Čtvrtletník Kriminalistika



Číslo 2/2006

Ze zahraničí

Operatívna a spravodajská činnosť v systéme poznávania kriminality


doc. Ing. Miroslav LISOŇ, PhD., Akadémia Policajného zboru v Bratislavě

Z výsledkov analýzy bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike (za obdobie od roku 1989) o.i. vyplýva, že sa mení kvantitatívna a kvalitatívna úroveň kriminality. Zvyšuje sa spoločenská nebezpečnosť trestných činov. V jednotlivých znakoch, ktoré tvoria kriminálny obsah spôsobu páchania trestných činov, sú frekventovane registrované organizovanosť, agresivita, brutalita a čoraz častejšie sú zaznamenávané prvky medzinárodného charakteru. Predpokladaný odhad miery latencie určitej skupiny trestných činov je nepriaznivý (napr. trestné činy páchané v ekonomike, trestné činy páchané kriminálnymi skupinami). Vykonaným výskumom sa zistilo, že na 1 odhalený trestný čin je následkom rôznych príčin až 5 neodhalených. Podľa odhadu práve tieto neodhalené trestné činy je možné zaradiť predovšetkým do kategórie latencie s vysokým stupňom spoločenskej nebezpečnosti. )

Štát na uvedené zmeny permanentne reaguje systematickým prijímaním rôznych opatrení. Vzhľadom k tomu, že nimi štát pôsobí na konkrétny objekt poznávania (kriminalitu), tieto opatrenia musia vytvárať určitý systém, ktorý v určitom čase vznikol, existuje a má svoje perspektívy. V danom prípade sa jedná predovšetkým o legislatívne, organizačno-riadiace a metodicko-taktické opatrenia, ktorých účelom je zabezpečiť kontrolu tohto nežiadúceho javu.

Pri poznávaní kriminality policajná teória a prax, a to nielen u nás, poukazuje na potrebu:

Tieto tézy, de facto, v najširšom slova zmysle charakterizujú základný obsah operatívno-pátracej činnosti (v ďalšej časti len OPČ), v ktorej je možné neustále nachádzať značné rezervy a východiská pri poznávaní kriminality, a to predovšetkým využívaním jej špecifických metód, prostriedkov a foriem.

Z týchto konštatácií vyplýva celý rad súvislostí, ktoré sú dôležité z hľadiska poznávania podstaty, funkcií vývoja OPČ a spravodajskej činnosti, na ktoré je zameraná pozornosť v tomto príspevku.

1. Z histórie operatívno-pátracej činnosti

Z historického pohľadu OPČ tvorí organickú súčasť činností policajných orgánov od dávnejších dôb. ) V teoretickej oblasti sa otázky súvisiace s podstatou a predmetom OPČ stali predmetom skúmania v druhej polovici 20. storočia.

U nás sa ako prví pokúsili pojmovo vymedziť OPČ Heřmánek s Střížom. V učebnom texte Základy operatívno-pátracej činnosti VB vydanom v roku 1971 Ústavom kriminalistiky PF UK charakterizujú OPČ ako kriminálnou službou využívaný systém boja s trestnou činnosťou na poli prevencie a v mimoprocesnej sfére, ktorý smeruje k predchádzaniu a zabraňovaniu trestnej činnosti, k odhaľovaniu trestných činov a ich páchateľov, k objasňovaniu tých protispoločenských javov, u ktorých môžeme dôvodne predpokladať, že sú trestnými činmi, a k vytváraniu predpokladov pre úspešný priebeh trestného konania". )

V tejto definícii autori jednoznačne preferujú vyjadrenie účelu OPČ, zatiaľ čo špecifické črty opatrení, ktoré tvoria daný systém boja s trestnou činnosťou, ponechávajú bokom. Námietku je možné tiež vzniesť voči výlučnému stotožneniu služby kriminálnej polície PZ so subjektom OPČ. Podľa nášho názoru služba kriminálnej polície Policajného zboru (ďalej len PZ) bola, ale aj je, jedným zo základných subjektov tejto činnosti, nie však jediným. OPČ v určitých medziach realizovali a realizujú aj iné služby a útvary PZ a iné bezpečnostné zložky v súlade s konkrétnym účelom. Sami autori (uvádzanej charakteristiky) však jednoznačnosť výroku, že ide o systém využívaný iba službou kriminálnej polície PZ, v ďalšom výklade zmierňujú. Upresňujú, že síce len kriminálna služba má právo uplatňovať tento systém v celom komplexe, že niektoré prvky, napr. prostriedky a metódy OPČ môžu využívať aj iné operatívne služby VB. )

Podľa nášho názoru výstižnejšie charakteristiky OPČ boli spracované v učebniciach kriminalistiky. Tak napr. v učebnici Základy kriminalistiky spracovanej v roku 1976 kolektívom autorov pod vedením J. Pješčaka je OPČ chápaná ako "systém opatrení založený na zákone a odvodených (rezortných) normatívnych aktoch, spojený s používaním špeciálnych utajovaných prostriedkov v komplexe s neutajovanými metódami a prostriedkami". )

Teoretickú charakteristiku OPČ a jej miesta v štruktúre činností PZ vykonal J. Nesnídal v monografii "Neodvratnosť trestného postihu a OPČ" ). Vedeckým skúmaním vykonal rozbor OPČ a zdôvodnil opodstatnenosť realizácie tejto špecifickej činnosti pri plnení úloh na úseku boja s kriminalitou. Pri charakterizovaní jej podstaty a k formulácii jej pojmu považoval samotný termín operatívno-pátracia činnosť za významove zhodný s termínmi operatívna činnosť alebo operatívna práca, ktoré sú u nás hlavne príslušníkmi PZ dosť často používané doteraz. Zdôraznil, že integrácia slov operatívna a pátracia vystihuje typické stránky tejto činnosti, pretože pri istom zjednodušení je možné pátranie považovať za obsah a operatívnosť za formu OPČ.

Na Akadémii PZ v Bratislave (v roku 1995) pre účely študijného predmetu "Operatívno-pátracia činnosť" ako teoreticko-metodologického východiska do štúdia ostatných špeciálnych predmetov, akými sú Všeobecná kriminalita, Ekonomická kriminalita, Medzinárodná organizovaná trestná činnosť, je podľa názoru D. Bangu postačujúce charakterizovať OPČ "ako na zákonoch a iných právnych predpisoch založený systém neverejných, preverovacích a spravodajských opatrení realizovaných operatívnymi službami za využitia foriem, metód a prostriedkov OPČ s cieľom predchádzať, zamedzovať, odhaľovať a zadokumentovať trestnú činnosť a zisťovanie jej páchateľov, ako aj vypátranie osôb a vecí." )

Z uvedenej charakteristiky OPČ vyplýva, že ide o ucelený systém a sústavu usporiadaných a vzájomne na seba nadväzujúcich činností, úkonov a opatrení smerujúcich k všeobecne predpokladaným situáciám. Takýto systém predpokladá premyslené a dokonalé skĺbenie činnosti operatívnych služieb v konkrétnych situáciách.

Zdôraznením, že OPČ je systémom používaných opatrení a úkonov aj ostatnými operatívnymi službami, má svoj praktický význam hlavne z hľadiska jej komplexnejšieho chápania a uplatňovania. To znamená, že v zmysle platných zákonov a nimi stanovených zákonných podmienok je účelné a spoločensky potrebné, aby vo vymedzenom rozsahu využívali niektoré špecifické metódy a prostriedky aj iné bezpečnostné zložky, ktoré plnia úlohy na úseku boja proti kriminalite.

Záverom tohto stručného historického exkurzu je možné poznamenať, že nielen u nás, ale i v krajinách, kde je vybudovaný stabilný demokratický systém, je všeobecne presadzované, že tradičné metódy a prostriedky, ktoré má k dispozícii polícia a justícia, sú pre boj s trestnou činnosťou (predovšetkým s činnosťou, ktorá je charakterizovaná vysokou spoločenskou nebezpečnosťou) málo účinné. Jedným z východísk je možnosť aplikovať OPČ.

2. Operatívno-pátracia činnosť v súčasnom právnom poriadku Slovenskej republiky

V súčasnom období operatívno-pátracia činnosť je charakterizovaná ako pracovná náplň príslušníkov operatívnych služieb PZ, orgánov činných v trestnom konaní a ďalších bezpečnostných zložiek, pretože ju môžu využívať pri účelovom poznávaní kriminality, a to v medziach (rozsah a súlad) právneho poriadku Slovenskej republiky.

OPČ je systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných PZ na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a strážených objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí. )

OPČ vykonávajú príslušníci služby kriminálnej polície, služby finančnej polície, služby ochrany objektov, služby hraničnej polície, služby ochrany určených osôb a inšpekčnej služby PZ, ktorí sú zaradení na nasledovných útvaroch PZ:

V Slovenskej republike okrem PZ môžu realizovať pri plnení stanovených úloh OPČ bezpečnostné zložky:

Ak chce PZ dosiahnuť na úseku kontroly kriminality úspech, musí (predovšetkým) vytvárať táto činnosť systém, ktorý korešponduje, vychádza, zo samotného objektu - kriminality, na ktorý touto činnosťou kompetentné orgány štátnej správy pôsobia. )

OPČ nie je jednoduchým súhrnom rozličných opatrení, vykonávaných čas od času, len v určitých prípadoch a za priaznivých podmienok, ale zložitý, vnútorne diferencovaný, ucelený systém, ktorý zahrňuje hierarchiu podsystémov rôznych stupňov zložitosti ich štruktúry, organizácie a funkčného poslania. Vzhľadom k účelu a konkrétnemu obsahu je OPČ dôležitým článkom v sústave opatrení, ktoré prijíma štát k ochrane právneho poriadku a zákonnosti.

Základná štruktúra OPČ je určená relatívne samostatnými opatreniami - zákrokmi na zabezpečenie niečoho, ktoré vytvárajú predpoklady pre plnenie konkrétnych úloh, rešpektujúc stanovené ciele a kompetencie, prostredníctvom ktorých je možné ich dosiahnuť. Vzhľadom k charakteru a účelu tejto činnosti určuje zákonodarca dominantné postavenie medzi nimi utajeným a spravodajským opatreniam. ) Realizáciu ďalších opatrení zákonodarca pripúšťa. V danom prípade je možné konštatovať, že ide o opatrenia, ktoré vytvárajú predpoklady pre poznávanie informácií, ktoré majú vzťah k páchaniu trestnej činnosti. Vytvárajú predpoklady pre zabezpečovanie samotného procesu poznávania kriminality (potrebné pre plnenie preventívnych a represívnych funkcií), ktorý je realizovaný kompetentnými orgánmi štátnej správy, rešpektujúc princípy účinnosti a efektivity. Napr. ide o legislatívne, organizačno - riadiace, taktické a iné opatrenia. Ich konkrétne charakteristiky a obsah je možné logickými postupmi zdôvodniť z konkrétnych kompetencií využívania špecifických metód a prostriedkov tejto činnosti (napr. opatrenia, ktorými sa znižuje anonymita prostredia, v ktorom sa pohybuje potenciálny páchateľ trestného činu a iné).

Relatívnu samostatnosť OPČ medzi ostatnými činnosťami PZ pri poznávaní kriminality vymedzujú špecifické metódy a prostriedky OPČ, predovšetkým ich štruktúrovanosť (hierarchie, z hľadiska možnej intenzity zásahov do práv a slobôd občanov).

Z policajnej praxe je zrejmé, že sa bežný poznávací proces, ktorý realizujú príslušníci PZ pri odhaľovaní trestnej činnosti a zisťovaní ich páchateľov, odvíja vo väčšine prípadov retrospektívne, od zistenia následkov k príčinám, ktoré ich vyvolali. Avšak OPČ a v nej operatívna a spravodajská činnosť tvorí určitú výnimku, pretože v ich rámci môže byť trestný čin a s ním súvisiace okolnosti odrážané aj v prítomnosti. K uvedenej situácii dochádza napr. pri neutralizácií zamýšľanej a pripravovanej trestnej činnosti (definovanie indikátorov a pod.), pri rozkladaní kriminálnych skupín (organizovaných, zločineckých, resp. teroristických) ), v rámci operatívnej kontroly nad vyčlenenými objektmi (dohľadu, miestami odbytu hodnôt pochádzajúcich z trestnej činnosti a pod). )

Pri využívaní OPČ ide o novú dimenziu na úseku poznávania kriminality. OPČ umožňuje odhaľovať a objasňovať nie len individuálne trestné činy, ale pozornosť PZ je možné zamerať na jednotlivé podozrivé osoby, dokonca i na potenciálnych páchateľov trestných činov, u ktorých sú dlhodobo sledované predovšetkým kriminálne aspekty ich činnosti a pod.

Aj z týchto uvádzaných skutočností vyplývajú značné možnosti, ktoré táto činnosť vytvára príslušníkom bezpečnostných zložiek predovšetkým pri zabezpečovaní úloh na úseku poznávania obzvlášť závažného zločinu. )

Rešpektujúc právny stav v Slovenskej republike je možné konštatovať, že výsledným produktom OPČ sú spracované informácie, ktoré je možné využiť pri riadení a rozhodovaní s cieľom:

Základnú štruktúru predmetu operatívno-pátracej činnosti tvoria opatrenia a úkony, na základe ktorých sú dosahované konkrétne ciele na úseku eliminovania protispoločenských aktivít jednotlivých subjektov. Ich účelom je poskytnutie spracovaných informácií v novej vyššej kvalite vo forme operatívnych, spravodajských informácií, resp. vo forme dôkazu osobám (subjektom), ktoré sú oprávnené riadiť činnosť a rozhodovať na úseku eliminácie protispoločenských aktivít.

3. Operatívna a spravodajská činnosť

"Aké výsledky dosahuje policajná teória a prax na úseku eliminácie kriminality? Existujú rezervy v policajnej praxi?" To je len niekoľko otázok, na ktoré hľadá odpoveď celý rad subjektov.

Pomerne frekventovane na ne hľadá odpoveď občianska verejnosť, sám občan, ktorý predovšetkým hodnotí prácu príslušníkov PZ z pohľadu pocitu svojej bezpečnosti (ochrana života, zdravia, majetku, slobody...). Ich názory na činnosť PZ je možné zistiť aj z prejavov dôvery v PZ. Domnievame sa, že zvýšené percentá prejavu dôvery v PZ zo strany občana registrované v poslednom období sú dostatočným záväzkom a motívom pre všetkých policajtov, ktorí sú povinní k plneniu stanovených úloh, ktoré na nich delegoval občan, pristupovať veľmi zodpovedne, cieľavedomo a systematicky. V danom smere je potrebné presvedčiť občana predovšetkým výsledkami policajnej práce o akcieschopnosti PZ, resp. pravdivo a aktuálne informovať občana, prečo nie sú dosahované požadované úspechy na úseku eliminácie protispoločenských aktivít a pod.

Z iných dôvodov, sledujúc iné ciele, uvedené otázky rieši aj (mnohokrát podvedome) osoba, ktorá sa rozhodla páchať, už spáchala, resp. pácha trestnú činnosť. V danom smere je potrebné zdôrazniť, že počet osôb, ktoré nerešpektujú právo, sa zvyšuje (vyplýva to zo štatistík registrovanej kriminality). Pomerne frekventovane sú registrované "mimoriadne kritické vzťahy" medzi páchateľmi a príslušníkmi PZ. Práca PZ, zo strany páchateľov trestných činov, je mnohokrát spochybňovaná. Dosahované úspechy PZ (aj čiastkové) sú účelovo, mnohokrát aj cez média, nesprávne interpretované a bagatelizované. Každá chyba v postupe príslušníkov PZ, aj tá najmenšia, je zo strany páchateľov operatívne využitá k cieľavedomej neetickej, nemorálnej obrane. V danom smere je potrebné si uvedomiť, že páchatelia poznajú silu útoku pri svojej obrane a pod.

Osobitné prístupy k hodnoteniu volia príslušníci PZ, ktorí sú povinní systematicky a cieľavedomo kontrolovať účinnosť a efektivitu svojej práce pri poznávaní kriminality. Niet pochýb o tom, že súčasná kvantitatívna a kvalitatívna úroveň kriminality (nielen u nás ale aj vo svete) vyžaduje hľadanie a realizáciu nových riešení. Vedecké zdôvodnenie týchto riešení musí byť samozrejmosťou. Nie je možné, aby vedeckí pracovníci nechali bez povšimnutia celý rad existujúcich trestno-procesných, kriminalistických a policajných praktických problémov. Strnulosť, zbytočný konzervatizmus, neochota niečo meniť v procese poznávania kriminality (napr. aj v predprípravnom konaní) nie sú prípustné.

Iná kvalitatívna úroveň kriminality ako keby sama vyvolávala nové, účinnejšie reakcie zo strany štátu. Preventívne trendy, ktoré sa mnohokrát pertraktujú občanovi ako jedine správne, nemajú byť adresované pre príslušníkov PZ. Tí preventívnu úlohu majú plniť subsidiárne, a to aj tým, že budú ešte viac, ako je tomu doteraz, "izolovať" subjekty, ktoré páchajú trestnú činnosť, od spoločnosti.

V tomto zápase boja s kriminalitou OPČ sa bude aj naďalej vyvíjať tak, aby jej štruktúra, obsah a funkcie korešpondovali so samotným objektom skúmania, ktorý bude touto činnosťou poznávaný.

Podľa nášho názoru, z pohľadu "futúra", aj v právnom poriadku Slovenskej republiky z OPČ budú diferencované operatívna a spravodajská činnosť. Pravdivosť tohto konštatovania je možné zvýrazniť predovšetkým týmito skutočnosťami:

Z uvedenej stručnej charakteristiky OPČ vyplýva celý rad skutočností, ktoré majú osobitý význam pre jej konkrétnu aplikáciu. Podľa nášho názoru v prvom rade je potrebné si uvedomiť, že súčasný obsah OPČ nekorešponduje s jej názvom. Jednoznačne môžeme konštatovať, že terminologické označenie OPČ nekorešponduje s jej obsahovou štruktúrou a vonkajšími formami jej prejavu. Za nesprávnu je nutné považovať charakteristiku pátrania ako činnosti operatívnych pracovníkov bezpečnostných zložiek v oblasti represie a prevencie kriminality.

Podľa nášho názoru pátranie je potrebné charakterizovať ako presne vymedzenú súčasť OPČ (autor rešpektuje súčasný právny stav v Slovenskej republike), jej subsystém. Pátranie je činnosť zameraná na nájdenie konkrétnych, individuálnych, určitých objektov. Z uvedeného vyplýva, že hľadaný objekt skutočne v určitom čase existoval, môže byť poznaný a odlíšený od iných objektov rovnakého druhu.

Hodnotu účinnosti, účelnosti a efektivity pátrania vyjadruje operatívnosť. Tá úzko súvisí s ofenzívnosťou a rýchlosťou v reagovaní na nové zistené poznatky či situácie, a to skôr, než dôjde k ďalšej zmene, ktorá sa bude musieť znova poznávať. Úspešné pátranie je zavŕšené realizáciou činností spojenych so zadržaním, zaistením, predvedením alebo odovzdaním hľadaného objektu.

Okrem uvedenej argumentácie je potrebné zdôrazniť, že v zahraničí (v štátoch Európskej únie) sa k označeniu tejto činnosti používa najčastejšie termín - operatívna činnosť.

Na uvedené skutočností poukázal aj český odborník na európske právo B. Pikna, ktorý predniesol na medzinárodnom seminári príspevok "Nástroje Európského práva v oblasti získavania dôkazov pri aplikácii operatívno-pátracích prostriedkov." ) Vo svojom príspevku sa zaoberá problematikou operatívnych aspektov policajnej spolupráce v rámci európskeho práva, a to nielen v dimenziách čisto operatívnych, ale taktiež na úseku súdnej spolupráce vo veciach trestných. Autor v úvode svojho príspevku konštatuje: "Používaná terminológia (rozumej v jeho príspevku) zodpovedá terminológii v rámci európskeho práva s tým, že operatívnou spoluprácou sa rozumie podľa českej (rozumej aj slovenskej) terminológie operatívno pátracie prostriedky alebo v širšom význame OPČ.

Nejedná sa teda o pojem "operatívnej" (operational) spolupráce v zmysle jej rýchlosti a pružnosti, ale o pojem "operatívna" (operative) činnosť v zmysle aktivít operatívnych orgánov polície, četníctva a obdobných orgánov.

Problematika operatívnej činnosti policajných a obdobných orgánov je obsiahnutá v unijnom európskom práve, ktoré má charakter spolupráce medzivládnej.

Zreteľným trendom Únie v tejto oblasti z posledných rokoch sú opatrenia sledujúce väčšiu previazanosť policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach pri stíhaní závažnej trestnej činnosti. Pritom sa sleduje:

Podobné názory prezentuje aj J. Meteňko vo vedeckej monografii, v ktorej rieši problémy aplikácie sledovania v procese poznávania kriminality. Pri vymedzení obsahu, predmetu a objektu skúmania sledovania konštatuje: "Ako sa ukazuje pri historickej analýze listinných materiálov, ktoré sú k dispozícii, sledovanie sa postupne stalo základným nástrojom pri realizovaní časti policajných činností, ktoré majú operatívny alebo spravodajský charakter... Rozvoj bezpečnostných operatívnych a spravodajských zložiek a nimi realizovaných odpovedajúcich činností je podmienený nielen komplexne, ale v konkrétnom zmysle slova, intenzívnym rozvojom konkrétneho problému policajno-bezpečnostných činností... Je na mieste zdôrazniť istú kolíziu obsahu a pomenovania "operatívno-pátracia činnosť". Bezpečnostné zložky vnímajú tento pojem a jeho obsah vo väčšine prípadov neutrálne - z profesionálneho hľadiska (pojem operatívny, podobne ako pojem spravodajský a niektoré ďalšie sú vnímané na európskom kontinente i mimo neho veľmi podobne). Pomenovanie je používané vo všetkých tzv. "krajinách východného bloku" kde bolo prevzaté z bývalého Sovietskeho zväzu. To je aj hlavný dôvod oportunity voči nemu. Jeho reálny obsah je dnes prakticky vo všetkých spomenutých štátoch zmenený najmä z hľadiska ochrany ústavnosti a kontroly pri zasahovaní do ľudských práv a slobôd. Túto skutočnosť si kritici pojmu málokedy uvedomujú." )

Operatívnu, resp. spravodajskú činnosť realizujú kompetentné subjekty rešpektujúc zásadu oficiality a legality. V demokratickom štátnom zriadení orgány štátnej správy využitím špecifických metód, prostriedkov a foriem, vykonávajú úkony na základe svojej úradnej povinnosti (ex oficio) v záujme spoločnosti. Z tejto zásady vyplýva, že tieto orgány v konkrétnom štádiu konania sú povinné vykonať určitý úkon, ak sú zákonné podmienky na jeho vykonanie (vypracovanie operatívnej, resp. spravodajskej informácie v súlade s konkrétnym účelom, ktorý je deklaračne vymedzený v zákone). Kompetentné orgány štátnej správy musia z vlastnej iniciatívy urobiť všetko na splnenie účelu zákona.

Dôsledkom zásady oficiality je tzv. zásada legality, podľa ktorej sú operatívne, resp. spravodajské orgány povinné plniť zadané úlohy v súlade s konkrétnou požiadavkou. Rešpektujúc tieto zásady je zvýraznená možnosť kontroly dodržiavania zákonnosti. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že v demokratických štátoch určené orgány štátnej správy sú povinné svoju činnosť realizovať len prostredníctvom a v medziach ústavného a právneho systému. Ich činnosť musí byť teoreticky odvodená z princípov právneho štátu, to predovšetkým znamená:

Tieto orgány (operatívnych, spravodajských služieb) vo vzťahu k občanom musia rešpektovať zákonné limity a ústavné garancie zásahov v jasnej, konkrétnej delimitácii práva verejného a súkromného. Pri plnení spoločnosťou delegovaných úloh musí ich činnosť vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd, ktoré tvoria medze zásahu štátu do občianskej sféry. Ich povinnosti, oprávnenia a prostriedky sú sekundárne zákonne konkretizované v príslušných "policajných, spravodajských" zákonoch (napr. zákon NR SR č. 171/1993 Z.z. o PZ v znení neskorších predpisov a iné).

Spravodajská činnosť je v prvom rade podpora, ktorú spravodajská služba poskytne kompetentným adresátom na aktívne operácie k lepšiemu stanoveniu priorít, aby sa dosiahla maximálna účinnosť kontroly kriminality, ako aj čo najúčinnejšie využitie zdrojov pri plnení tejto úlohy.

Aj touto charakteristikou je zvýraznená funkcia spravodajskej činnosti v modernej stratégii kontroly kriminality, pričom jednotlivé spravodajské činností sa od seba odlišujú samotným adresátom, cieľmi, dobou realizácie, typickými metódami, ktorými sú získané a spracované informácie a formou, v ktorej je poskytovaná, resp. odovzdaná spravodajská informácia a pod.

Spravodajská činnosť sa od iných druhov poznávacích činností odlišuje špecifickým predmetom poznávania, subjektami, ktoré túto činnosť využitím špecifických metód, prostriedkov a foriem vykonávajú.

Predmet spravodajskej činnosti, tak ako je to u iných druhov cieľavedomých poznávacích činností, je determinovaný určitým druhom skúmaných zákonitostí objektívneho sveta. Pri poznávaní kriminality sú to zákonitostí súvisiace s cieľavedomou, systematickou a utajenou transformáciou získaných (zhromaždených) informácií do spravodajského produktu (spravodajská informácia). Obsahom spravodajského produktu je poznanie charakteristík situácií a postupov, ktoré tvoria základ pre konkrétnych adresátov pri realizovaní legislatívnych, organizačno-riadiacich a metodicko-taktických opatrení na úseku zabezpečovania kontroly kriminality.

Spravodajská činnosť zaujíma významné miesto pri poznávaní kriminality. Na základe poznania tejto skupiny zákonitostí teória spravodajskej činnosti vypracúva ucelený systém metód a tomu zodpovedajúcich prostriedkov, spôsobov a operácií, ktoré tvoria významnú súčasť kontroly kriminality. Spravodajská činnosť predovšetkým poznávaním tohto systému, ktorým sa vytvára základ pre úspešnú prácu policajných manažérov a spravodajských orgánov, plní významnú spoločenskú funkciu.

Pri hľadaní miesta spravodajskej činnosti v systéme bezpečnostných činností je potrebné vychádzať z jej samotnej podstaty. Podstatu spravodajskej činnosti je možné charakterizovať na základe predpokladaných cieľov, ktoré je možné touto činnosťou dosiahnuť, jej právneho základu a obsahu, taktiky a metodiky, ktorá je rešpektovaná pri využívaní špecifických (v našom prípade spravodajských metód, prostriedkov a foriem) kompetentnými orgánmi štátnej správy.

Spravodajská činnosť je jedným zo štrukturálnych prvkov vyššieho systému (podsystém) - kontroly kriminality. V právnom poriadku Slovenskej republiky nie je explicitne, resp. deklaratórne vymedzená charakteristika tejto činnosti. Jej charakteristiku je možné stanoviť analogickým výkladom z právnych noriem v súlade, ktorých je možné túto činnosť realizovať.

Kolektív autorov, ktorí spracovali učebný text "Spravodajská činnosť PZ (úvod do štúdia)", pojem spravodajská činnosť charakterizujú ako: cieľavedomú, systematickú poznávaciu činnosť, ktorou kompetentné orgány štátnej správy (napr. príslušníci PZ, SIS, VOS a iní) využívaním špecifických metód, prostriedkov (techník) a foriem utajene, plánovito získavajú (zhromažďujú), triedia, analyzujú, uchovávajú a distribuujú (poskytujú) informácie pre konkrétnych užívateľov (adresátov) za účelom zvýšenia úrovne ich poznania, ktoré je potrebné pre výkon ich činností.

Analýzou uvedenej charakteristiky o.i. je možné konštatovať, že spravodajská činnosť, ktorú realizujú pracovníci spravodajskej služby, je konkrétna poznávacia činnosť, zameraná na cieľavedomé získavanie (zber) a spracovanie informácií, ktorých využitie vytvára predpoklady k riadeniu činnosti zameranej k zabezpečeniu kontroly (eliminovaniu) konkrétnych druhov trestnej činnosti. Z právneho základu a zložitosti (ekonomická náročnosť, personálna náročnosť apod.) vyplýva, že v danom prípade objektom poznania je spoločensky najzávažnejšia trestná činnosť.

Prax potvrdzuje, že ak chcú pracovníci spravodajských služieb dosiahnuť úspech na úseku zabezpečovania kontroly kriminality, nemôžu túto činnosť vykonávať náhodne, nesystémovo, sporadicky. Systematický prístup k plneniu úloh je možné chápať ako sústavné, plánovité riešenie daného problému v presne definovanej štruktúre, v ktorej čiastkové úlohy vymedzeným spôsobom medzi sebou súvisia. Spravodajská činnosť musí tvoriť konkrétny systém na seba nadväzujúcich činností.

Kompetentní pracovníci - pracovníci spravodajskej služby (pozícia operatívny a analytický dôstojník, manažér) - sú zodpovední predovšetkým za:

V systéme spravodajskej činnosti, ktorú realizujú pracovníci spravodajských služieb, sú využívané predovšetkým špecifické metódy, prostriedky a formy práce. Aj touto skutočnosťou je spravodajská činnosť relatívne samostatná v systéme kontroly kriminality.

Relatívnu samostatnosť tejto činnosti zvýrazňuje aj jej všeobecná štruktúra - spravodajský cyklus, ktorý vytvára tzv. algoritmus činností (stanovenie požiadaviek a určenie priorít; plánovanie a zber informácií; spracovanie informácií a ich zhodnotenie na spravodajskú informáciu; interpretácia spravodajskej informácie; hodnotenie spravodajskej činnosti).

Spravodajská činnosť napomáha pri zabezpečovaní úloh na úseku kontroly kriminality. Uvedené konštatovanie je odvodené zo samotného účelu spravodajskej činnosti. Vo všetkých organizáciách manažéri potrebujú presné informácie všetkých druhov, ktoré sú základom pre ich rozhodnutie. Toto často vyžaduje mať k dispozícii informácie o tom, čo sa robí alebo koná v prostredí, v ktorom chce manažér realizovať svoje aktivity. Ak úroveň poznania manažéra má požadovanú kvalitu, rastie aj pravdepodobnosť robenia správnych rozhodnutí. Spravodajský produkt (spravodajská informácia) je určená pre konkrétneho adresáta. Je realizovaná v súlade a v rozsahu, ktoré sú stanovené zákonom.

Pod pojmom kontrola kriminality myslí sa plnenie úloh pri ochrane občanov pred kriminalitou. Zahrňuje všetky spoločenské stratégie a sankcie, ktorých cieľom je dosiahnutie konformity správania občanov v súlade s normami práva. )

Záver

Trestná činnosť - súhrn spáchaných trestných činov - ako objekt poznávania je v danej súvislosti sám o sebe zložitý a veľmi komplikovaný spoločensky jav. Skladá sa z mnohých prvkov, ktorých kriminálna relevancia sa predovšetkým odráža v samotnom skutku, v ktorom sa vidí alebo predpokladá určitý trestný čin. Uvedená zložitosť sa v praxi prejavuje rôzne.

Vyčerpávajúce poznanie skutočného stavu vecí v procese naplňovania konkrétneho účelu, napr. odhaľovania a objasňovania trestných činov, tvorí základný predpoklad úspešností pri plnení úloh na úseku kontroly kriminality. Neúplne alebo určitým spôsobom skreslené poznanie v danej súvislosti vedie k nežiadúcim až závažným spoločenským dôsledkom, pretože na jednej strane môže ostať neodhalený, či neobjasnený trestný čin, na strane druhej môže dôjsť k odsúdeniu nevinného človeka.

Operatívna a spravodajská činnosť so svojím poznávacím arzenálom výrazne prispievajú k tomu, aby v procese poznávania skutočného stavu veci kriminálnych deliktov bolo týchto chýb čo najmenej, najlepšie aby sa nevyskytli vôbec.

 

M. Lisoň
operatívna a spravodajská činnosť v systéme poznávania kriminality
SÚHRN

Autor v článku charakterizuje miesto a úlohy operatívnej a spravodajskej činnosti v štruktúre práce Policajného zboru. Z uvádzanej charakteristiky je zrejmé, že pri hľadaní miesta týchto činností v systéme kontroly kriminality je potrebné vychádzať z ich samotnej podstaty.