nr 256/1998 des Grundgesetzes über den Zeugenschutz betreffen.